8 dôvo­dov pra­cov­ných kon­flik­tov a tipy ako sa im vyhnúť

Oliver Meres / 5. apríl 2016 / Tools a produktivita

Ach, to by boli sviatky, keby sa ľudia vadiť pre­stali“, spieva Milan Lasica v legen­dár­nej piesni. Zby­točné spory a pole­miky v práci určite aj tebe občas poriadne znep­rí­jem­nia život. Vieš však, že sa im dá veľmi efek­tívne pred­chá­dzať? Tento člá­nok ti pomôže rozo­znať kedy sa ku kon­fliktu schy­ľuje a poradí ti, ako sa mu ele­gan­tne vyhnúť.

Mnohí berú vyhro­tené kon­fron­tá­cie ako nevy­hnutnú súčasť pra­cov­ného života, opak je však prav­dou. Ja sa naprí­klad s ľuďmi v práci z prin­cípu nehá­dam. Hádky sú zby­točné, kazia vzťahy a míňajú čas. Stačí si vší­mať, kedy vzni­kajú a vedieť, ako s nimi zato­čiť. Poďme sa teda pozrieť na to, prečo a ako vlastne vzni­kajú a ako sa im vyhnúť.

1. Do dis­ku­sie vná­šame emó­cie

Snáď naj­čas­tej­šie sa stre­tá­vam s tým, že ľudia pri cit­li­vých témach pri­su­dzujú slo­vám emó­cie, ktoré k nim nepat­ria. Je to pre nás pri­ro­dzené, jed­no­du­cho namiesto čisto raci­onál­nej reak­cie na to, čo bolo pove­dané, zare­a­gu­jeme emó­ciou, ktorú v nás vyvo­lalo to, čo sme si pod tým pred­sta­vili – čo ale často druhá strana nemá šancu vedieť.

Treba si na to dať pozor, pre­tože nechať sa ovlád­nuť emó­ciami je veľmi ľahké a nie vždy na prvý pohľad bada­teľné. Keď si uve­do­míš, že od roz­um­nej argu­men­tá­cie si pre­šiel k iro­nic­kým poznám­kam, bude už neskoro.

Ako sa tomu vyhnúť: Mne pomáha úplne jed­no­du­chá tech­nika – dať si pred odpo­ve­ďou zopár sekúnd čas. V tomto okne sa sústre­dím na to, aby som spoz­nal a odde­lil od seba emó­cie a argu­menty. Až keď ich odde­lím, zare­a­gu­jem. Nápor hnevu? V pohode, daj si desať sekúnd, pre­mysli si, čo chceš pove­dať tak, aby to bolo kon­štruk­tívne a hnev potla­číš.

girl-863686_1920

2. Robíme logické chyby

Logické uva­žo­va­nie vôbec nie je také pri­ro­dzené, intu­itívneľahké, ako si možno mys­líš. Na pra­co­visku je však napriek tomu nevy­hnutné. To, čo sa ti na prvý pohľad zdá logické, je často dávno známy klam, alebo to, čo sa v anglič­tine volá logi­cal fal­lacy. Ak nie­kto v dis­ku­sii spraví logickú chybu a druhý ju neob­javí, jeho argu­ment je neplatný a celú dis­ku­siu to vyo­suje a jej sku­točný význam, pred­met a cieľ sa strá­cajú.

Ako sa tomu vyhnúť: Poriadne si naštu­duj všetky známe logické chyby a nauč sa ich iden­ti­fi­ko­vať ako na dru­hých, tak sám na sebe. Snáď úplne najob­ľú­be­nej­šími sú Slip­pery slope, Ad homi­nem a Ad popu­lum argu­menty. Aj ty ich určite počú­vaš na den­nom poriadku. Vieš ich však odha­liť? Teraz už budeš vedieť.

3. Neho­vo­ríme o tom istom

Môže to znieť tri­viálne, no veľmi často vidím, ako sa na mee­tingu dvaja roz­prá­vajú – a každý melie o nie­čom inom! Takým spô­so­bom však abso­lútne nie je možné prísť k neja­kému pro­duk­tív­nemu výsledku – a o to predsa v kaž­dej dis­ku­sii ide. Dôvody sú jed­no­du­ché: nepo­čú­vame sa navzá­jom a nere­a­gu­jeme na to, čo bolo pove­dané, odbie­ha­júc tak od témy.

Ako sa tomu vyhnúť: Ak ten, s kto­rým sa roz­prá­vaš neza­re­a­guje na to, čo si práve pove­dal, zastav a ujasni si, o čom sa roz­prá­vate. Možno ste prišli na nejaký ďalší prob­lém, fajn, odložte si ho na neskôr, no teraz sa roz­prá­vajte len o jed­nej veci.

argument-238529_1920

4. Sna­žíme sa vyhrať

Ak jedi­ným tvo­jím cie­ľom v dis­ku­sii je počuť „máš pravdu“, nemu­síš sa do nej ani púš­ťať. Ľud­ské ego je však nie­kedy veľmi tvrdo­hlavé a bráni sa, aj keď to nedáva zmy­sel. Treba si uve­do­miť, že cie­ľom nie je vyhrať, ale prísť ku kon­štruk­tív­nemu záveru. Často sa hlavne v dlh­ších dis­ku­siách stáva, že ak aj člo­vek zistí, že jeho línia argu­men­tá­cie je deravá ako emen­tál, pokra­čuje v nej za každú cenu len preto, aby nemu­sel uznať „pre­hru“. Taká dis­ku­sia je ale zby­točnávyčer­pá­va­júca pre obe strany.

Ako sa tomu vyhnúť: Ak máš pocit, že druhá strana sa snaží len vyhrať, jed­no­du­cho ju s touto dom­nien­kou kon­fron­tuj. Možno zis­tíš, že tvoj kolega je tak tvrdo­hlavý, že nemá význam pokra­čo­vať a treba ustú­piť, a možno ti tá za pravdu a prí­dete na to, kde bol prob­lém. Neza­budni však mať rov­naký meter aj na seba a pri­znať, keď hájiš svoju stranu len z prin­cípu.

5. Nemáme o pred­mete dis­ku­sie dosť infor­má­cií

Veľmi často sa mi stáva, že ma ľudia pre­svied­čajú o svo­jej pravde vo sfére, ktorú nepoz­najú, neve­dia, ako to v nej chodí a naopak ja som v nej expert. Viesť dis­ku­siu, ak o jej pred­mete nemám dosť infor­má­cií, je zby­točné, pokiaľ sa nech­cem od dru­hej strany len niečo nové dozve­dieť. Ja naprí­klad nero­zu­miem gra­fike tak ako dizaj­néri – nebu­dem sa preto púš­ťať do žiad­nej argu­men­tá­cie a opo­no­vať im, pre­tože to nemám čím pod­lo­žiť. Viď aj ďalší bod.

Ako sa tomu vyhnúť: Úplne jed­no­du­cho – stačí sa naučiť hovo­riť „viem o tom len málo, preto nemô­žem nič tvr­diť.“ Treba jed­no­du­cho pri­znať, že sa nevy­znám a nechať si pora­diť. Ak sa druhá strana vyzná, je to výborná prí­le­ži­tosť naučiť sa niečo nové. A nie je to vôbec hanba alebo pre­jav pra­cov­nej neschop­nosti. Tí, čo si to mys­lia, trpia často syn­dró­mom z ďal­šieho bodu:angry-man-274175_1280

6. Musíme mať na všetko názor

Sho­oty raz nakres­lil krásnu kari­ka­túru presne o tomto. Hlavne na Slo­ven­sku sa stre­tá­vam s ľuďmi, ktorí jed­no­du­cho neve­dia pri­znať, že o nie­čom prd vedia a preto nemôžu mať názor. Nikto nie je predsa expert na všetko. Napriek tomu sa tak mnohí tvá­ria. Práve preto je veľmi ťažké s nimi dis­ku­to­vať. Na všetko totiž majú názor, pod­lo­žený ale nie je žiad­nymi fak­tami. Argu­men­tá­cia s takým člo­ve­kom často vedie do hlú­pych sle­pých uli­čiek.

Ako sa tomu vyhnúť:

Jed­no­du­cho kon­fron­tuj dotyč­ného člo­veka s vlast­nou zna­los­ťou prob­le­ma­tiky. Ak si štu­do­val lite­ra­túru a celý život sa naplno venu­ješ písa­niu, je len veľmi neprav­de­po­dobné, že nie­kto, kto nečí­tal ani jednu knihu, bude vedieť viac o tom, čo robí dobrý text. Ak na tom trvá, treba si stáť za svo­jím a dis­ku­siu ukon­čiť. Samoz­rejme aj tu platí, že si treba dať pozor aj u seba saméhonepres­vied­čať štu­do­va­ného pro­fe­si­onála o nie­čom z pozí­cie ama­téra. Inými slo­vami: nelez iným do kapusty.

7. Pred­po­kla­dáme zna­losť, ktorá tam nie je

V bež­nom roz­ho­vore často pred­po­kla­dáme, že druhý má nejaké poza­die, kon­text, že už čosi o tom, čo hovo­ríme, vie. Čím je však dis­ku­sia zlo­ži­tej­šia, čím je jej téma kom­plex­nej­šia, tým nebez­peč­nej­šie je počí­tať s tým, že ten druhý si čosi domyslí. Ak rátam s tým, že druhý predsa vie, čo tým mys­lím tým, čo hovo­rím, môžem sa popá­liť.

Ako sa tomu vyhnúť: Nikdy nepred­po­kla­daj, že druhý si vie tvoje slová vysvet­liť. Nebuď lenivý a sprav to sám. Nikto nebude tušiť a hľa­dať význam v tvo­jich slo­vách za teba. Ak áno, často to vedie k vyš­šie uve­de­nému prob­lému č. 1. Vždy počí­taj s tým, že tvoj kolega nevie nič okrem toho, čo mu povieš. To, čo hovo­ríš, tak to aj mys­líš, to si zapa­mä­taj a uvi­díš, že tvoje repliky budú trans­pa­ren­tnej­šie.

worried-girl-413690_1920

8. Sna­žíme sa pre­sved­čiť o svo­jej pravde

Pre člo­veka je pri­ro­dzené, že svoj názor pova­žuje za správny a že ho nechce meniť. Treba si však dať pozor na to, kedy je ten správny čas uznať, že druhý má roz­umné argu­menty. Ešte dôle­ži­tej­šie je snáď to, aby si to nepo­va­žo­val za sla­bosť alebo hanbu. Zapa­mä­taj si: ak nie­koho pre­sved­číš o svo­jej pravde, nič ti to nedá (hádam len prí­jemne pohladká ego). Ak nie­kto pre­svedčí teba, práve si sa nie­kam posu­nul!

Ako sa tomu vyhnúť: Podobne ako v bode č. 4. Stačí sa naučiť hovo­riť „neviem“, lep­šie počú­vať uve­do­miť si, že cie­ľom dis­ku­sie nie je pre­sved­čiť, ale oboch posu­núť vpred.

Dôvo­dov nez­hôd a nedo­ro­zu­mení v pra­cov­nom pro­stredí je určite ešte omnoho viac, s týmito však ľudia zápa­sia naj­čas­tej­šie. A čo ty, kedy si sa napo­sledy úspešne vyhol neprí­jem­nej kon­fron­tá­cii? Máš nejaké svoje ove­rené triky ako na to? Do komen­tára s nimi!

zdroj fotiek: pixabay.com, zdroj titul­nej foto­gra­fie: gigaom.com

Pridať komentár (0)