5 zna­kov, že si múd­rejší, než si o sebe mys­líš

Henrieta Balázsová / 14. november 2016 / Tools a produktivita

Ako už vieš, inte­li­gen­cia nevy­jad­ruje množ­stvo infor­má­cií, ktoré ovlá­daš, ale spô­sob, akým s nimi doká­žeš pra­co­vať. Via­cero ved­cov dokonca tvrdí, že hod­nota inte­li­genč­ného kvo­cientu (IQ) sa určuje už v ranom veku. Naj­novší výskum sa však zame­ral na to, čo majú ľudia s naj­vyš­ším IQ spo­ločné. Výsled­kom bolo týchto 5 veľmi zau­jí­ma­vých zna­kov. V koľ­kých z nich sa nachá­dzaš?

Si ner­vóz­nejší, než ostatní

O úzkosti a ner­vo­zite je ťažké hovo­riť v pozi­tív­nom zmysle slova, no v tomto prí­pade si to pokojne môžeme dovo­liť. Psy­chia­ter Jeremy Cop­lan dlho­dobo sle­do­val pacien­tov vyka­zu­jú­cich úzkostné poru­chy sprá­va­nia sa a zis­til, že ľudia trpiaci z medi­cín­skeho hľa­diska tými naj­hor­šími prí­znakmi, majú oveľa vyš­šie IQ než ľudia, kto­rých sužujú mier­nej­šie prí­znaky. Veľmi zau­jí­ma­vým „expe­ri­men­tom“ bol aj výskum zre­a­li­zo­vaný v inter­dis­cip­li­nár­nom cen­tre Herz­liya v Izra­eli. Výskum­níci posa­dili účast­ní­kov k počí­ta­čom a pop­ro­sili ich, aby vyhod­no­tili kresbu ponú­kanú istým prog­ram z hľa­diska poci­tov, ktoré v nich evo­kuje. Výskum­níci však naprog­ra­mo­vali počí­tače tak, aby sa počas práce účast­ní­kov výskumu spus­til prog­ram simu­lu­júci počí­ta­čový vírus. Ten pôso­bil doj­mom, že všetko vyze­ralo tak, akoby bol vírus výsled­kom neja­kého nespráv­neho „kliku“, ktorý uchá­dzač omy­lom uro­bil. Ner­vo­zitu spô­so­benú „poka­ze­ním počí­tača“ zná­so­bili výskum­níci u účast­ní­kov ešte tým, že nalie­hali, aby prob­lém, ktorý „spô­so­bili“ okam­žite vyrie­šili. Zis­te­nie však bolo veľmi prek­va­pivé. Hovo­rilo totiž, že účast­níci, kto­rých celá situ­ácia zner­vóz­nila naj­viac, boli záro­veň naj­viac sústre­dení na rie­še­nie prob­lému a súčasne ho aj vyrie­šili naje­fek­tív­nej­šie. Ak ti teda najb­liž­šie nie­kto povie, aby si sa toľko nestre­so­val, pokojne sa naňho len pous­mej.

1

Zdroj: shutterstock.com

Čítať si sa naučil nezvy­čajne skoro

Brit­ská štú­dia 2 000 párov jed­no­va­ječ­ných dvoj­čiat doká­zala, že napriek rov­na­kým génom malo vyš­šie IQ to dieťa z dvo­j­ice súro­den­cov, ktoré sa naučilo čítať skôr. Výskum­níci na základe ako tohto, tak aj mno­hých iných štú­dií dospeli k pre­sved­če­niu, že naučiť dieťa čítať čím skôr naň má veľmi výrazný vývo­jový dopad. Platí teda zázračná for­mulka – nenau­čil si sa čítať tak skoro, pre­tože si bol chytrý, ale si chytrý, pre­tože si sa naučil čítať skoro.

Si ľavák

V prvom rade poďa­kujme za to, že časy, kedy uči­teľky nútili ľavá­kov písať a kres­liť pra­vou rukou, sú preč. Byť ľavá­kom totiž nie je žiadna cho­roba, práve naopak. Jedna veľká štú­dia doká­zala, že za ľavác­tvo môže schop­nosť diver­gent­ného mys­le­nia vysky­tu­júca sa pre­dov­šet­kým u mužov. Je to jedi­nečná schop­nosť kom­bi­no­vať dva navzá­jom nesú­vi­siace objekty zmys­lu­pl­ným spô­so­bom – čo je nespo­chyb­ni­teľ­ným zna­kom vyso­kej inte­li­gen­cie.

left-hand-drawing

Zdroj: optenz.net

Ako dieťa si nav­šte­vo­val „hudobnú“

Štú­dia vyko­naná psy­cho­ló­gom Syl­vai­nom More­nom jasne pre­uká­zala spo­ji­tosť medzi hudob­ným nada­ním die­ťaťa a hod­no­tou jeho IQ. Moreno rea­li­zo­val svoj výskum na 48 deťoch vo veku od 4 do 6 rokov. Deti roz­de­lil na 2 rov­naké sku­piny, kde jedna absol­vo­vala pod vede­ním uči­teľa kurz výtvar­nej výchovy a druhá kurz hudob­nej výchovy. Oba kurzy sa konali 5x do týždňa (každý deň v trvaní jed­nej hodiny) po dobu 4 týž­dňov. Po 4 týžd­ňoch sa uká­zalo, že hod­nota IQ sa mierne zvý­šila až u 90% detí, ktoré nav­šte­vo­vali kurz hudob­nej výchovy.

Si zábavný

Výskumy pre­uká­zali aj spo­ji­tosť medzi hod­no­tou IQ a pri­ro­dze­ným zmys­lom pre humor. Vtipní ľudia majú totiž vo vše­obec­nosti hod­notu IQ vyš­šiu. Zdá sa teda, že aj vtipné „pod­pi­cho­va­nie“ môže byť pro­duk­tom bys­trej mysle.

Zdroj: thinking-minds.net, zdroj titul­nej foto­gra­fie: shutterstock.com

Pridať komentár (0)