Býva­nie v oáze pokoja? Dre­vo­stavba neďa­leko Prahy ponúka presne to

Článok pripravil Štefan Moravčík, Archinfo.sk. Architekti: MgA. Radim Babák MgA. Ondřej Tobola / 19. máj 2016 / Tools a produktivita

V Tehově neďa­leko Prahy sa na okraji lesíka na mierne sva­ho­vi­tom pozemku nachá­dza pasívna dre­vo­stavba. Jed­no­pod­lažný rodinný dom je rea­li­zá­ciou ate­li­éru Hip­pos­de­sign a jeho archi­tek­túru prí­jemne dopĺňajú exte­ri­é­rové úpravy pozemku.

Zro­de­nie „dob­rého domu” ovplyv­ňuje celý rad fak­to­rov a súvis­lostí. O tom, či bude maji­te­ľom sku­točne robiť radosť roz­ho­dujú nie­len schop­nosti archi­tekta, atrak­ti­vita par­cely alebo know-how reme­sel­ní­kov, ale naprí­klad aj dôvera či čisto ľud­ský roz­mer vzťahu kli­ent-archi­tekt.

V prí­pade aktu­ál­nej rea­li­zá­cie ate­li­éru Hip­pos­De­sign sa na pros­pech veci stretlo všetko na jed­nom mieste. Poze­mok ponú­kal ide­álnu orien­tá­ciu voči sve­to­vým stra­nám, mal mierny sklon a za jeho hra­ni­cou sa ponú­kal neru­šený výhľad do roz­lie­ha­jú­cej sa kra­jiny. Archi­tekti a kli­enti sú navyše dlho­roční pria­te­lia a rov­nako tak skú­se­nosti rea­li­zač­nej firmy už na začiatku sľu­bo­vali poda­rený výsle­dok. Od prvej skice po namon­to­va­nie posled­nej kľučky do dverí tak ubehli len dva roky. Napriek tomu bola cesta k úspe­chu dlhá.

Viac podob­ných člán­kov náj­deš na Archinfo.sk.

Kon­cep­cia, na kto­rej archi­tekti Radim Babák s Ondre­jom Tobo­lom celý návrh posta­vili, si kládla za cieľ vytvo­riť pries­tor, ktorý by žil a sta­rol spo­ločne s jeho oby­va­teľmi a posky­to­val im maxi­málny úžit­kový kom­fort. Dom mal byť rodin­ným hniez­dom s pria­teľ­skou atmo­sfé­rou a schop­nos­ťou pris­pô­so­biť sa rôz­nym situ­áciám. Kľú­čové nebolo slovo luxus, ale kva­lita. Pod­statnú úlohu pri­tom všet­kom hralo spo­je­nie so záh­ra­dou, oko­li­tou prí­ro­dou a vod­nou plo­chou pri­ľah­lého bazéna. Inte­riér preto voľne pre­chá­dza v exte­riér a platí to aj naopak.

Maji­te­lia vďaka tomu môžu deň začať osvie­žu­jú­cim sko­kom do vody zo spálne a vyno­riť sa v blíz­kosti pra­covne. Pri­ro­dzene možno túto “cestu do práce” prak­ti­zo­vať len pokiaľ to poča­sie dovo­ľuje. Inak to treba vziať okľu­kou cez obytnú časť s otvo­re­nou kuchyňa.

Mož­nosti pozemku archi­tek­tov navyše nenú­tili dom ťahať v poscho­diach do výšky. Je to výhoda, ktorú člo­vek ocení zvlášť s prí­cho­dom sta­roby, keď je každý schod o niečo vyš­šia ako pred­tým. Samotné dis­po­zičné roz­vr­hnu­tie a cha­rak­ter kon­štruk­cie vyvo­láva isté aso­ciá­cie tra­dič­nej japon­skej archi­tek­túry, čo možno čias­točne pri­pí­sať na účet vášni maji­teľa pre tamoj­šie kul­túru.

Hoci prvá vízia archi­tek­tov mala o niečo skrom­nej­šie para­metre, nad­še­nie inves­tora a jeho osobný záu­jem dodal pro­jektu tro­chu veľ­ko­ry­sejší cha­rak­ter. V žiad­nom prí­pade však nešlo o nejakú bez­myš­lien­kové oká­za­losť — v hlav­nej úlohe tohto pro­jektu totiž neboli drahé mate­riály, ale poc­tivo a čisto spra­co­vané detaily. „Neuva­žo­vali sme nad tým, že by v kúpeľni mohol byť prí­rodný kameň, pre­tože to nie je lacná zále­ži­tosť. Navrho­vali sme dom pre dvoch mla­dých ľudí, ktorí sa chys­tajú zalo­žiť rodinu. Inves­tor ale sám pri­šiel s tým, že by niečo také chcel a že má mož­nosť zohnať pekný kameň za dobrú cenu a tiež sa tak stalo,” vysvet­ľujú archi­tekti.

O sever­ských náro­doch, kde majú dre­vo­stavby silné korene, sa tvrdí, že majú pre prácu s dre­vom pri­ro­dzený cit. Archi­tekti zo štú­dia Hip­pos­de­sign v sebe tento cit ešte len museli nájsť. Hoci rea­li­zá­cií majú za sebou celý rad — dom v Tehově bol ich prvý dre­vo­stav­bou.

Samoz­rejme to vyža­do­valo úplne iný prí­stup a to nie­len z kon­štrukč­ného hľa­diska. Výsle­dok síce vyzerá har­mo­nicky, ale zla­diť všetky detaily v závis­losti od štruk­túry a odtieňa pou­ži­tého dreva nebolo vôbec ľahké. Trámy aj fošne mali iné povr­chové úpravy, takže zla­diť to, aby sa to vo výsledku opticky postretlo bola tro­chu „bojovka”. To drevo nám v tom ale nako­niec samo pomohlo — sta­čilo jed­no­du­cho počkať až to tro­chu zostarne a chytí jed­notnú patinu,” hovorí Ondřej Tobola.

Boro­vi­cový ske­let bol pri­tom kon­ci­po­vaný tak, aby finálna štruk­túra posky­to­vala pries­to­rovú trans­pa­ren­tnosť vyvo­lá­va­júcu pocit urči­tej slo­body. Pris­pieva k tomu množ­stvo prie­hľa­dov aj pre­sk­le­ných stien. Sig­ni­fi­kant­ným prv­kom sú steny s tabuľ­ko­vou výpl­ňou obdĺž­ni­ko­vého for­mátu, ktorá domu pre­po­ži­čiava istú hra­vosť. Pôso­bi­vých detai­lov sa v inte­ri­éri nájde celý rad, ale ako sami archi­tekti hovo­ria, nie je to o jed­nom výni­moč­nom detaile, ale nespo­čet­ných detai­lov, ktoré spo­ločne tvo­ria jeden har­mo­nický celok. „Vždy sa domy sna­žíme navrho­vať tak, aby reme­sel­níci nemali šancu nič sami vymýš­ľať. Naše návrhy pri­tom nie sú nijako zvlášť rafi­no­vané — proste sú vytvo­rené jed­no­du­cho a zmys­lu­plne. Ďal­šou vecou je však, či si pri­pra­venú doku­men­tá­ciu reme­sel­níci dôkladne prejdú,” tvrdí archi­tekt Radim Babák.

Na základe čoho si inves­tori vybrali váš ate­liér?

Bolo to osu­dové stret­nu­tie. S maji­te­ľom domu, vrcho­lo­vým špor­tov­com, ktorý je náš kama­rát, sme občas potré­no­vali na cyk­lot­ria­lo­vých kole­sách. Raz v lese nás len tak mimo­cho­dom oslo­vil vetou: „Chlapci nech­celi by ste pre mňa a moju ženu navr­hnúť náš rodinný dom?” A tak to celé začalo. Nasle­do­vala štú­dia, ktorá sa páčila, a to aj veľmi dôle­ži­tej osobe — hlav­nému inves­to­rovi stavby — otcovi kama­rá­to­vej ženy.

Vďaka jeho nad­še­niu a abso­lút­nej dôvere v našu prácu sa štú­dia dotiahla v tak­mer nezme­ne­nej podobe do hoto­vej rea­li­zá­cie. Čo ale nezna­mená, že sme si mohli neob­me­dzene robiť, čo sme chceli, to určite nie. Každú časť sme samoz­rejme sta­rost­livo kon­zul­to­vali vo varian­toch, hľa­dalo sa vždy opti­málne a pre­dov­šet­kým funkčné rie­še­nie.

Aké boli ich požia­davky — mali presnú pred­stavu o svo­jom budú­com bývaní? Čo bolo pre nich naj­dô­le­ži­tej­šie?

Páčila sa im pred­stava vlast­niť dre­vený dom s výhľa­dom do kra­jiny, vycho­vať v ňom kopu detí, ktoré by sa mohli hrať vnútri aj vonku a aby okolo domu boli aj nejaké tie kamene pre tré­no­va­nie na bicykli, ostatné bolo na nás. Samoz­rejme boli nasta­vené základné finančné man­ti­nely.

Býva­nie okolo vod­nej plo­chy bola požia­davka inves­to­rov?

Vzhľa­dom ku cha­rak­teru a orien­tá­cií pozemku sme od prvot­nej kon­cep­cie domu sme­ro­vali k jed­no­pod­laž­nej budove s plo­chou stre­chou. Dis­po­zí­ciu domu sme roz­de­lili na dve základné hmoty, ktoré pre­pája hlavný obytný pries­tor s kuchy­ňou a jedál­ňou. Toto rie­še­nie nám umož­nilo dopriať jeho pou­ží­va­te­ľom úplne pri­ro­dzený pohyb medzi inte­ri­é­rom a exte­ri­é­rom domu zo všet­kých jeho strán.

Vodná hla­dina umiest­nená v najin­tím­nej­šej zóne uzat­vo­re­ného átria vyply­nula pri­ro­dzene počas práce na pro­jekte, hlavne keď sme zis­tili, že obaja budúci uží­va­te­lia, popri veľmi klad­nom vzťahu k prí­rode, vodu zbož­ňujú. Vodná hla­dina v hlav­nom vnú­tor­nom átriu sa vďaka jej orien­tá­ciu v let­ných mesia­coch správa ako pri­ro­dzený chla­dič dodá­va­júci do domu prí­jemnú klímu. Zo strany inves­tora pri­šiel nápad využiť plo­chú stre­chu pre umiest­ne­nie foto­vol­taic­kej elek­trárne.

Ako veľká rodina v dome žije?

Momen­tálne dom obý­vajú dvaja dospelí a dve malé diev­čatká. Dom nav­šte­vujú často cyk­lot­ria­listi z rôz­nych kútov sveta, ktorí si prídu s maji­te­ľom domu zatré­no­vať alebo sa tu zúčast­ňujú rôz­nych exhi­bič­ných pre­te­kov a krátky čas v dome s rodi­nou bývajú.

Aký aspekt bol pre vás pri návrhu naj­dô­le­ži­tejší, či už z objek­tív­nych para­met­rov pozemku a loka­lity, alebo požia­da­viek sta­veb­ní­kov?

Tým naj­zá­klad­nej­ším aspek­tom bolo navr­hnúť dre­vený dom pre mladú rodinu, ktorá ho bude milo­vať a nebude ho chcieť za žiadnu cenu opus­tiť…

Prečo dre­vo­stavba?

Bol to hlavná požia­davka maji­te­ľov a pre nás veľká výzva vyskú­šať si pra­co­vať v úplne novom pro­stredí, s novými detailmi, vzťahmi, tech­no­ló­giami. Mali sme veľké šťas­tie na rea­li­začnú firmu TFH a ich sub­do­dá­va­te­ľov. Všetci sa totiž sprá­vali veľmi zod­po­vedne od začiatku pro­jektu až do konca stavby, čo nás milo prek­va­pilo. Práca sa potom totiž stáva skve­lou zába­vou, ktorá sa vám z počí­ta­čo­vej vizu­ali­zá­cie bez kom­pro­mi­sov mení v troj­roz­mernú rea­litu — krása.

Podie­ľali ste sa aj na návrhu inte­ri­éru?

Áno, dom sme navrhli kom­pletne celý, vrá­tane jeho inte­ri­éru cez všetky odpo­rú­čané mate­riály, farebné kom­bi­ná­cie, návrh dizajnu kuchyne, vlo­že­nie aty­pic­kého mobi­liáru až po výber designu ovlá­da­čov elek­tra, vrá­tane oken­ného a dve­ro­vého kova­nia.

Výnim­kou bola záh­rada, špe­ci­fi­ká­cia zavla­žo­va­cieho sys­tému vrá­tane tech­no­ló­gie vod­nej plo­chy – to je die­lom firmy FM — Záh­rady. Tomu sme veľmi stručne popí­sali našu pred­stavu, akú atmo­sféru by mala táto časť domu mať a ostatné už bolo úplne na nich. Hovo­rili sme si, že ak sme dostali abso­lútnu dôveru v pro­jekte domu my, musíme ju ďalej odo­vzdá­vať aj na ostatné remeslá, ktoré sa na dome podie­ľajú.

Čím bol tento pro­jekt výni­močný (oje­di­nelý)?

Bola to naša prvá dre­vo­stavba, záro­veň abso­lút­nou dôve­rou uží­va­te­ľov a inves­tora v našej práci.

Foto z výstavby
Foto z výstavby

zdroj: archinfo.sk, autor foto­gra­fií: Filip Šla­pal

Pridať komentár (0)