Ako sa Uber vypra­co­val z nová­čika na najús­peš­nejší star­tup sveta

Alexandra Dulaková / 14. september 2015 / Business

Uber je dnes noto­ricky zná­mym sve­to­vým poj­mom s hod­no­tou vyše 50 miliárd dolá­rov. Aj keď ho mnoho ľudí oce­ňuje pre to, do akej miery zjed­no­du­šil a zlac­nil taxí­kovú dopravu, práve kla­sické taxi služby ho z toho istého dôvodu nená­vi­dia. Spô­so­bil vo svo­jej bran­dži celo­sve­tovú revo­lú­ciu a nevy­hol sa preto ani pro­tes­tom, napad­nu­tiam, či žalo­bám. Ako sa vlastne tento revo­lučný kon­cept zme­nil na sku­toč­nosť a čo všetko ho na tejto ceste nemi­nulo?

Všetko sa to ofi­ciálne začalo pred pia­timi rokmi, keď v San Fran­ciscu na čele s Tra­vi­som Kala­nic­kom vzniklo pre­po­je­nie medzi taxis­luž­bami a tzv. „black car ser­vice“, do kto­rej sa zara­ďujú najmä luxusné limu­zíny pre tých vyvo­le­ných. Je zvy­kom, že za podobné služby sa pat­rične pri­pláca. Star­tup vtedy nie­sol názov Uber­Cab. Ale sku­točné začiatky treba hľa­dať ešte o dva­násť rokov skôr.

Kon­krétne v roku 1998. Vtedy odišiel dnes už známy CEO Tra­vis Kala­nick z Uni­ver­sity of Cali­for­nia aby sa zapo­jil do star­tupu Scour. Ten sa zame­ria­val na vyhľa­dá­va­nie infor­má­cií v časoch, keď ešte Google nebol celo­sve­to­vým gigan­tom, a za Tra­vi­so­vej prí­tom­nosti sa mu poda­rilo zís­kať pár luk­ra­tív­nych inves­tič­ných injek­cií. Lenže ani to im dlho­dobo nepo­mohlo a po nie­koľ­kých žalo­bách za poru­še­nie autor­ských práv v hod­note 250 miliárd dolá­rov v roku 2000 firma vyhlá­sila ban­krot.

Tra­vis Kala­nick a Gar­ret Camp 

Keď v roku 2001 Tra­vis zalo­žil spo­loč­nosť Red­Swo­osh, bol to z jeho strany akt pomsty voči tým, ktorí v minu­losti zaža­lo­vali Scour a tým ho zni­čili. Teraz boli vďaka Red­Swo­osh Tra­vi­sovi zákaz­níci. No ani táto práca ho neba­vila večne, a tak ju v roku 2007 pre­dal za 23 mili­ó­nov dolá­rov, čím sa sám stal mili­oná­rom. To mu umož­nilo robiť veľké veci.

O rok neskôr načr­tol počas tech­no­lo­gic­kej LeWeb kon­fe­ren­cie svoj prvý kon­cept Uberu. Pôvodne chcel touto služ­bou zní­žiť ceny spo­mí­na­ných „black car ser­vi­ces“ pro­stred­níc­tvom mobilu. Nešlo teda ešte o Uber, ako ho poznáme dnes.

Keď sa písal rok 2009, uzrel star­tup s menom Uber­Cab konečne svetlo sveta. Zatiaľ to však boli len vývo­jové fázy nesprí­stup­nené verej­nosti. Tra­vis Kala­nick nebol cel­kom tvor­com, zastu­po­val rolu hlav­ného poradcu. Významnú rolu zohrali aj Gar­ret Camp, Oscar Sala­zar a Con­rad Whe­lan. Pomo­cou inter­netu a sociál­nych sietí sa dopra­co­vali aj k Ryanovi Gra­ve­sovi, ktorý sa neskôr stal CEO spo­loč­nosti. Tra­vis zve­rej­nil tweet, v kto­rom hľa­dal nových šikov­ných ľudí do rýchlo ras­tú­ceho tímu. Ryan naň odpo­ve­dal a tým sa medzi nimi dali veci do pohybu.

Gar­ret Camp, co-foun­der

Výhody a nevý­hody Uberu mohol svet okú­siť až v júni 2010, kedy ho uviedli na trh v San Fran­ciscu. Rýchlo sa etab­lo­val do kaž­do­den­ného života miest­nych, a to aj napriek tomu, že stál o polo­vicu viac než bežné taxis­lužby. Ľuďom sa zrejme naozaj páčil kon­cept objed­ná­va­nia si odvozu cez mobil a obchá­dza­nia pla­te­nia v hoto­vosti. Do októbra Uber­Cab vyzbie­ral 1,25 miliardy dolá­rov v seede fun­dingu a v decem­bri na pozí­ciu CEO zasa­dol Tra­vis Kala­nick, čím nahra­dil Ryana Gra­vesa a uro­bil z neho mana­žéra. Ani jeden sa na dohodu nesťa­žuje a tvr­dia, že pre­behla kama­rát­sky. 

Ryan Gra­ves

Uber one­dlho čakali veľ­ko­lepé zmeny. Na začiatku roka 2011 mal už hod­notu 60 mili­ó­nov dolá­rov a zbie­rali peniaze od inves­to­rov, kade cho­dili. Zrejme preto nabrali odvahu na expan­do­va­nie a v máji toho istého roku zahá­jili pre­vádzku aj v New Yorku. Dnes pred­sta­vuje NY jeden z jeho naj­väč­ších zis­kov a denne sa tam cez Uber odve­zie 82,000 ľudí. Na konci roku videli pred­sta­vi­te­lia, že môžu zájsť ešte ďalej a roz­hodli sa pre zahra­ni­čie – kon­krétne Paríž. Inves­tí­cie sa hrnuli od mien ako Jeff Bezos z Ama­zonu, či Gold­man Sachs.

V júli 2012 firma svetu pred­sta­vila Uber X, níz­ko­ná­kla­dovú službu toho istého druhu, ktorá ale nefun­guje na prin­cípe „black car ser­vice“ a namiesto toho ľudí roz­váža na dostup­nej­ších vozoch, ako naprí­klad na eko­lo­gic­kom Priuse. Ceny tohto pro­duktu sú až o 35 per­cent niž­šie než ceny bež­ného Uberu. Ale aj tie sa one­dlho zní­žili, pre­tože v San Fran­ciscu vzni­kol Lyft a stal sa ich hlav­nou kon­ku­ren­ciou. Začal sa medzi nimi boj o naj­vý­hod­nej­šiu taxis­lužbu.

O rok neskôr Uber expan­do­val už aj do Afriky a jeho hod­nota po injek­cii od Google Ven­tu­res dosiahla 3,76 miliárd dolá­rov. Posil­není svo­jim ras­tom sa pred­sta­vi­te­lia roz­hodli na Man­hat­tane vytvo­riť bicyk­lovú donášku Uber­RUSH. V júli 2014 dokonca vstú­pili aj na čín­sky trh a ten sa teraz javí ako ich naj­sľub­nej­šia des­ti­ná­cia. Čína sa pre­uká­zala nie­len ako skvelý zákaz­ník, ale aj ako inves­tor. Čín­sky mobi­lový vyhľa­dá­vač Baidu do Uberu ivn­ves­to­val 600 mili­ó­nov dolá­rov.

V tom istom roku začal vo veľ­kom fun­go­vať aj Uber­POOL, vďaka kto­rému si účet v taxíku pasa­žieri môžu medzi sebou roz­de­liť, pop­rí­pade sa spolu len zviesť, ak idú tým istým sme­rom. Nasle­do­vala donáš­ková služba v Hong Kongu menom Uber­CARGO a neskôr aj Ube­rE­ATS. V rámci New Yorku, Chi­caga, LA a Bar­ce­lony vám Uber za kátky čas dove­zie už aj jedlo.

V roku 2015 Uber kupuje mapový star­tup deCarta, čo je vlastne jeho prvou podob­nou inves­tí­ciou. Odha­duje sa, že sa tým chceli diš­tan­co­vať od Google Maps. V máji tohto roku začal Uber vo veľ­kom pod­po­ro­vať vývoj samo­ria­dia­cich áut, čím svetu jasne naz­na­čil, že by sa týmto sme­rom v budúc­nosti rád vydali. Dôvod? Cena. Vraj ak sú služby Uberu drahé, je to len preto, lebo časť ceny ide aj na účet vodiča. Bez vodi­čov by sa cena zre­du­ko­vala. Čo na to vodiči? Nad­šení neboli, ale ani to sa nestalo prvý krát.

Po celom svete majú zamest­nanci bež­ných taxis­lu­žieb Uber už dlho v zuboch. Vo Fran­cúz­sku kvôli nemu taxi­kári dokonca pro­tes­to­vali – aké fran­cúz­ske. Bohu­žiaľ neos­talo len pri pro­tes­toch, pár vodi­čov, o kto­rých si mys­leli, že pra­cujú pre Uber, dokonca napadli a zra­nili. Ani na domá­cej pôde to nemali naj­ľah­šie, pre­tože na základe trest­ného ozná­me­nia ich zamest­nan­kyne Kali­forn­ská pra­covná komi­sia roz­hodla, že zamest­nanci Uberu nie sú len nejakí vodiči „na dohodu“, z čoho pre nich vyplý­vajú úplne iné pod­mienky. Toto roz­hod­nu­tie spo­chyb­nilo celý zau­ží­vaný biz­nis model. Niet divu, že sa svo­jich zamest­nan­cov Uber chce cel­kom zba­viť. Nebolo by to až také prek­va­pivé — revo­luč­nými kona­niami a služ­bami sú predsa známi.

Od minu­lého mesiaca máme Uber aj v Bra­ti­slave a zatiaľ sa oproti iným služ­bám pre­uka­zuje ako výhod­nejší a cel­kovo ako spo­ľah­livý a pohodlný. Ak si ho ešte nevys­kú­šal, stiahni si apli­ká­ciu a zare­gis­truj sa.

Zdroj: Busi­ness Insi­der

Pridať komentár (0)