Ako (ne)začať svoj pra­covný deň

Alexandra Dulaková / 22. november 2015 / Tools a produktivita

Fakt, že je dnes pon­de­lok, je veľ­kým pred­po­kla­dom toho, že tieto rady padnú na úrodnú pôdu. Naše rána sú totiž chvíle, ktoré určujú sme­ro­va­nie celého dňa. A keďže žia­den deň nech­ceme pre­már­niť zby­toč­ným nega­ti­viz­mom, podráž­de­ním a níz­kou pro­duk­ti­vi­tou, posvie­tili sme si na desať základ­ných chýb, ktoré ráno robíme a ktoré nám náš cenný čas môžu zásadne zne­hod­no­tiť.

1. Meš­ka­nie do práce

Posteľ býva ráno tým najk­raj­ším mies­tom na zemi a opus­tiť ju priam utr­pe­ním, no v tvo­jom naj­lep­šom záujme by si sa to mal naučiť a to z veľmi pro­zaic­kého dôvodu — nad­ria­dení one­sko­re­ných zamest­nan­cov vôbec nemajú radi. Na týchto zamest­nan­cov sa zvyknú poze­rať hor­šie a od toho odvá­dzajú aj svoje hod­no­te­nia, odmeny a prí­padné pový­še­nia. Dokonca je v tomto prí­pade ire­le­vantné, či si meš­ka­júci zamest­nanci svoje resty vynah­ráz­dajú po pra­cov­nej dobe a v práci ostá­vajú dlh­šie. Inak pove­dané, ak chceš mať na pra­co­visku dobré vzťahy s ľuďmi, ktorí toho môžu veľa ovplyv­niť, treba cho­diť načas.

2. Okam­žité pitie kávy

Rýchla dávka kofe­ínu býva často naším kaž­do­den­ným ritu­álom, ktorý so želez­nou pra­vi­del­nos­ťou opa­ku­jeme krátko po zobu­dení — nie­kedy možno aj pred raňaj­kami. Odhliad­nuc od toho, že káva na lačný žalú­dok je úplná kata­strofa, vedci odpo­rú­čajú kávu piť až po 9:30, čo je vo väč­šine prí­pa­dov až po prí­chode do práce. Je to najmä preto, že telo si pro­du­kuje aj svoj vlastný druh “kofe­ínu”, a síce kor­ti­zol, ktorý v nás regu­luje stres. Kon­zu­má­ciou kofe­ínu si jeho pri­ro­dzenú pro­duk­ciu zni­žu­jeme a tým pádom si na kávu ešte viac navy­káme. Kofeín sku­točne potre­bu­jeme až vtedy, keď sa hod­noty kor­ti­zulu zni­žujú, čo je práve okolo 9:30 ráno. Možno by preto bolo fajn vyhod­no­tiť, či kávu skoro ráno naozaj potre­bu­ješ, alebo či ide len o opa­ko­va­ním pod­mie­nený zvyk. V tom prí­pade by bolo lep­šie ho posu­núť na neskôr. 

3. Nezdra­ve­nie kole­gov

Práca nebýva je len o indi­vi­du­alizme, keďže väč­ši­nou zvyk­neme fun­go­vať v kolek­tí­voch. Atmo­sféra, ktorá medzi zamest­nan­cami panuje, dokáže do veľ­kej miery ovplyv­niť pra­covné nasa­de­nie a konečný výkon. Už len taká malič­kosť, ako stručné pozdra­ve­nie a opý­ta­nie sa na deň, pop­rí­pade na pre­došlý večer, dokáže spô­so­biť zásadný roz­diel. Ak si v tíme líd­rom, záu­jem o kon­takt so zamest­nan­cami je dôka­zom tvo­jej kom­pe­ten­cie a pozi­tív­neho ľud­ského prí­tupu. V prí­pade, že zastá­vaš len radovú pozí­ciu, ťa asi­ociálny prí­stup ku kole­gom môže odcu­dziť a vytvo­riť medzi vami bari­éry, ktorú ostatní nebudú chcieť/mať chuť pre­ko­ná­vať. 

4. Odpi­so­va­nie na každý jeden e-mail

Na začiatku dňa mávame často nut­ka­nie aspoň chvíľu prok­ras­ti­no­vať a mecha­nické odpo­ve­da­nie na e-maily sa javí ako tá ide­álna akti­vita. Múd­rej­šie však je maily aku­rát pre­be­hnúť, odpo­ve­dať na tie urgentné a tie menej dôle­žité si nechať na neskôr, keďže na ne nepot­re­bu­jeme plné nasa­de­nie. Je to vraj ten typ akti­vity, pri kto­rom máme mylný pociť, že niečo robíme, no pri­tom je to dojem mylný.

5. Púš­ťa­nie sa do práce bez roz­vrhu

Väč­šine ľudí viac než voľná ruka počas pra­cov­nej doby vyho­vuje roz­vrh s jas­nej­šími kon­tú­rami, a veľa úspeš­ných ľudí, ako aj cou­chov, odpo­rúča vopred si vytvo­riť si zoznam s úlo­hami, ktoré je počas dňa treba spl­niť. Začať treba s naj­ne­vy­hnut­nej­šími povin­nos­ťami a deň môžeš záro­veň ukon­čiť s tými menej význam­nými. Dôle­žité je, aby si sa počas dňa neoci­tol v tzv. pra­cov­nom vákuu, kde nebu­deš mať jasno v tom, čo treba uro­biť, do čoho ďalej pic­hnúť a nako­niec skon­číš pri prok­ras­ti­ná­cii. Na trhu je obrov­ské množ­stvo mul­ti­funkč­ných kalen­dá­rov a plá­no­va­čov, ktoré ti s týmto môžu zásadne pomôcť, aby ťa počas dňa náho­dou neza­sko­čila ani nuda, ani stret­nu­tie, na ktoré si kvôli nedos­tatku dis­cip­líny úplne zabu­dol. Pre­tože práca bez roz­vrhu, to je väč­ši­nou ako skla­da­nie IKEA nábytku bez manu­álu. 

6. Veno­va­nie sa jed­no­du­chým úlo­hám ako prvým

Prečo je toto chyb­ným kro­kom snáď ani netreba vysvet­ľo­vať. Je vše­obecne známe, že spolu s pra­cov­ným časom ubúda aj ener­gia a chuť do práce, takže je vždy lep­šie zahrýzť sa do toho naj­ná­roč­nej­šieho hneď zrána, než neod­kladné povin­nosti celý deň posú­vať a nako­niec ich buď nesti­hnúť, alebo na ich zvlád­nu­tie nemať silu. 

7. Mul­ti­tas­king

Mul­ti­tas­king je vraj výsa­dou žien, ale odbor­níci sa zho­dujú, že snaha zvlád­nuť tisíc vecí naraz len zriedka končí úspešne a kva­litne, bez ohľadu na pohla­vie. Fun­guje to zrejme len v situ­áciach, v kto­rých nemáme na výber, zato ak je jedi­ným hna­cím moto­rom zda­nie, že máme nesku­točne veľké množ­stvo ener­gie a zvlád­neme všetko, možno by bolo múd­rej­šie ubrať z plynu. Jed­no­du­cho, rad­šej treba uro­biť jedinú vec poriadne ako tisíc vecí naraz a nič nedo­tiah­nuť z nich do cieľa. Aspoň prvých pár desia­tok minút sa snaž sústre­diť výlučne na jednu vec, samoz­rejme aj s ohľa­dom na to, čo presne máš na pláne. 

8. Zamest­ná­va­nie sa nega­tív­nymi myš­lien­kami

Na efek­tívne odli­šo­va­nie medzi pod­stat­ným a nepod­stat­ným (a násled­ným vypus­te­ním z hlavy) sú vraj experti muži, ale rada platí pre všet­kých. To naj­hor­šie, čo pre svoju prácu môžeme uro­biť, je pre­niesť si do nej nega­tívne myš­lienky a zážitky zo súkro­mia. Či už ide o vstá­va­nie ľavou nohou, hádku s kamarátom/polovičkou, alebo záp­chu na ceste do práce, v práci sa nad týmito zážit­kami netreba poza­sta­vo­vať a zamýš­ľať. Ide­álne by bolo vytvo­riť si v hlave pomy­selné regále, do kto­rých nepot­rebné myš­lienky na dobu práce odlo­žíme a veno­vať sa im budeme pop­rí­pade až po nej. Iste, nie je to jed­no­du­ché cvi­če­nia a rov­nako ako všetko, čo stojí za to, chce to čas a tré­ning.

9. Práca bez rutiny 

Rutina môže byť ubí­ja­júca, v práci ale napĺňa významnú úlohu, a síce odpú­tava pozor­nosť od vecí, ktoré nie sú dôle­žité a ktoré by nás len vyru­šo­vali. Ak sa budeš v urče­nom čase sústre­diť na vopred sta­no­vené úlohy a akti­vity, časom tento pro­ces zau­to­ma­ti­zu­ješ a tvoje telo sa bude vedieť sústre­diť len na prácu, ktorú musí nevy­hnutne vyko­nať, vďaka čomu ju dokon­číš rých­lej­šie, lep­šie a v koneč­nom dôsledku ti ostane viac času aj na veci, ktoré by ťa pri uvoľ­ne­nom spô­sobe práce len rozp­ty­ľo­vali. Je to tri­umf na všet­kých fron­toch. 

9. Ranné mítingy

V istých prí­pa­doch sú doslova nevy­hnutné, väč­ši­nou však môže ísť o stratu dra­ho­cen­ného ran­ného času, počas kto­rého sú naše kog­ni­tívne schop­nosti nasta­vené na maxi­mum, a teda by sa mali sústre­diť len na tie naj­dô­le­ži­tej­šie veci. Ak nimi nie je míting, je lep­šie ho pre­su­núť na poobe­die, keď pre nás nebude stra­tou času, a keď zamest­nan­cov neunudí k smrti ešte pred začiat­kom ich práce. 

Zdroj: Busi­ness Insi­der 

Pridať komentár (0)