Ako sa v Čechách hľa­dajú sto­ličky

Katka Šiborová / 2. november 2014 / Business

Kuba Novák rád vymýšľa veci. A že ich už vymys­lel veľa. Aktu­álne hľadá sto­ličku. Na týž­deň. Možno tiež aj u vás.Vyspovedali sme ho pre vás a vo výsledku si môžete pre­čí­tať, čo všetko to teda už vymys­lel a možno aj ešte niečo navyše.

Podľa tvojho lin­ke­din pro­filu vyze­ráš ako veľmi vyťa­žený člo­vek. Do čoho všet­kého si aktu­álne “pra­covne” namo­čený?

To je kom­pli­ko­vané, čo to zna­mená pra­covne? Peniaze, za ktoré žijem, mi pri­márne pri­náša fre­e­lance práca pre kli­en­tov. Inak vydá­vame s Young­bo­oks knižky, robíme tričká s Losers. A chceme uka­zo­vať cudzin­com Prahu tak, ako ju uka­zu­jeme našim kamo­šom, s Let ‘Pra­gue.

Sta­rám sa tiež o vizuál TEDx­Pra­gue a varíme s Maťa varia … a teraz dúfam, že som na nič neza­bu­dol.

Čo je nápl­ňou tvo­jej práce? 

To je otázka, s kto­rou, posled­nou dobou, tro­chu zápo­lim. Aby som sa jej vyhol, tak často hovo­rím, že vymýš­ľam veci. Ale chá­pem, že to asi ľuďom veľa nepo­vie.

Začí­nal som ako gra­fik a stále robím pomerne dosť gra­fiky, ale skôr sa teraz sústre­dím na defi­no­va­nie a rie­še­nie prob­lé­mov. Príde za mnou kli­ent a typicky chce naprí­klad web. Chce ho modrý a má mať tieto 4 tla­čidlá, tak ho zasta­vím a spý­tam sa, prečo chce web a on mno­ho­krát ani nevie. Tak si sad­neme a sna­žíme sa to zis­tiť. Nako­niec to môže skon­čiť webom, ale tiež tre­bárs videom, prí­padne len zme­nou štruk­túry súčas­ného webu. Proste sa sna­žim zjed­no­tiť oča­ká­va­nia a potreby kli­enta a jeho zákaz­ní­kov tak, aby nako­niec boli všetci spo­kojní.

Tvoje pro­jekty sú nie­kedy dosť odlišné, podľa čoho si ich vybe­ráš?

To je hrozne indi­vi­du­álne. Ako hovo­ríš, tie pro­jekty toho nemajú veľa spo­leč­ného okrem toho, že ma tie veci bavia. To je asi jediné kri­té­rium, musí ma to baviť a musim v tom vidieť nejakú prí­le­ži­tosť. Kaž­dého z nás baví veľa rôz­nych vecí, ja som len asi náchyl­nejší to nejako ven­ti­lo­vať von.

Odkiaľ čer­páš inšpi­rá­ciu?

Mys­lím si, že keď chce člo­vek robiť zau­jí­mavé a dobré veci, tak musí žiť zau­jí­mavý a dobrý život. Ces­to­vať, baviť sa so zau­jí­ma­vými ľudmi, cho­diť na párty, ísť sa sám prejsť, variť … . Vo všet­kom môže byť skrytá inšpi­rá­cia. Mys­lím si, že ľudia pod­ce­ňujú pro­stre­die, v kto­rom sa pohy­bujú.

Ak sa člo­vek obklo­puje pek­nými a kva­lit­nými vecami — má pekný byt, je dobré jedlo, pije dobré pitie, má pekné topánky / hodinky / tele­fón / počí­tač, proste čokoľ­vek — tak si postupne na tých dob­rých veciach vybu­duje akúsi závis­losť a potom už mu jeho vlastná hlava nedo­volí, aby sám robil veci, ktoré sú zlé. Nech­cem, aby to znelo snob­sky a povr­chne, tie veci nemu­sia byť nutne drah­šie. Len je o tom potrebné pre­mýš­ľať.

Si rene­sančný člo­vek, a to nie­len v pra­cov­nej oblasti. Si potá­pač, lyžiar, sno­wbo­ar­dista a vče­liar. Vážne, vče­liar?

Toto je skôr taký inside joke. Pop­redne palec hore za to, aký ste si o mňe uro­bili rese­arch, pre­tože táto veta je zahra­baná nie­kde v hĺbke Young­bo­oks. Je to ovplyv­nené mojim otcom, ktorý sa pre kama­rá­tov pod­pi­so­val podob­nym výpoč­tom a tak som mu to tro­chu ukra­dol. Takže ako vče­lár by som sa dnes asi nede­fi­no­val, ale máme na Vyso­čine skoro 30 včels­tiev a teore­ticky viem, ako od nich dostať naprí­klad med, ako ich nakŕ­miť a tak. Ale vče­lár asi nie som.

Zau­jal si nás svo­jím pro­jek­tom Hle­dám židli. Jed­no­du­chá myš­lienka, napadla možno viac ľudí, ale len ty si ju zre­a­li­zo­val. Prečo? 

Pop­ravde ma tiež prek­va­puje, prečo to ešte nikto neuro­bil. Skvelé je, že člo­vek už dnes nepot­re­buje žiadne veľké vedo­mosti, schop­nosti ani pros­triedky, aby spus­til takýto pro­jekt. Len o tom veľa ľudí zatiaľ asi eště nevie.

Ako ťa to vôbec napadlo? 

Ja som to tak tro­chu robil už pred­tým. Minulé leto som sedel u kama­rá­tov v abdocu a tak som vedel, že to ide. A potom som raz bol na káve s Michelle Lose­koot a keď sme sa lúčili, tak sa ma pýtala, čo mám eště dnes v pláne. Ja som mal veľa práce, záro­veň som mal za 2 hodiny schôdzku a bolo hrozne neefek­tívne ísť pra­co­vať domov. No a Michelle na to: “Tak poď so mnou do kanclu, je tam voľná sto­lička, stôl a zásuvka.” No a tam ma prvý­krát napadlo, že by to mohlo ísť a mohlo by to byť zábavné.

Keď som sa potom po škole roz­ho­do­val, čo ďalej robiť, nejako sa mi nech­celo hľa­dať si stálu prácu a záro­veň som nech­cel stále pra­co­vať doma. Tak som si hovo­ril, prečo to neskú­siť. Našiel som si 2 noci času a jed­no­du­cho to uro­bil.

Čo tebe kon­krétne pri­náša pro­jekt Hľa­dám sto­ličku?

Je to pre mňa pri­márne zábava. Každé kan­ce­lá­rie sú tro­chu iné, pra­cuje sa tam tro­chu inak a mňa hrozne baví to sle­do­vať a nechá­vať sa tym ovplyv­ňo­vať. A hlavne mi to umož­ňuje stre­tá­vať každý týž­deň nových zau­jí­ma­vých ľudí.

Aké drob­nosti sú dôle­žité, aby sa ti na poži­ča­nej sto­ličke sedelo spo­kojne?

Poteší terasa, kde sa dá faj­čiť. Poteší, keď sa do kan­ce­lá­rie dostať bez zvon­čeka. Poteší zau­jí­mavá loka­lita. Ale hlavné sú to ľudia a hneď za nima práca, ktorú robia.

Kto by si chcel, aby ti poži­čal sto­ličku?

Chcel by som sa pozrieť do neja­kého iného odboru. Rád by som naprí­klad sedel s archi­tektmi, pokojne v zau­jí­ma­vej kaviarni alebo bis­tre alebo v divadle (tam už sa teda niečo chystá) a úplný top ma napa­dol asi pred 14 dňami. Chcel by som sa dostať na Českú poštu a roz­prá­vať sa s nimi o ich pro­dukte.

Inak ma ale baví kto­koľ­vek, kto robí prácu po svo­jom a dobre.

Si fre­e­lan­cer, tí sú ako takí často šéfo­od­pu­divý. Čo ty a šéfo­via? Áno? Nie? Prečo? (Odpo­ve­ďou môžeme napo­môcť k ich roz­voju)

Dúfam, že úplne šéfo­od­pu­divý nie som. Ako fre­e­lan­cer mám šéfov veľa. Ja by som mal prob­lém so šéfom, ktorý by spĺňal taký ten arche­typ šéfa. Ktorý by sa s nikým neba­vil a kri­čal na ľudí zo svo­jej kan­ce­lá­rie oblo­že­nej zla­tom, ale tak to našťas­tie väč­ši­nou nie je. Šéfo­via sú tiež ľudia a dobrý šéf vie, že musí byť viac par­ťák ako otro­kár. Nejde o to, či je nie­kto šéf alebo nie. Len to jed­no­du­cho nesmie byť idiot … .

Okrem iného sám seba ozna­ču­ješ ako prin­ci­pála Young­bo­oks. Ako si pri­šiel na toto poetické ozna­če­nie?

Keď sme krs­tili Young­bo­oks, tak som potre­bo­val nejaké vizitky a bol na to asi deň. Rýchlo som navrhol dizajn a rie­šil som, čo si tam mám dať za “pozí­ciu”. Každý si vtedy písal na vizitku CEO & Foun­der a mne to prišlo tro­chu trápne. K tomu som sa roz­hodne ako CEO ani nič podobné necí­til. Tak som si tam napí­sal prin­ci­pál.

S akým cie­ľom sa Young­bo­oks zakla­dalo a čo je jeho hlav­ným posla­ním?

Hlav­ným cie­ľom Young­bo­oks bolo a je vydá­vať začí­na­jú­cich čes­kých auto­rov a dostať ich k čo naj­viac ľuďom. Zakla­dali sme ich vtedy, pre­tože v Čechách začí­nali elek­tro­nické knihy, ale kvôli zmluv­ným obme­dze­niam vtedy nemo­hol nikto vydať nič bez tvr­dého DRM. A k tomu sme vedeli, že je veľa ľudí, ktorí píšu fajn veci, ale nikto im to nechce vydať. Tak nás napadlo, že je tam prí­le­ži­tosť uro­biť niečo zau­jí­mavé. No a uro­bili sme Young­bo­oks.

Hral si vo filme, navrhu­ješ tričká a tvoje meno sa spája aj s food blo­gom Maťa varia. Čo je tvo­jou úlo­hou (okrem poží­va­nie potravy) a ako si sa k tomu dostal? 

Vo filme som neh­ral, ale napí­sal a reží­ro­val som štu­dent­ský film OFF. Tričká tiež nena­vr­hu­jem alebo aspon žiadne z tých, ktoré sme zatiaľ s Losers vyro­bili, som nena­vr­ho­val priamo ja.

Čo sa týka Maťa varia, tak to vzniklo tak, že sme si v posled­nom roč­níku na mul­ti­mé­diach mali posta­viť tím a spra­co­vať reálny pro­jekt, ktorý potom budeme obha­jo­vať spo­ločne s baka­lár­kou. Všetci okolo mňa začali rie­šiť tímy a často robili veci do praxe, pre firmy atď.. Čo je síce super, ale ja som si uve­do­mil, že toto je pre mno­hých z nás posledná šanca uro­biť si niečo pre seba. Že do praxe po škole zamie­rime všetci. No a Maťa v tú chvíľu začí­nala variť a bavilo ju to. Dokonca sme jej z rece­sie uro­bili k naro­de­ni­nám fan page na Face­bo­oku. No a mňa napadlo, že by sme sa na foodb­logu mohli cel­kom pekne vybl­b­núť. Tak sme to uro­bili.

Čo sa týka úloh, tak sa sta­rám o chod blogu, mal som na sta­rosti sociálne siete (to teraz pre­vzala sama Maťa) a navrho­val som vizuál vizuál celého pro­jektu.

Navrho­val si hlavný dizajn TEDx Pra­que 2014. Aká to pre teba bola skú­se­nosť?

Skú­se­nosť to bola skvelá. Pred­ná­šok z TEDe a TEDx som videl veľa a bolo pre mňa strašne lákavé spo­lu­pra­co­vať na “šírení myš­lie­nok, ktoré stoja za to”. Tak sme do toho išli a dopadlo to nako­niec, aj cez nejaké men­šie zádr­hely v prie­behu, skvele.

Nedávno sme sa stretli a rie­šili, ako to vlastne bude s budú­cim roč­ní­kom a už sa na to zase teším.

Ako vyzerá tvoj bežný (alebo aj menej bežný) pra­covný deň? 

Toto je dosť rôzne. Nejako si nedo­ká­žem robiť roz­vrh. Ale taký typický deň, keď sa nič zvláštne nedeje, vyzerá asi tak, že vstá­vam okolo desia­tej a dám si ciga­retu. Potom si vyčis­tím zuby a z postele vyrie­šim maily a sociálne siete. Potom obed nie­kde v meste — buď s kli­en­tom alebo s nie­kým kvôli sto­ličke alebo s nie­kým zná­mym. Potom pre­sun do kan­ce­lá­rie, kde práve sedím a práce tak do 6. Potom domov, niečo si uva­riť a buď eště v noci pra­cu­jem alebo si čítam alebo idem nie­kam von, na drink, na kon­cert, prejsť sa … . Spať cho­dim tak medzi dru­hou a tre­ťou.

Čo je v živote dôle­žité?

Mať radosť, uží­vať si, robiť veci dobre a nebyť zmrd.

Čo ťa baví úplne že naj­viac zo všet­kého?

Baví ma vymýš­lať veci a potom ich robiť. Ten pro­ces, kedy člo­vek rea­li­zuje nejakú myš­lienku a ona mu pomaly pod rukami nado­búda neja­kého tvaru, by som asi nevy­me­nil. A veľa ma baví variť … ale to je vlastne tiež len rea­li­zá­cia myš­lie­nok, takže je to logické.

Plány do budúcna? 

Kon­krétne plány nemám, to ja moc neviem. Ale kla­sika, chcel by som sa ďalej posú­vať v tom, čo robím a čo ma naj­viac baví. Chcel by som si vedieť lep­šie zor­ga­ni­zo­vať čas a chcel by som robiť niečo priamo pre ľudí.

Akú otázku by si sa spý­tal sám seba? 

Nesta­čilo to už? Nedáme si rad­šej cígo? :)

Ďaku­jeme Kubovi za roz­ho­vor.

Pridať komentár (0)