Aké je byť na mesiac CEO nad­ná­rod­nej spo­loč­nosti?

Alexandra Dulaková / 11. august 2015 / Tools a produktivita

Savan­nah Gra­y­bill sa v 27 rokoch naskytla obrov­ská prí­le­ži­tosť. V kon­kurze vyhrala nad ďal­šími 2,000 ľuďmi a dostala tak mož­nosť vyskú­šať si na mesiac život CEO v Adecco Group North Ame­rica.

Adecco Group North Ame­rica pra­cuje s ľud­skými zdrojmi a zamest­náva pri­bližne 5,000 ľudí. Nie je to málo, a aj keď Savan­nah za mesiac zapla­tili 10,000 dolá­rov, roz­hodne nemala na ružiach ustlané.

Za jeden deň pre­ces­to­vať tri štáty, zažila budí­ček o štvr­tej ráno, stovky nalie­ta­ných kilo­met­rov, roz­ho­vory v tele­ví­zii, či porady za jazdy v aute. Aj to patrí k životu výkon­ného ria­di­teľa veľ­kej a zná­mej spo­loč­nosti. Rodina a kama­ráti sa postupne stá­vajú cudzím poj­mom, pre­tože práca nikdy nespí. (Savan­nah ich videla počas jed­ného víkendu až po troch mesia­coch.) Najmä ak ide o nad­ná­rodné spo­loč­nosti. Často sa totiž stáva, že zamest­nanci a kli­enti fun­gujú v rôz­nych časo­vých pás­mach. Apropo, spá­nok. Asi žia­den CEO ešte nevy­nie­sol svoju spo­loč­nosť na sve­tový pie­des­tál pomo­cou vyspá­va­nia do jede­nás­tej a večierke o desia­tej.

Savan­nah na roz­ho­vore v tele­ví­zii s trva­lým CEO Adecco, Bobom Crou­chom

CEO je zod­po­vedný aj za výkonnú atmo­sféru v rôz­nych štruk­tú­rach firmy, pri­čom zamest­nan­cov musí pra­vi­delne moti­vo­vať a ško­liť. Savan­nah mala čo robiť, keď mala pred­niesť moti­vačnú reč svo­jim dočas­ným zamest­nan­cov, z kto­rých väč­šina bola star­šia než ona sama. No ak sa nie­kto musí pris­pô­so­biť neča­ka­ným situ­áciam, je to práve CEO, ktorý takisto musí mať oči na stop­kách a nepres­tajne hľa­dať nové nápady. Aj keď sa jej po mesiaci práca skon­čila, s vylo­že­nými nohami oddy­cho­vať nemieni – ako atlétka sa totiž pri­pra­vuje na zimnú Olym­piádu v roku 2018.

Útržky zo života mesač­ného CEO

Ak ťa toto všetko neod­ra­dilo, alebo pokiaľ sa len chceš ako bežný smr­teľ­ník od podob­ných ľudí niečo naučiť, máme pre teba presne desať tipov.

A čo by mal vedieť každý ambi­ci­ózny člo­vek? Savan­nah odpo­rúča desať tri­kov, ako na to: 

1. Keďže nega­tívne nala­de­nie je ako nákaz­livá pliaga, úspešní ľudia sa obklo­pujú pozi­tívne nala­de­nými ľuďmi. Nemajú čas na to, aby počú­vali všetky tie sťaž­nosti na poča­sie, mig­rénu, cho­rého psa a milión ďal­ších dôvo­dov, prečo to nejde. Oni chcú, aby to proste išlo. 

2. Zly­ha­nie nezna­mená koniec sveta. Namiesto kom­plet­ného zrú­te­nia a dlho­trva­jú­cej demo­ti­va­nosti sa treba otriasť a ísť ďalej. Chyby sa dejú, každý máme svoje sla­bosti a úprimná snaha sa zakaž­dým cení. Nemusí všetko vždy vyjsť, aj keď sú úmysly naj­lep­šie. 

3. Čas je veľmi cenná mena a treba sa s ňou naučiť pra­co­vať. Minúty, dokonca ani sekundy netreba zby­točne pre­mr­hať neper­spek­tív­nymi akti­vi­tami. Jasné, Angry Birds a fut­bal v telke môžu byť strašná sranda, ale kam nás reálne posunú? Presne tak, nikam. Takže rad­šej kniha, alebo niečo náučné. Člo­vek sa nikdy nepres­táva vzde­lá­vať.

4. Úspešní ľudia majú vlastnú hlavu. To zna­mená že sú imúnni voči neus­tá­lemu tlaku kon­zumu a reklamy, ktorá sa nám snaží vsu­ge­ro­vať pred­stavy a ciele do hlavy. Len preto, že je niečo naj­novší trend, ešte nezna­mená, že to musí byť aj naj­lep­šie. A takisto len preto, že to majú všetci, nemu­síš byť aj ty podo­bou oveč­kou. Skús si rad­šej určiť, čo sku­točne potre­bu­ješ a chceš, a toho sa aj drž.

5. Všetko ide oveľa jed­no­duch­šie, keď máme kon­krétne ciele. Nemu­sia byť úplne kon­krétne, ale musia našim dňom dodať význam a smer. Stačí, ak si pred­sav­záme, že jed­ného dňa pre­ces­tu­jeme istú kra­jinu, zalo­žíme si rodinu, niečo veľké si kúpime, alebo niečo sami vytvo­ríme. Hocičo, len aby sme nemali pocit, že nevieme čo so živo­tom.

6. Šet­rime vo veľ­kom. Nie­kedy nestačí ukra­jo­vať z cen­tov, ale rad­šej vyskú­šať väč­šiu obetu, ktorá možno done­sie výsledky oveľa rých­lej­šie.

7. Ak chceme dosiah­nuť úspech, musíme robiť aj veci, ktoré nás neba­via. Nestačí neko­nečne prok­ras­ti­no­vať – do práce sa treba poriadne zahraz­núť a pre­hrýzť sa cez ňu.

8. Treba si byť stroj­com vlast­ného šťas­tia. Prí­le­ži­tosti a šance za nami väč­ši­nou neprídu len tak samy, takže sa treba naučiť, ako ich roz­poz­nať a včas využiť. A samoz­rejme, netreba sa ich báť. Neboja sa len samov­ra­ho­via a väč­ši­nou aj tak vždy zis­tíme, že sme sa báli cel­kom zby­točne. 

9. Za môj neús­pech môže mama, ktorá ma neko­jila dosť dlho, Jožo, lebo mi v desia­tich ukra­dol obľú­bené autíčko, Jana, lebo sa so mnou roz­išla, a hentá sek­re­tárka, lebo nič nerobí poriadne. Stop. Ok, dobre, nie­kedy sa možno nena­chá­dzame v prob­lé­moch vlast­nou vinou, ale je len a len na nás, aby sme sa z nich sami vedeli vymo­tať. Nikto to nespraví za nás, takže hor’ sa do toho!

10. Tak toto ja nikdy nespra­vím. Veta, ktorá nám s odstu­pom času môže vyznieť veľmi vtipne. Dobre, naprí­klad také biele ponožky v lodič­kách a crocsy na mítingu môžu v tejto kate­gó­rii pre­tr­vať. Ale čo sa týka zvyšku, mali by sme si sta­no­viť, že ako šikovný jedi­nec rea­gu­júci na zmeny oko­lia, sa im musíme pris­pô­so­biť a meniť sa tiež. Čo sa deje s bun­kou, ktorá sa odmietne pris­pô­so­biť fun­kcii jej oko­li­tých bra­tov a ses­tier? Telo sa jej zbaví. Tak pozor, aby sa nie­kto z podob­ných dôvo­dov nez­ba­vil aj nás.

Zdroj: Busi­ness Insi­der

Pridať komentár (0)