10 postre­hov, ktoré ti pomôžu učiť sa lep­šie a rých­lej­šie

Timotej Vančo / 1. september 2016 / Tools a produktivita

Uče­nie je neod­de­li­teľ­nou súčas­ťou života člo­veka. Ako to robiť lep­šie a efek­tív­nej­šie?

Deti by sa mali zdo­ko­na­ľo­vať v učení, ak chcú reálne doká­zať všetky tie veci, čo od nich rodi­čia chcú. Nie­ktorí ľudia sa celý život učia a roz­mýš­ľajú bez toho, aby túto vlast­nosť zdo­ko­na­ľo­vali. Našťas­tie, kog­ni­tívne vedy usku­toč­nili výskum zame­raný na uče­nie a výsledky sú prek­va­pivé a veľmi uži­točné.

Zruč­nosti je jed­no­duch­šie sa naučiť po men­ších kús­koch

skills-are-easier-to-pick-up-as-individual-parts

Foto: businessinsider.com

Ak sa chceš naučiť hrať na gitare, nemysli hneď na to, aké to je celé ťažké. Najprv si daj men­šie ciele, naprí­klad pár akor­dov, takýmto spô­so­bom sa posú­vaj vpred. Časom sa ti všetky tieto malé ciele pos­kla­dajú a vytvo­ria úžasnú zruč­nosť. Táto tech­nika sa ale dá prak­ti­zo­vať skoro na každý druh uče­nia.

Mul­ti­tas­king nefun­guje, hlavne pre zapa­mä­ta­nie si infor­má­cií

multitasking-doesnt-work-especially-for-storing-new-information

Foto: businessinsider.com

Mnoho ľudí si myslí, že mul­ti­tas­king je mýtus, že tvoj mozog sa nemôže veno­vať 2 veciam naraz a dávať im rov­nakú pozor­nosť. Sústreď celú svoju pozor­nosť na každý krok samos­tatne. Keď sa necháš rozp­tý­liť, trvá pri­bližne 25 minút, aby si svoju pozor­nosť dostal nas­päť. Neskôr ti mul­ti­tas­king môže prísť ako dobrá vec pre zís­ka­va­nie čias­toč­ných infor­má­cií o rôz­nych zruč­nos­tiach, ale sústre­de­ním sa nena­do­bud­neš takú hĺbku a úplne pocho­pe­nie danej prob­le­ma­tiky.

Spí­sa­nie, čo všetko si sa už naučil pomáha mozgu si to lep­šie zapa­mä­tať

writing-down-what-youve-learned-helps-cement-it-in-your-mind

Foto: businessinsider.com

Ak chceš pre­trans­for­mo­vať infor­má­cie do vedo­mostí, výskum odpo­rúča pre­pi­so­vať si tieto infor­má­cie rukou na papier. Štú­dia z roku 2014 zis­tila, že štu­denti, ktorí si poznámky písali ručne na papier si toho aj viac zapa­mä­tali na roz­diel od štu­den­tov, ktorí si učivo spo­znám­ko­vali do note­bo­oku. Prvá sku­pina štu­den­tov si tak­tiež rých­lej­šie zapa­mä­tala nové infor­má­cie, kom­plexne a rých­lej­šie rie­šila prob­lémy. Vedci hovo­ria, že fyzické dot­knu­tie sa pera a papiera vytvára sil­nej­šie kog­ni­tívne pre­po­je­nie medzi vedo­mos­ťami a mate­riá­lom ako písa­nie na note­bo­oku, lebo to sa deja veľmi rýchlo a mozog si to nestíha dobre zapa­mä­tať.

Chyby by sme mali osla­vo­vať a učiť sa z nich

mistakes-should-be-celebrated-and-studied

Foto: businessinsider.com

Byť doko­nalý je pre­ce­ňo­vané. Hlav­ným bodom uče­nia je robiť chyby, pad­núť a novu nájsť cestu a ponau­če­nie z chýb. Mozog má pri­pra­vený pries­tor pre chyby, ktoré robíme. Neskôr môžeme tieto spo­mienky využiť, aby sme sa v rov­na­kej situ­ácii zacho­vali inak, správne a neuro­bili chybu opäť. Ak rodi­čia učia deti, že nikdy nemôžu spra­viť chybu alebo ich potres­tajú, ak chybu spra­via, deti s tým pre­stanú a pri­chá­dzajú o bohat­stvo, ktoré im uče­nie môže pri­niesť.

Opti­miz­mus pomáha k úspe­chu

US President Barack Obama gives the thumbs up as he walks out of the White House in Washington on October 7, 2012 before departing for a campaign swing in California. AFP PHOTO/Nicholas KAMM (Photo credit should read NICHOLAS KAMM/AFP/GettyImages)

Foto: the-eyeontheworld.blogspot.com

Stre­so­vať deti pri výchove a nega­tívne na nich vplý­vať môže spô­so­biť ich uviaz­nu­tie v men­tál­nom roz­voji. Úzkosť a pochyb­nosti o sebe samom sú toxické pre uče­nie. Úzkosť ti zabra­ňuje skú­mať prob­lémy do hĺbky, a tým pri­chá­dzaš o ich úplne pocho­pe­nie a následné vymys­le­nie rie­še­nia. Roky výskumu potvr­dzujú, že pri­chá­dzať k prob­lé­mom s otvo­re­nou mys­ľou zaru­čuje ich pozi­tívne a úspešné rie­še­nie.

Vzru­šu­júce témy sa na teba nale­pia skôr, ako tie nudné

exciting-topics-are-stickier-than-boring-ones

Foto: businessinsider.com

Deti sa pri­ro­dzene učia rých­lej­šie, ak sú im infor­má­cie podá­vané novým a nie­kedy až div­ným spô­so­bom. Každý sa rých­lej­šie učí, ak danú vec zažije a spojí si ju so zážit­kom. Tak­tiež k zapa­mä­ta­niu pomá­hajú aj vône. Vždy, keď zací­tiš danú, nezvy­čajnú vôňu tvoj mozog si okam­žite spo­me­nie na moment, jedlo alebo pries­tor, kde si túto vôňu prvý­krát cítil.

Rýchle číta­nie umoc­ňuje silu uče­nia

speed-reading-can-condense-learning-times

Foto: businessinsider.com

Vzo­rec je jed­no­du­chý: Ak doká­žeš rýchlo čítať, doká­žeš sa aj rých­lej­šie učiť. Môže sa ti zdať, že rýchle číta­nie vyža­duje viac snahy ako nor­málne, ale natré­no­va­nie svojho mozgu na vyš­šiu rých­losť chá­pa­nia slov ti pomôže aj v ich pred­sta­vo­vaní.

Tré­nuj, tré­nuj, tré­nuj

practice-practice-practice

Foto: businessinsider.com

Silný, opa­ku­júci sa zvyk má sku­točný vplyv na mozog. Štú­dia z roku 2004, pub­li­ko­vaná v Nature potvr­dila, že naprí­klad žon­glé­rom počas tré­no­va­nia, zdo­ko­na­ľo­va­nia a neus­tá­leho opa­ko­va­nie rov­na­kých úloh sa zväč­šo­vala šedá kôra moz­gová. Ak s tým pre­stali, šedá kôra sa zmen­šila. Nie je dôle­žité, že žon­glo­vali, ale že robili opa­ku­júcu sa úlohu. Jed­no­du­chými slo­vami, zruč­nosti fun­gujú na základe prin­cípu – použi ich alebo ich zabudni.

Použi čo vieš, aby si sa naučil, čo nevieš

instep_shot

Foto: soccer-universe.com

Ak majú deti prob­lém s pocho­pe­ním, rodi­čia by im mali vysvet­liť veci na prí­kla­doch, ktoré majú radi. Hovorí sa tomu, aso­cia­tívne uče­nie. Ak má rád fut­bal, ale má prob­lém s mate­ma­ti­kou alebo fyzi­kou, ľah­šie to pochopí, ak si pri rátaní rých­losti pred­metu vo vzdu­chu pred­staví, ako kopol loptu a teraz letí na bránu. Všetko sa ľah­šie chápe, ak vieme nájsť pre­po­je­nie medzi teóriou a našimi skú­se­nos­ťami.

Uče­nie ostat­ných ti tak­tiež pomáha

teaching-other-people-helps-you-too

Foto: businessinsider.com

Ak vez­meš nejakú infor­má­ciu a chceš ju podať dru­hému, musíš ju najprv pocho­piť, a potom pove­dať vlast­nými slo­vami. Nezre­pro­du­ku­ješ len danú infor­má­ciu, ale vysvet­ľu­ješ ju. Šta­tis­ticky sa stáva, že starší súro­denci sú múd­rejší, lebo veci najprv pocho­pia a odo­vzdá­vajú ich mlad­ším. Toto je jeden zo spô­so­bov, ako dru­hým pomôcť a hlavne sa aj zdo­ko­na­liť.

Zdroj článku: businessinsider.com, zdroj titul­nej fotografie:businessinsider.com

Pridať komentár (0)