5 začia­toč­níc­kych chýb, ktoré som spra­vil ako pod­ni­ka­teľ…

Jaroslav Dodok / 2. apríl 2015 / Tools a produktivita

Svoju živ­nosť som si otvo­ril tak­mer hneď po dovŕ­šení 18-tky. Začal som na full time pra­co­vať v oblasti reklamy, mar­ke­tingu a médií. Čochvíľa to budú dva roky, počas kto­rých budu­jem svoju firmu a zís­ka­vam cenné skú­se­nosti, s kto­rými by sa dnes pat­rilo pode­liť. Akých 5 začia­toč­níc­kych chýb som sa dopus­til?

1. Strach z chýb

Počas svo­jich prvých dní v koži pod­ni­ka­teľa som sa cítil sku­točne výni­močne. Toto obdo­bie trvalo pár pek­ných týž­dňov, počas kto­rých som sa stre­tá­val so sku­točne inšpi­ra­tív­nymi biz­nis­menmi.

Keď však prvotné nad­še­nie vypr­chalo a bol som nútený začať makať, roz­bie­hal som sa pomaly. Všade navô­kol – v médiách, na face­bo­oku, v škole či medzi pod­ni­ka­teľmi som neus­tále počú­val vetu: je to risk! Dávaj si pozor! Nerob neuvá­žené kroky! Samoz­rejme tieto rady sú veľmi cenné, avšak spô­so­bili blok v mojom mozgu. Stra­til som odvahu a začal som sa obá­vať z chýb ešte pred tým, než sa nejaké vyskytli.

Dnes viem, že chyby sú pre mňa veľmi dôle­žité, pre­tože ma posú­vajú vpred. Je zby­točné obá­vať sa nároč­ných roz­hod­nutí. Väč­ši­nou je to len oby­čajný strach, ktorý celú situ­áciu nafu­kuje a dostáva vás do maxi­mál­nej neis­toty.

2. Nedô­vera v dele­go­va­nie

Trvalo mi kým som pocho­pil, že samému sa mi bude dariť ťažko. Viesť účtov­níc­tvo, rie­šiť právnu ochranu firmy, stra­te­gicky plá­no­vať, zúčast­ňo­vať sa obchod­ných stret­nutí a viesť agen­túrny tím sa naraz nedá.

Bál som sa zve­riť do rúk mojich par­tne­rov zakla­da­nie živ­nosti alebo vypra­co­va­nie daňo­vého pri­zna­nia. Obá­val som sa vyso­kej ceny aj toho, že práca bude odfu­šo­vaná. Opak je prav­dou. Ušet­ril som veľa času, mys­lím si, že aj finan­cií a mohol som sa tak namiesto účtov­níc­tva veno­vať vzde­lá­va­niu.

3. Nená­ročné poho­vory

Zamest­nanci sú pre vašu firmu kľú­čoví. Dokonca nemusí ísť ani o vašu firmu. Dob­rých ľudí potre­bu­jete rov­nako v pro­jekte, nezis­kovke či v star­tupe. Prvá filo­zo­fia, s kto­rou som vybe­ral ľudí do tímu znela: „ber kaž­dého, kto má ruky a nohy”. Zis­til som však, že je to prí­liš nebez­pečné…

Aj preto som pred pár týžd­ňami vypra­co­val plán zís­ka­va­nia zamest­nan­cov, ktorý mi pomáha mana­žo­vať pri­jí­ma­nie uchá­dza­čov. Dnes je pre mňa pra­covný poho­vor nevy­hnutný a pri­pi­su­jem mu sku­točne veľkú hod­notu. Počas 45 minút chcem od uchá­dza­čov vidieť v čom sú dobrí, aké sú ich slabé stránky a rov­nako sa ich pýtam na kon­krétne rie­še­nia prob­lé­mov, pred ktoré ich na pra­cov­nom poho­voe posta­vím.

4. Práca vo firme, nie na firme

To, že som sedel 8 hodín na kan­ce­lár­skej sto­ličke abso­lútne nič nezna­me­nalo. Odpi­so­vať na desiatky mai­lov a čakať na moment, kým vám zavolá kli­ent je már­ne­nie času. Písať maily a tele­fo­no­vať predsa dokáže aj veľa iných ľudí.

To som sa dozve­del, keď som si nad­še­ním pre­čí­tal knihu Pod­ni­ka­teľ­ský mýtus. Pocho­pil som, že musím pra­co­vať na firme, nie vo firme. Teda, že musím vytvo­riť akýsi firemný sys­tém, ktorý bude fun­go­vať, aj keď nebu­dem v kan­ce­lá­rii.

5. Chý­ba­júce plány

Môj pra­covný týž­deň pred dvomi rokmi vyze­ral asi tak, že som vstal o ôsmej a išiel spať o pol tre­tej v noci. Medzi­tým som sa čomusi veno­val, no neviem to bliž­šie zade­fi­no­vať. Skôr išlo o scrol­lo­va­nie face­bo­oku alebo vyba­vo­va­nie úloh, ktoré sa náhodne pri­tra­fili.

Uve­do­mil som si, že ak si chcem spl­niť svoj pod­ni­ka­teľ­ský sen, musím si na základe svojho sna zade­fi­no­vať cieľ. Naplá­no­vať si ako budem budo­vať svoju firmu a ako bude vyze­rať vo finále. Takže som veno­val hodiny brains­tor­mingu, stra­te­gic­kému a akč­nému plá­no­va­niu. Dnes viem, že zaj­tra musím zaško­liť svojho obchod­ného zástupcu, o mesiac otvo­riť novú pobočku a o rok sa pri­pra­viť na expan­ziu do zahra­ni­čia.

A dob­rou sprá­vou je, že vďaka stra­te­gic­kému a akč­nému plá­no­va­niu výsledky sku­točne pri­chá­dzajú :) Som vďačný za chyby, ktoré som uro­bil, no pre­dov­šet­kým na to, že som s z nich doká­zal pou­čiť. 

zdroj: jaroslavdodok.com

Pridať komentár (0)