Aj z nápadu 10 roč­ného cha­lana môže vznik­núť nový Uber

Karol Stračár / 25. apríl 2015 / Tools a produktivita

Keď v novem­bri minu­lého roka pre­bie­hala v ame­ric­kej Phi­la­delp­hii star­tu­pová akcia Hac­kat­hon asi nikto neča­kal, že s naj­lep­ším nápa­dom príde len 9 ročný chla­pec. Jeho pitch bol o apli­ká­cii spá­ja­jú­cej car­po­oling v Uber-like podobe a mož­nosti vytvo­re­nia súkrom­ných rodin­ných networ­kov, ktoré uľah­čujú sha­re­ova­nia auta. Nápad nebol pri­tom len rie­še­ním jeho vlast­ného prob­lému, keď ako dieťa pra­cu­jú­cich rodi­čov nemo­hol cho­diť na krúžky, ale aj naozaj dob­rým biz­nis plá­nom.

Kwame Anku, ria­di­teľ stra­te­gic­kého vývoja spo­loč­nosti #YesWe­Code, ktorá sa zame­riava na zne­vý­hod­ne­ných mla­dých ľudí a ponúka im šancu zme­niť ich životy hovorí, že nápad mla­dého ino­vá­tora bol zvo­lený za naj­lepší biz­nis model celého Hac­kat­honu. Pochvala na jeho osobu prišla aj od jed­ného z hod­no­ti­te­ľov, ktorý nedávno inves­to­val do podob­ného nápadu, ale „jeho nápad je lepší a keby som mal na stole obi­dva naraz, roz­hod­nem sa pre ten jeho“.

Počin tohto cha­lana však už v dneš­nom svete nie je výnim­kou, apli­ká­cie od detí vzni­kajú neus­tále po celom svete, či už sa jedná o vir­tu­álne špo­riace pra­siatko, navi­gačné nástroje na bez­pečný pohyb po uli­ciach, apli­ká­cia pod­po­ru­júca LGBTQ tíne­dže­rov, alebo hra s dosta­točne opis­ným náz­vom Tam­pon Run. Na dru­hej strane je fak­tom, že tieto apli­ká­cie by asi ani nemohli vznik­núť u 30 roč­ného deve­lo­pera.

Deti vedia prog­ra­mo­vať!

Deti jed­no­du­cho vedia ako na to. Tento trend možno pri­pí­sať aj ras­tú­cemu počtu orga­ni­zá­cií, ktoré sa zame­ria­vajú na uče­nie detí ako prog­ra­mo­vať, pri­čom výsled­kom tejto snahy sú ino­va­tívne a pou­ži­teľné apli­ká­cie so šan­cou pre­ra­ziť. Sú to práve deti do 16 rokov, o kto­rých sa hovorí, že oni môžu prísť s tými naj­re­vo­luč­nej­šími nápadmi, najmä vďaka ich vyna­lie­za­vosti a orien­to­vaní sa v digi­tál­nom pro­stredí. Z týchto dôvo­dov sa postupne na mla­dých prog­ra­má­to­rov pre­súva aj pozor­nosť veľ­kých inves­to­rov.

Anku hovorí, že „spo­loč­nosti sa musia veno­vať mla­dým veľmi pozorne, nie­len z pohľadu, že uro­bíme niečo dobré pre spo­loč­nosť a potom sa vrá­time do kan­ce­lá­rie a začneme pra­co­vať naozaj. Výsle­dok práce mla­dých je sku­točná práca a záro­veň vyni­ka­júca prí­le­ži­tosť pre tech­no­lo­gicky zame­rané spo­loč­nosti.“

Ďalší Hac­kat­hon uspo­ria­dali ľudia z #YesWe­Code v Det­ro­ite minulý mesiac, pri­čom téma bola vzde­la­nie, pres­nej­šie, čo by ste uro­bili s kon­krét­nym prob­lé­mom vo vzde­lá­va­com sys­téme, keby ste mohli. „Toto sú naozaj­stné prob­lémy, kto­rým čelia mili­óny detí a namiesto pre­mo­ti­vo­va­ného 40 roč­ného obchod­ného zástupcu, sú to práve deti, ktoré pri­chá­dzajú so sku­toč­nými rie­še­niami, do kto­rých sa navyše inves­tuje, nakoľko vzde­lá­va­nie je miliar­dový biz­nis“ hovorí Anku.

Deti majú uni­kátnu schop­nosť prísť s rie­še­niami sku­toč­ných prob­lé­mov a záro­veň vedia vycí­tiť, čo chcú ľudia v ich veku. Dob­rým prí­kla­dom je Votr, nazý­vaný aj „poli­tika pre gene­rá­ciu z Twit­teru“, jedná sa o apli­ká­ciu v štýle Tin­deru, ktorá pre­pája pro­fily poli­ti­kov na sociál­nych sie­ťach s cie­ľom pomôcť mla­dým voli­čom nájsť si svojho favo­rita. „Pre­dov­šet­kým vďaka tomu, že sú v rov­na­kom veku ako ich cie­ľový trh, majú naozaj dobrý pre­hľad o tom, čo ich pou­ží­va­te­lia hľa­dajú“, hovorí Ruth Nicholls, mana­ging direc­tor z Young Rewi­red State, spo­loč­nosti z Veľ­kej Bri­tá­nie, ktorá zdru­žuje deve­lo­pe­rov mlad­ších ako 18 rokov a venuje sa zdo­ko­na­ľo­va­niu ich zna­lostí, pri­čom ich povzbu­dzuje k rea­li­zá­cii ich nápa­dov. Ďalej dodáva, že podľa jej názoru väč­šina mla­dých pou­ží­va­te­ľov hľadá apli­ká­ciu, ktorá nájde jed­no­du­ché rie­še­nie a nemá poten­ciál sa v budúc­nosti sko­mer­ci­ona­li­zo­vať.

Fes­ti­val of Code

Votr bol vytvo­rený počas Young Rewi­red State’s Fes­ti­val of Code, čo je naj­väč­šia kaž­do­ročná prog­ra­mo­va­cia akcia. Minulý rok v lete nav­ští­vilo tento fes­ti­val 1000 detí vo veku od 7 do 18 rokov, ktoré v cen­trách po celej Veľ­kej Bri­tá­nií tvo­rili hry, web­stránky a apli­ká­cie. Nicholls hovorí, že “je fas­ci­nu­júce ako mladí ľudia vytvá­rajú veci, ktoré sú zame­rané na komu­nitu a rie­še­nie prob­lému.”

What­Le­ad­sTo je ďal­ším die­lom účast­ní­kov spo­me­nu­tého fes­ti­valu prog­ra­mo­va­nia. Jedná sa o nástroj pre ino­vá­to­rov, ktorý im umož­ňuje spo­lu­pra­co­vať na spo­loč­nom pro­jekte. Fun­guje jed­no­du­cho: uží­va­teľ zadá otázku, naprí­klad „ako zlep­šiť stav život­ného pro­stre­dia?“ a ostatní navrhujú kroky ako sa k cieľu dopra­co­vať, pri­čom celý pro­ces je vsa­dený do čis­tého mini­ma­lis­tic­kého pro­stre­dia.

Anku hovorí, že “skrytý poten­ciál mla­dých ľudí často nevi­díme, nakoľko sa s nimi neve­die dis­ku­sia o týchto témach, pre­tože deti necho­dia na mee­tingy, oni sú predsa v škole.” Fak­tom ale je, že gene­rá­cia mla­dých je IT gene­rá­ciou, čiže pro­stre­die infor­mač­ných tech­no­ló­gií je pre nich pri­ro­dze­nej­šie ako pre tých „star­ších“.

Apli­ká­cia I’m Okay je pre zmenu pro­stre­dím, v kto­rom LGBTQ tíne­džeri sha­re­ujú svoje prí­behy o sexu­alite a skú­se­nos­tiach. Bola vyvi­nutá štvo­r­i­cou tíne­dže­riek s pod­po­rou Thom­son Reuters a Apps for Good, ktorá sa zame­riava na pod­poru novej gene­rá­cie deve­lo­pe­rov. Opäť pre­vláda jed­no­du­chosť v ovlá­da­teľ­nosti aj v uží­va­teľ­skom pro­stredí, pri­čom hlav­ným prí­no­som tejto apli­ká­cie je pre­dov­šet­kým množ­stvo intím­nych prí­be­hov o momente pri­zna­nia sa svo­jím najb­liž­ším. Katie z I’m Okay hovorí, že “práve prí­behy sú naj­dô­le­ži­tej­šou čas­ťou obsahu apli­ká­cie.” Dizaj­nérka Josie dodáva, že väč­šina prí­be­hov je naozaj pozi­tív­nych a vytvo­re­ním tejto apli­ká­cie chceli, aby sa ľudia z LGBTQ komu­nity cítili menej izo­lo­vaní a poci­ťo­vali, že aj oni sú súčas­ťou komu­nity.

Jed­ným z hlav­ných dôvo­dov uče­nia detí bez roz­dielu prog­ra­mo­va­niu je aj reálna mož­nosť diver­zi­fi­ká­cie sveta tech­no­ló­gií, pre­tože to IT svet naozaj potre­buje. Ako hovorí Emily Reid, cur­ri­cu­lum direc­tor z Girls Who Code, ame­ric­kej spo­loč­nosti, ktorá učí diev­čatá prog­ra­mo­vať, “roz­dielne per­spek­tívy sú kľú­čové pre ino­vá­ciu a tech­no­ló­gie by sa bez nich nepohli.” Štu­dentky, ktoré pre­šli týmto kur­zom vytvo­rili naprí­klad apli­ká­cie na pod­poru účasti vo voľ­bách, na upo­zor­ne­nie rodi­čov, že nechali dieťa v aute a tep­lota v ňom začína ohro­zo­vať jeho zdra­vie, alebo video­hru na pre­lo­me­nie tabu okolo men­štru­ácie. Podľa jej názoru mladí ľudia, a hlavne mladé diev­čatá dosiahnu to, že “svet tech­no­ló­gií bude viac sociálne zame­raný a pre­po­jený so svo­jimi uží­va­teľmi, pri­čom tech­no­ló­gia, ktorá toto zabez­pečí bude na sku­točne vyso­kej úrovni.”

Nastu­pu­júca gene­rá­cia

Bolo by jed­no­du­ché pova­žo­vať prog­ra­mo­va­nie mla­dých len za niečo pekné, slušné a dobré, čo im vypĺňa čas popri škole. Tento prí­stup však popiera fakt, kto­rým je, že pri­chá­dza nová gene­rá­cia uží­va­te­ľov, ktorá tvorí apli­ká­cie sama pre seba, a práve tieto uni­kátne apli­ká­cie pred­sta­vujú ponuku pre obrov­ský dopyt jed­ného z naj­dô­le­ži­tej­ších trhov – trhu mla­dých uží­va­te­ľov.

zdroj: The­Next­Web 

Pridať komentár (0)