10 otá­zok, ktoré si musíte polo­žiť pred plá­no­va­ním nového pro­jektu

Juraj Sasko / 8. január 2016 / Business

Nakoľko sa 23.2.2016 bude konať v Con­necte prvé toh­to­ročné podu­ja­tie pro­jektu Men­tors Night na tému ino­vá­cie, rád by som pri tejto prí­le­ži­tosti spí­sal 10 otá­zok, ktoré sú podľa mňa dôle­žité, ak si pri­pra­vu­jete nový pro­jekt alebo máte nápad, ktorý by ste chceli ďalej roz­vi­núť. V rámci podu­ja­tia „Men­tors Night” mám tú česť pre­zen­to­vať a pode­liť sa o svoje skú­se­nosti, preto je to téma viac ako aktu­álna aj pre mňa samot­ného.

Ako dlho doká­žem pra­co­vať „zadarmo”?

Jed­nou z prvých otá­zok, ktorú by ste si mali polo­žiť, ak vstu­pu­jete do nového pro­jektu je, či a ako dlho ste schopní sa uži­viť bez príjmu. Otázka stráca zmy­sel, ak ste si zabez­pe­čili dosta­točne veľký kapi­tál na roz­beh, to však nie vždy býva tak. Veľa­krát je potrebné pre­žiť dlhé mesiace bez toho, že vidíte čo i len euro z pod­ni­ka­teľ­skej čin­nosti a hneď na začiatku by ste mali pri­bližne vedieť, ako dlho to takto utiah­nete.

Dote­raz som zalo­žil 6 firiem a ani jedna neza­čala na seba zará­bať skôr ako o rok (ak vôbec začala :)). Z VISI­BI­LITY som prvý rok nemal vôbec nič a druhý rok som si vyplá­cal mesačne 600 eur. Našťas­tie som nemal žiadne záväzky a drobné ved­laj­šie príjmy, inak by to mohlo byť dnes celé úplne inak…

Má môj nápad aj alter­na­tívne cesty?

Čas­tou chy­bou, s kto­rou som sa stre­tá­val pri začí­na­jú­cich pro­jek­toch, je ich nef­le­xi­bi­lita pris­pô­so­biť biz­nis model alebo pro­dukt rea­lite. Vymys­lel som X a musím pre­dá­vať X, inak to môžem celé zaba­liť.

via GIPHY

Kľú­čom k úspe­chu je podľa mňa alter­na­tíva hneď od začiatku. Ako prí­klad uve­diem firmu JRK, ktorá sa venuje prob­le­ma­tike kom­pos­to­va­nia bio­lo­gic­kého odpadu. Ich cie­ľov­kou sú samosprávy, školy a iné inšti­tú­cie, ktoré pro­du­kujú alebo spra­co­vá­vajú bio­lo­gický odpad. Je jasné, že to je beh na dlhú trať. Firme sa darí, ale čo ak by to bolo inak? Čo ak by sa uká­zalo, že do samospráv sa neve­dia roz­umne dostať a ich biz­nis model začína zly­há­vať?

Samoz­rejme, majú alter­na­tívu v podobe pre­daja kom­pos­te­rov pre kon­cové domác­nosti. Pocho­pi­teľne menej luk­ra­tívny seg­ment, ale je to fle­xi­bi­lita biz­nis modelu, ktorá dokáže pre­kle­núť počia­točné spo­ma­lené obdo­bie. Preto vždy od začiatku hľa­dajte alter­na­tívne cesty, všetky mož­nosti využi­tia a pre­daja, pre­tože ak nebude fun­go­vať jeden spô­sob, je to práve alter­na­tíva, ktorá vás môže zachrá­niť.

Ako veľmi je náročné/pravdepodobné pre kon­ku­ren­ciu uro­biť to isté?

Na Slo­ven­sku máme hneď nie­koľko prí­kla­dov, kedy líder na trhu pomerne rýchlo rea­go­val na pro­dukt alebo službu od novo­vznik­nu­tej kon­ku­ren­cie a hneď na začiatku zaha­sil pla­mie­nok nádeje na úspech.

Pred pri­bližne rokom boli za mnou ľudia, ktorí chceli naštar­to­vať kon­ku­ren­ciu Zľa­vo­matu alebo Bookingu na Slo­ven­sku v tom, že budú pre­dá­vať zľavy na uby­to­va­nie. Kon­ku­renčná výhoda mala byť v tom, že zľavu si budete môcť uplat­niť rovno vo vami vybra­nom ter­míne.

Do pro­jektu som im neod­po­rú­čal ísť z dvoch dôvo­dov. Jed­nak seg­ment uby­to­va­nia je neuve­ri­teľne kon­ku­renčný (ja by som sa do pro­jektu nepúš­ťal, keby som nemal na úvodnú reklamu a mar­ke­ting aspoň pár sto­ti­síc eur). Druhý dôvod bola práve spo­mí­naná kon­ku­ren­cia, ktorá má vyni­ka­júcu pozí­ciu na trhu, silnú bázu exis­tu­jú­cich kli­en­tov a uve­dená fun­kci­ona­lita je pre nich len ďalší z pri­ro­dze­ných kro­kov (teda hlavne v prí­pade Zľa­vo­matu, pre­tože Booking to v pod­state má).

Nie­kedy máte síce skvelý nápad, ale ak o mesiac neskôr príde s rov­na­kou vecou naprí­klad líder trhu, môžete to zaba­liť (alebo vás kúpia, ale to platí skôr pre zabe­hnuté pro­jekty). Svoje o tom vedia autori apli­ká­cie Volu­me­ti­mer pre Android alebo neslávne známy star­tup Gol­dee, ktorý vyví­jal jed­notku pre manaž­ment osvet­le­nia v domác­nosti. Jeden z dôvo­dov, prečo skon­čili, je aj to, že glo­bálna firma Phi­lips prišla s nie­čím podob­ným.

Ako veľmi je dôle­žitý „time to mar­ket”?

Time to mar­ket hovorí o tom, aký dlhý čas uply­nie od idey po umiest­ne­nie pro­duktu (prí­padne služby) na trh. Sú oblasti, kde sa ponáh­lať netreba a v pod­state sa to ani nedá. Pekný a typický prí­klad je slo­ven­ský Aero­mo­bil. Lie­ta­júce auto vyví­jajú už viac ako 20 rokov a jas­nej­šiu pred­stavu o uve­dení pro­duktu na trh majú až teraz (mal by to byť rok 2017).

Na dru­hej strane sú nápady, ktoré musia ísť „von” čo naj­skôr, inak sa šanca na úspech expo­nen­ciálne zni­žuje. Zoberme si ako prí­klad už spo­mí­naný Zľa­vo­mat. Obrov­ská vlna zľa­vo­vých por­tá­lov tu bola nie­koľko rokov dozadu a zrazu v prie­behu pár mesia­cov sme tu mali desiatky podob­ných pro­jek­tov. Zostali tie, ktoré to vedeli efek­tívne a obchodne ria­diť alebo mali dosta­točný kapi­tál na roz­voj. Alebo boli na trhu jedni z prvých a rýchlo nabrali kri­tickú masu pou­ží­va­te­ľov. Nápady sú síce super, ale ak ich nedo­ká­žete zre­a­li­zo­vať v ten pravý čas, môže byť neskoro.

Jim-pitching-an-idea

Musí byť môj nápad dosta­točne ino­va­tívny?

Nikdy som netvr­dil, že nový nápad na pro­jekt musí byť maxi­málne ino­va­tívny alebo úplne nový na trhu. Nie­kedy to dokonca môže byť na škodu, pre­tože prí­liš ino­va­tívne pro­jekty si musia pre seba trh vytvá­rať, čo stojí nemalé peniaze a čas. A potom príde kon­ku­ren­cia a využije pri­pra­venú pôdu.

Novému pro­jektu veľa­krát stačí, aby bol novým na svo­jom trhu alebo aby využil obchodné či mar­ke­tin­gové nedos­tatky kon­ku­ren­cie. Pozrime sa naprí­klad na UBER. Super ino­va­tívna vec, ktorá sa šíri sve­tom ako vírus, to ale vôbec neb­ráni kon­ku­renč­ným lokál­nym hrá­čom (Lif­tago, HOPIN), aby fun­go­vali a dokonca expan­do­vali tiež.

Mám domys­lený pro­ces aj po akvi­zí­cii zákaz­níka?

Asi naj­ťaž­šou čas­ťou biz­nisu je akvi­zí­cia nových zákaz­ní­kov. Boj s kon­ku­ren­ciou, veľa mož­ností z pohľadu spot­re­bi­teľa a obrov­ské náklady do reklamy a mar­ke­tingu, to sú štan­dardné prob­lémy mno­hých firiem. Preto vôbec nero­zu­miem tomu, ak má nie­kto pekne vyrie­šenú akvi­zičnú časť a už sa neza­po­dieva pro­ce­som udr­ža­nia zákaz­níka.

Je veľmi veľa biz­ni­sov, kde je pozi­tívna návrat­nosť inves­tí­cie po prvot­nej akvi­zí­cii nového kli­enta tak­mer nemožná. Náklady na jeho zís­ka­nie sa totiž začnú vra­cať až po čase, keď kli­ent nakúpi znovu alebo zostane verný naprí­klad rok. Aj preto by mali byť plá­no­va­nie sta­rost­li­vosti o zákaz­ní­kov a upsale na nich prí­tomné hneď pri prvom nástrele biz­nis modelu. Bez takz­va­ného „Cus­to­mer life time value” sa dnes pod­niká len veľmi ťažko.

Je ten správny čas?

Už sme spo­mí­nali otázku „time to mar­ket”. Úplne iná otázka je ale to, či je vôbec ten správny čas, aby sme s naším produktom/službou prišli na trh. Je pri­pra­vený? Nie je to prí­liš skoro, res­pek­tíve neskoro?

via GIPHY

Asi rok pred prvou vlnou zľa­vo­vých por­tá­lov sme mali s kama­rá­tom „pre­vratný” nápad. Chceli sme vytvo­riť por­tál na hro­madné naku­po­va­nie áut. Našou sna­hou bolo dať dokopy viac ľudí, ktorí si chcú kúpiť naprí­klad Škodu Fabia a vyba­viť im hro­madnú zľavu u nie­kto­rého z pre­daj­cov. Pro­jekt sa ale nikdy neroz­be­hol, pre­tože jed­no­du­cho nebol ten správny čas. Ceny áut boli na dne. Nám sa neo­pla­tilo pre­dať 10 áut s pro­ví­ziou 2000 eur a poten­ciál­nym záu­jem­com sa zasa neo­pla­tilo ces­to­vať cez celú repub­liku, aby dostali zľavu 300 eur na auto.

Ako zauj­mem ľudí?

Keď už máme vymys­lený pro­dukt alebo službu a navr­hnutý biz­nis model, je čas začať pre­mýš­lať o tom, ako to celé odko­mu­ni­ko­vať. Nedávno som kon­zul­to­val jednu slo­ven­skú apli­ká­ciu, kde tvor­co­via po pol roku zis­tili, že nemajú dosť pou­ží­va­te­ľov, aby to bolo ren­ta­bilné. Dôvod? Nefun­go­val akvi­zičný kanál, s kto­rým od začiatku plá­no­vali – refer­ral z pre­vádz­ko­va­te­ľov rôz­nych pre­vá­dzok. Alter­na­tíva sa v tom prí­pade hľadá ťažko, pre­tože väč­ši­nou je zís­ka­nie kri­tic­kej masy pou­ží­va­te­ľov spo­jené s nema­lou finanč­nou inves­tí­ciou a keď s tým nekal­ku­lu­jete od začiatku, peniaze jed­no­du­cho nie sú.

via GIPHY

Poznám len málo pro­jek­tov, ktoré sa stali naozaj úspešné vďaka refe­ren­ciám a spon­tán­nej pub­li­cite. Tak­mer vždy sa muselo inves­to­vať veľa pros­tried­kov do reklamy, PR a mar­ke­tingu, inak to môže trvať vee­eľmi dlho…

Ako náročné bude dostať sa mimo Slo­ven­ska?

Asi na kaž­dej star­tu­po­vej akcii sa hovorí o tom, že treba mys­lieť glo­bálne. Slo­ven­sko je tak malý trh, že je až smiešne o ňom hovo­riť ako o cie­ľo­vej sta­nici. Samoz­rejme, nie každý pro­dukt alebo služba sú vhodné aj za hra­ni­cami, ale ak to má čo i len naj­menší poten­ciál, roz­mýš­ľal by som nad tým od samot­ného začiatku.

Môže sa totiž stať, že sa za pár rokov etab­lu­jeme na lokál­nom trhu a budeme chcieť skú­siť niečo za hra­ni­cami a zrazu nastanú prob­lémy. Nikdy sa totiž nevy­be­ral názov pro­jektu, ktorý by sedel aj mimo Slo­ven­ska, ale je prob­lém s pro­duk­tom samot­ným, ktorý treba kom­plet pre­ro­biť, a pri­tom sa s tým dalo rátať hneď od začiatku.

Mám nasta­vené správne cie­le­nie alebo pro­dukt?

Pri jed­nej z firiem (Huma­me­dix a pro­dukt Lie­ta­júce vita­míny) sa nám stalo, že sme od začiatku pre­pra­co­vali do detailu pro­dukt, jeho dis­tri­bú­ciu aj mar­ke­ting a až po roku sme zis­tili, že chyba (samoz­rejme toho bolo viac) bola hlavne v pro­dukte samot­nom. Zvo­lili sme nevhodný objem, kon­ku­renčný pozi­ci­oning a z časti aj cie­le­nie komu­ni­ká­cie. Nie­kedy to, bohu­žiaľ, zis­títe, až keď to tes­tuje trh a zákaz­ník.

Samoz­rejme, otá­zok pri príp­rave nových pro­jek­tov si môžeme klásť desiatky a všetky môžu byť rele­vantné, týchto 10 je ale podľa mňa kľú­čo­vých a dokáže nám výrazne napo­môcť pri ďal­šom plá­no­vaní.

12511242_10208462360779496_1685838841_o

zdroj: www.visibility.sk/blog

Pridať komentár (0)