3 jed­no­du­ché tipy, ako zo seba spra­viť eko­lo­gic­kého Slo­váka

Michal Sorkovský / 20. september 2016 / Eko

Naša kra­jina potre­buje viac ľudí, kto­rým záleží na život­nom pro­stredí.

Dnešný svet sa veľmi mení — popri všet­kých ranách pod pás, ktoré ľud­stvo daro­valo našej pla­néte a život­nému pro­stre­diu, sa totiž začí­najú diať aj pros­pešné veci. Stoja za nimi kra­jiny, ktoré pra­cujú na zlep­še­niach, ako naprí­klad Kos­ta­rika, ktorá po novom fun­guje len na obno­vi­teľ­ných zdro­joch, Čína, ktorá zales­ňuje obrov­skú časť svojho úze­mia či Nór­sko, ktoré sa naopak zásadne posta­vilo proti odles­ňo­va­niu. Zmenu chcú pri­niesť aj ino­va­tívne pro­jekty, ako naprí­klad The Ocean Cle­a­nup alebo Minesto, ktoré už zís­kali svo­jich inves­to­rov a chcú bojo­vať za záchranu oce­ánov, zvie­rat a život­ného pro­stre­dia.

A nako­niec sú to aj jed­not­livci, cel­kom oby­čajní ľudia, ktorí chcú zme­niť veci k lep­šiemu svo­jimi pro­jektmi, ako Lau­ren Sin­ger, slo­ven­ský pod­ni­ka­teľ Dra­hoš Šišo­vič alebo naprí­klad aj tieto české štu­dentky. Čoraz viac ľudí si teda uve­do­muje, že každý z nás dokáže veci ovpy­lyv­niť. A mys­lieť by si na to mal aj ty, tvoja firma, tvoj šéf a jeho šéf takisto. Ako dokáže každý z vás svo­jou troš­kou pris­pieť k záchrane život­ného pro­stre­dia?

Recyk­luj

Pokiaľ si ešte neza­čal, vedz jedno: Už včera bolo neskoro. Recyk­lo­vať sa oplatí a oplatí sa recyk­lo­vať tak­mer všetko, nie len plasty. Recyk­lo­va­nie navyše môže byť pros­pešné aj pre biz­nis. Tie naj­väč­šie spo­loč­nosti to už pocho­pili — vedel si, že naprí­klad taký Apple na recyk­lá­cii sta­rých zaria­dení zís­kal až 838 mili­ó­nov? Recyk­lá­cia teda vôbec nemusí byť len stra­tová.

plastic-bottle-village-materials

foto: greenbuildingelements.com

Cel­kovo ale môžeme pove­dať, že sú Slo­váci a Slo­ven­sko v porov­naní so zápa­dom stále pozadu. Naši ľudia a firmy neja­via o odpad taký záu­jem, aký by naša pla­néta potre­bo­vala, vo svete, ale aj tak stále tvo­ríme len jednu nezod­po­vednú kvapku v mori. Ako to? Naprí­klad z cel­ko­vého množ­stva plas­tov na Zemi sa recyk­luje len 40%, teda ani nie polo­vica. Chceš proti tomu bojo­vať? Dob­rým kro­kom by bolo naprí­klad pre­stať kupo­vať vodu v pla­to­vých oba­loch alebo plas­tové tašky — stačí ubrať z vlastné kom­fortu a životné pro­stre­die sa ti poďa­kuje.

Auto nechaj v garáži (a ak nemáš garáž, nechaj ho tam, kde je)

Okey, mohol by som na teba teraz vytiah­nuť milión čísel a šta­tis­tík doka­zu­jú­cich, ako veľmi výfu­kové plyny ničia túto pla­nétu, tebe by sa z toho zato­čila hlava a člá­nok by si zavrel. Takže to spra­víme rad­šej inak — pokiaľ ti naozaj záleží na živo­tom pro­stredí, v kto­rom žijeme, polož si pro­sím každé ráno otázku: Naozaj dnes potre­bu­jem auto?

Bike Commuter in Portland Oregon

foto: chilangabanda.com

Ideš do práce alebo do školy? Skús hľa­dať alter­na­tívne mož­nosti — sú predsa všade okolo nás. Čo tak sa do auta pri­dať k nie­komu inému a ušet­riť tak peniaze aj našu pla­nétu od ďal­šieho niče­nia? Páči sa ti tento nápad? Tak potom skús cars­ha­ring. Chcel by si byť ešte viac eko­lo­gický, dať to na hips­tera a prísť do práce na bajku, no nemáš vlastný? Tak potom skús bikes­ha­ring — exis­tuje už vo via­ce­rých slo­ven­ských mes­tách. Na konci dňa ale nejde o to, aby si svoje auto už nikdy nena­štar­to­val, skôr o to, aby si ho nepou­ží­val vždy a na všetko. Nie je to predsa jediný spô­sob pre­pravy a nie je vždy potrebný, tak prečo neskú­siť aj iné?

Cloud je eko

V Gre­en­pe­ace by ti možno pove­dali, že dátové cen­trá sú napá­jané aj neze­le­nou ener­giou z neob­no­vi­teľ­ných zdro­jov, a preto je cloud neeko­lo­gický. To je ale pravda len v prí­pade, ak za roz­umnú alter­na­tívu k moder­ným IT služ­bám pokla­dáš aj mož­nosť vypnúť počí­tače a žiť v jas­kyni. Lepší nápad je pre­sťa­ho­vať ser­very do cloudu. Dátové cen­trá s clou­do­vými služ­bami totiž minú len zhruba polo­vicu ener­gie oproti kla­sic­kým ser­ve­rom v ser­ve­rov­niach. A to sa počíta.

Ide o to, že väč­šina pri­vát­nych ser­ve­rov dnes žerie zby­točne veľa ener­gie, a to aj keď nič nerá­tajú. Ser­ver idúci na polo­vičný výkon berie tri­štvrte ener­gie oproti plnému výkonu a aj keď úplne pospáva, stále berie štvr­tinu šťavy. Spo­loč­nosť, ktorá ti ponúka cloud, môže vlast­niť úplne rov­naké ser­very, no práve kvôli množ­stvu pou­ží­va­te­ľov na nich sa nikdy neplytvá ener­giou. Ďal­ším dôvo­dom, prečo by tvoja firma mala prejsť na cloud je, že moderné dátové cen­trá, v kto­rých je cloud hos­to­vaný, sú oveľa efek­tív­nej­šie, ako hocičo, čo si posta­víte sami, hoci ste aj veľká orga­ni­zá­cia.

pr4

Špe­cia­listi Tele­komu vypo­čí­tali, koľko ener­gie takto ušetrí ich Cloud. Ročne je to ekvi­va­lent 210 ton uhlia. Pre lep­šiu pred­stavu — sú to tri plne nalo­žené vagóny uhlia a do ovzdu­šia sa pre­su­nom do ich cloudu nedos­tane 49 ton popola, 1,3 tony popol­čeka, 5,5 tony SO2, 430 kg NOX a 158 ton CO2. To je už naozaj poriadne zne­čis­te­nie, ktoré sa ale inak do vzdu­chu, ktorý všetci dýchame, jed­no­du­cho dostane. A požia­davky na výpoč­tovú kapa­citu neus­tále naras­tajú.

Ak si teda na svoje ser­very upätý, mini­málny eko počin je pre­su­núť ich do moder­ného dáto­vého cen­tra. Na Slo­ven­sku na to azda nebol lepší čas, je ich neúre­kom a ceny sú skvelé. Pýtaj sa na PUE.

zdroj titul­nej foto­gra­fie: flickr/favim

Pridať komentár (0)