Ako ces­to­vať v čase

Tatiana Rumanovská / 28. december 2015 / Tools a produktivita

Čas. Trva­nie všet­kého bytia a dia­nia, limit, ktorý ti pri­náša mnohé vrásky a sta­rosti ale aj vyme­dzený časový úsek, ktorý venu­ješ len sebe. 

Kto by nech­cel niečo tak mocné a stále, no záro­veň vrt­kavé, ovlá­dať a mať pod kon­tro­lou? Ale ces­to­vať v čase? Povieš si: „nemožné!“ No pamä­taj, že možné je všetko, stačí len zme­niť uhol pohľadu.

Vo svete mno­hej nespra­vod­li­vosti je čas jed­nou z mála vecí, ktoré pla­tia v rov­na­kej miere pre kaž­dého. Čas ply­nie rov­nako pre sta­rých aj mla­dých, vplyv­ných, či chu­dob­ných. Pre všet­kých. Roz­diel je však v kaž­dom z nás.

hipster-fashion

Jeden ces­to­va­teľ kedysi pove­dal: „Ces­tu­jem, pre­tože sa mi vtedy zdá môj život dlhší.“  V sku­toč­nosti sa dĺžka jeho života významne neod­li­šo­vala od iných. V čom teda spo­číva to kúzlo? „Keď budem ležať na smr­teľ­nej posteli, chcem sa v myš­lien­kach vrá­tiť do minu­losti plnej živých spo­mie­nok. Chcem, aby boli bohaté a záro­veň každý deň iné.“ 

Moja životná his­tó­ria sa prá­vom môže ozna­čiť prí­vlas­tkom „mladá“. Napriek tomu mám ale cel­kom slušnú zásobu odži­tých spo­mie­nok, na ktoré si dobre pamä­tám. Pod­statný je však jeden fakt. Väč­šina dní sa navzá­jom od seba neod­li­šo­vala. Vstala som, išla do školy, vrá­tila sa domov, uro­bila nie­len domáce povin­nosti, pár­krát vybehla von s kama­rátmi. Toto sa dialo mini­málne celých 13 rokov. Všetky spo­mienky z tých dní sa zliali do jed­nej. Bez­výz­nam­nej a nezau­jí­ma­vej.

Woman writing into notebook

Okrem týchto dní si ale spo­mí­nam aj na „iné“. Sú to dni, kedy som odo­hrala svoj prvý kon­cert, išla na dovo­lenku k moru, dala si pravé bryn­dzové halušky na salaši pod Tat­rami, nav­ští­vila Brno, Prahu, Brémy… Keď spo­mí­nam, v mysli sa mi vyba­via práve tieto hod­notné momenty. Sú to spo­mienky na cesty, ktoré v mojom živote niečo zna­me­najú. Toto sú pravé spo­mienky. Pri ich spät­nom pre­ží­vaní poci­ťu­jem radosť zo zaži­tých obo­ha­cu­jú­cich skú­se­ností. Spá­jajú sa mi s ľuďmi a s uda­los­ťami, ktoré postupne zapĺňali jed­not­livé „kapi­toly knihy môjho života“.

Každý má takúto knihu. A každý túži po tom, aby bola čo naj­bo­hat­šia. Opa­ko­va­nie alebo napo­do­bo­va­nie spo­mienky nevyt­vára. Nové zážitky však áno. Naše vní­ma­nie času je vo veľ­kej miere ovplyv­nené inten­zív­nym, novým a nezná­mym. Preto je práve ces­to­va­nie mož­nos­ťou, ktorá vytvára skú­se­nosti odlišné od bež­nej rutiny. Nena­darmo sa hovorí, že život je cesta. Dokonca mnoho ciest. Čím viac ich vyskú­šaš, tým dlhší sa ti tvoj život bude zdať. A ces­to­va­nie v čase nado­budne iný, možný a hod­notný roz­mer.

HipsterRoadTrip_2160

Zdroj: medium.com

Pridať komentár (0)