Adriana Fur­dová – štu­dentka medi­cíny, ktorá v Juž­nom Sudáne vyšet­ro­vala zrak pro­stred­níc­tvom smart­fónu

Beatrix Rimarčíková / 25. august 2016 / Rozhovory

Žiadne vyba­ve­nie, vysoké horú­čavy, doro­zu­mie­va­cie prob­lémy – to boli pod­mienky, o kto­rých 22-ročná Adriana vedela a napriek tomu sa roz­hodla pre cestu do Juž­ného Sudánu. 

Adriana spolu s tímom odbor­ní­kov vyšet­ro­vala ostrosť zraku a očné poza­die v kra­jine tre­tieho sveta. Práve ich nápad vyšet­ro­va­nia očného poza­dia je uni­kátny. Pre neschop­nosť vziať so sebou na cestu vyba­ve­nie, aké pou­ží­vajú oční lekári vo svo­jich ordi­ná­ciách bežne, museli prísť s rie­še­ním, ktoré by bolo jed­no­du­ché a ľahké na tran­s­port. Tieto prak­tické prob­lémy vyrie­šili pro­stred­níc­tvom smart­fónu a Vol­ko­vej šošovky. O tom ako táto metóda fun­guje a v čom sú jej výhody sa dočí­taš v roz­ho­vore s Adria­nou.

Máš 22, štu­du­ješ na UK medi­cínu štvrtý rok a už teraz sa prak­ticky venu­ješ pacien­tom. Bolo to tvo­jim snom od det­stva?

Mojím snom bolo vše­ličo, ale medi­cína nie. Držím sa toho, že entu­zias­tický člo­vek si nájde to pravé v akej­koľ­vek oblasti. A práve tento zau­jí­mavý pro­jekt to mal v sebe.

Deti v pra­chu v “cuttle campe” 

S tímom odbor­ní­kov si ces­to­vala do dediny Mapu­or­dit v Juž­nom Sudáne. Čo bolo cie­ľom vašej cesty?

Nie­koľko týž­dňov pred odcho­dom na misiu sme zbie­rali pou­žité oku­liare určené oftal­mo­lo­gic­kým pacien­tom v roz­vo­jo­vej kra­jine, v kto­rej ich prak­ticky nemajú ako a kde zohnať. V rámci prvého roč­níka pro­jektu Vyso­kej školy sv. Alž­bety a Tro­pic Teamu prof. Krč­mé­ryho bola moja mamina doc. Alena Fur­dová v Rwande, do Juž­ného Sudánu sme šli spolu o rok neskôr. Tam sme roz­ší­rili diag­nos­tické mož­nosti o doku­men­tá­ciu očného poza­dia.

Okrem inej práce v nemoc­nici sme vyšet­ro­vali zra­kovú ostrosť pacien­tov pomo­cou násten­nej papie­ro­vej formy Snel­le­no­vých opto­ty­pov s obráz­kami pre anal­fa­be­tov a po prvý raz sme na skrí­ning očného poza­dia pou­ží­vali oftal­mo­skop a smart­fón s Vol­ko­vou šošov­kou. Podla výsledku vyšet­re­nia potom dostal pacient oku­liare z našej zbierky aké potre­bo­val.

Vyšet­re­nie zra­ko­vej ostrosti pacienta, pacient “číta” znaky z násten­nej tabuľky Snel­le­no­vých opto­ty­pov na stene (na fotke Adria­nina mama, doc. Mgr. MUDr. Alena Fur­dová, PhD., MPH, MSc.,).

Ako hod­no­tíš svoje pôso­be­nie v Sudáne, dosiahli ste svoje ciele?

Poda­rilo sa nám roz­dať drvivú väč­šinu oku­lia­rov pacien­tom, ktorí ich potre­bo­vali a úspešne sme apli­ko­vali novú uži­točnú metódu vyšet­re­nia očného poza­dia v roz­vo­jo­vej kra­jine. Navyše, aj na základe úspe­chov, alebo pub­li­ko­va­ných prác môžem pove­dať, že sme svoje ciele napl­nili naj­viac ako sa dalo.

067

Pohľad na “cuttle camp” kmeňa Dinka

Čo sa týka vyba­ve­nia nemoc­nice, pro­stre­dia i kul­túry, v čom vidíš naj­väč­šie roz­diely medzi Juž­ným Sudá­nom a Slo­ven­skom? Dá sa to vôbec porov­nať?

V nemoc­nici sme nemali žiadne oftal­mo­lo­gické vyba­ve­nie, všetko sme doniesli so sebou, aj preto sme hľa­dali čo najp­rak­tic­kej­šie rie­še­nia. Nemoc­nica mala len 4 odde­le­nia, špe­cia­lis­tov v týchto oblas­tiach nenáj­dete. Keď sa ľudia v dedine a navô­kol dozve­deli, že pri­šiel oftal­mo­lóg, pešo šli aj tri dni, aby sa dostali na vyšet­re­nie. Kul­túra je tu úplne iná, ľudia žijú v kru­ho­vých tuku­loch z hliny so sla­me­nou stre­chou, nemajú zave­denú elek­trinu či vodo­vod. Je to úplne iný svet, slovo civi­li­zá­cia je tak­mer nezná­mym poj­mom.

Pove­do­mie o zdra­vot­nej sta­rost­li­vosti je tak­tiež odlišné, ľudia často zoberú cho­rého naj­skôr za šama­nom a až potom idú k leká­rovi. Nie­kedy je ťažké vysvet­liť pacien­tovi čo a ako má dodr­žia­vať v rámci liečby. Málo­kto hovo­ril anglicky, s pacien­tami sme komu­ni­ko­vali pomo­cou pre­kla­da­teľa a je otázne, koľko z toho vysvet­le­nia bolo pocho­pené. Takisto pra­co­vať v extrém­nych horú­ča­vách v období sucha v dedine na hra­ni­ciach dvoch kme­ňov, ktoré medzi sebou bojujú, bola neopí­sa­teľná skú­se­nosť.

Chi­rur­gické odde­le­nie nemoc­nice v Mapu­or­dite

Ako vzni­kal tvoj pro­jekt vyšet­re­nia očného poza­dia za pou­ži­tia Vol­ko­vej šošovky a smart­fónu?

Inšpi­ro­vali nás oftal­mo­ló­go­via v Česku, ktorí tuto metódu vyskú­šali na pár pacien­toch. Pred odcho­dom sme vedeli, že v nemoc­nici nenáj­deme žiadne prí­stroje či vyba­ve­nie, museli sme sa aj so všet­kými oku­liarmi a vyšet­ro­va­cími nástrojmi zmes­tiť do štan­dard­ného váho­vého limitu bato­žiny. Bolo pre nás dôle­žité nájsť čo naj­jed­no­duch­šiu náh­radu za veľké prí­stroje využí­vane v civi­li­zo­va­ných kra­ji­nách a zobrať so sebou vyba­ve­nie vhodné pre našu misiu.

Potre­bo­vali sme niečo, čo by bolo ľahké a jed­no­du­cho tran­s­por­to­va­teľné. Práve takouto obdo­bou prí­stro­jo­vej fun­dus kamery schop­nej zdo­ku­men­to­vať očné poza­die je smart­fón v kom­bi­ná­cii s Vol­ko­vou šošov­kou.

Adriana vyšet­ruje očné poza­die pro­stred­níc­tvom smart­fónu a Vol­ko­vej šošovky

Len Vol­kova šošovka a smart­fón. Naozaj ti sta­čili na vyšet­re­nie očného poza­dia? Ako to fun­guje?

Zobra­ze­nie očného poza­dia pomo­cou smart­fónu a Vol­ko­vej šošovky fun­guje na prin­cípe nepria­mej oftal­mo­sko­pie. Zdro­jom svetla (v našom prí­pade sa jedná o blesk foto­apa­rátu na smart­fóne) svie­time z urči­tej vzdia­le­nosti do oka pacienta. Pred oko kla­dieme Vol­kovu šošovku s hod­no­tou +20 diop­trií. Na obra­zovke uvi­díme sku­točný, ste­re­o­sko­picky obrá­tený obraz očného poza­dia, na kto­rom vieme jasne rozo­znať vstup zra­ko­vého nervu a cievy na očnom pozadí.

Roz­die­lom medzi našou metó­dou a kla­sic­kou oftal­mo­sko­piou je mož­nosť očné poza­die smart­fó­nom odfo­tiť a snímky ďalej ana­ly­zo­vať, čo štan­dardný oftal­mo­skop nedo­káže. Vďaka tomu potom môžeme v kra­ji­nách tre­tieho sveta diag­nos­ti­ko­vať rôzne ocho­re­nia, kto­rých prí­znaky sa ukážu na očnom pozadí . Naprí­klad, u ľudí s cuk­rov­kou je to dia­be­tická reti­no­pa­tia, u pacien­tov so zvý­še­ným krv­ným tla­kom vyšet­ru­jeme očné poza­die kvôli mož­nému vzniku dege­ne­rá­cie makuly, v prí­pade pacienta s gene­tic­kým ocho­re­ním tzv. Ushe­ro­vým syn­dróm náj­deme roz­ličné pig­men­tá­cie, pri neuro­lo­gic­kom vyšet­rení je prí­zna­kom zvý­še­ného vnút­ro­le­beč­ného tlaku opuch odstupu zra­ko­vého nervu a pri akút­nych sta­voch pacien­tov sa môže vyskyt­núť odlú­pe­nie siet­nice, krvá­ca­nie do sklovca a iné. Na sním­kach, ktoré sa nám poda­rilo zazna­me­nať, sme všetky potrebné štruk­túry vedeli krásne rozo­znať.

099
Vyšet­re­nie očného poza­dia smart­fó­nom a Vol­ko­vou šošov­kou — na disp­leji sa jasne zobra­zujú cievy a zra­kový nerv

Tvoja práca vyšet­ro­va­nia oka zalo­že­nom na smart­fóne bola vybraná medzi 9 naj­lep­ších prác v súťaži Grand Prix, kde si zís­kala pub­li­kum, ktoré ju ohod­no­tilo naj­lep­šie. Je to skvelý výsle­dok na tvoj vek. Moti­vo­valo ťa to k pre­ko­ná­va­niu ďal­ších mét v oblasti oftal­mo­ló­gie?

Mňa samú takýto úspech veľmi prek­va­pil, je to veľ­kou inšpi­rá­ciou a povzbu­de­ním do budúcna, či už v oblasti oftal­mo­ló­gie alebo inej.

Ako tvoj úspech a prak­tické zna­losti vní­majú uči­te­lia a spo­lu­žiaci v škole?

Väč­ši­nou som sa stretla s pozi­tív­nymi reak­ci­ami, nad­še­ním a pod­po­rou ľudí okolo seba, veľa to pre mňa zna­mená.

Za všet­kým tvo­jim úspe­chom stojí veľa driny. Ako na sebe pra­cu­ješ a čo je tvo­jou moti­vá­ciou?

Sna­žím sa hľa­dať nové mož­nosti a najmä sa veľa prak­ticky naučiť. Moti­vá­ciou sú často ľudia okolo mňa, moja rodina a pria­te­lia, bez nich by málo z toho, čo robím, malo zmy­sel.

Mladí ľudia zvy­čajne hľa­dia na finančne úspešnú budúc­nosť. Prečo si sa ty vybrala pomá­hať ľuďom v kra­ji­nách tre­tieho sveta?

Cesta do roz­vo­jo­vej kra­jiny bola pre mňa nena­hra­di­teľ­nou skú­se­nos­ťou. Pova­žu­jem za dôle­žité vidieť a naučiť sa čo naj­viac, keď mám tú mož­nosť. Pod­mienky boli náročné, člo­vek sa však naučí impro­vi­zo­vať v situ­áciách, kedy nemá po ruke to naj­lep­šie vyba­ve­nie a vynájde sa aj v ťaž­kej situ­ácii.

Plá­nu­ješ do budúcna podobné pro­jekty? Pra­cu­ješ na nie­čom v súčas­nosti?

Ak sa nájde prí­le­ži­tosť či nápad vyskú­šať niečo nové, určite áno, v súčas­nosti sa okrem iných pro­jek­tov zaobe­rám 3D tla­čou nádo­rov oka a srdie­čok pediat­ric­kých pacien­tov. Do budúcna verím, že sa na novej bio­tla­čiarni na Lekár­skej fakulte UK podarí roz­be­hnúť veľa zau­jí­ma­vých pro­jek­tov.

Ďaku­jem za roz­ho­vor!

Pridať komentár (0)