Ako už nikdy nič neza­bud­núť

Alexandra Dulaková / 3. január 2016 / Tools a produktivita

Zabud­nime na alko­hol, to skôr zabú­da­nie je met­lou ľud­stva. Berie nám jedi­nečné prí­le­ži­tosti, dostáva nás do tráp­nych situ­ácií a v nepo­sled­nom rade aj zásadne ničí naše nervy. Nie je predsa nič demo­ti­vu­jú­cej­šie ako prísť o infor­má­cie, ktoré si krvo­potne tla­číme do hlavy po dobu neko­neč­ných hodín. Našťas­tie je jeden spô­sob, ako proti zabú­da­niu účinne bojo­vať.

Tajom­stvo sa pri­tom nena­chá­dza v nie­čom revo­luč­nom – práve naopak. Jedi­nou zásad­nou pod­mien­kou tejto metódy je ochota spo­lu­pra­co­vať a pre­ko­nať leni­vosť, ktorá je v drvi­vej väč­šine prí­pa­dov zod­po­vedná za stratu cen­ných fak­tov, mien, tex­tov, či pri­po­mie­nok. Nejde však o opa­ko­va­nie ako také, ale skôr o správne roz­miest­ne­nie inter­va­lov opa­ko­va­nia.

student-at-library

Nadr­viť sa množ­stvo infor­má­cií za jednu noc (a za pomoci rôz­nych pod­por­ných látok a kvanta stresu) nie je žiad­nym neví­da­ným zázra­kom – mnoho z nás tak fun­guje pra­vi­delne a úspešne vďaka tomu pre­chá­dza väč­šinu aka­de­mic­kých skú­šok. Po spl­není takejto úlohy však nastáva jeden neod­vratný feno­mén, a síce že väč­šina (ak nie všetky) infor­má­cie sa do krát­kej doby stra­tia. Ak teda chceš len prejsť skúšku, od nára­zo­vého uče­nia pod enorm­ným tla­kom ťa odrá­dzať nebu­deme. Ak si ale chceš infor­má­cie zapa­mä­tať na dlšiu dobu, počas kto­rej z nich budeš môcť ťažiť, máme aj lep­šie metódy. 

Základ­ným prin­cí­pom pri pocho­pení metódy roz­miest­není časo­vých inter­va­lov opa­ko­va­nia je roz­diel medzi krát­ko­do­bou a dlho­do­bou pamä­ťou. Vďaka tej krát­ko­do­bej si zvlád­neme zapa­mä­tať učivo na osu­dovú skúšku, naučíme sa pár sloh Mor ho!, či tele­fónne číslo nie­koho výni­močne atrak­tív­neho v prí­pade, že sme k tomu nútení. Náš mozog je vo vyhro­te­ných situ­áciach schopný vše­li­čoho. Lenže rov­nako rýchlo, ako infor­má­ciu zís­kava, je preň možné ju stra­tiť. Naroz­diel od krát­ko­do­bej sa dlho­dobá pamäť zís­kava časom. Pat­ria do nej infor­má­cie ako tvoje meno, adresa, číslo, či text obľú­be­nej piesne. Aj tie si zís­ka­val postupne. Práve vďaka dlho­do­bej snahe, ktorú si do zapa­mä­ta­nia inves­to­val, sa ti infor­má­cie dlho­dobo zacho­vajú. Samoz­rejme, aj o obsah dlho­do­bej pamäte sa dá prísť, ale chce to buď výni­močnú snahu, alebo poriadnu ranu do hlavy. 

stud-lib

Všetko, čo sa časom stane súča­ťou tvo­jej dlho­do­bej pamäte, raz začí­nalo ako súčasť tej krát­ko­do­bej. Prečo? Lebo si si ju pra­vi­delne opa­ko­val, pra­co­val s ňou, mys­lel na ňu a posú­val ju ďalej iným. Nikdy cel­kom neopus­tila tvoj mozog alebo pod­ve­do­mie a vra­cala sa doň v pra­vi­del­ných inter­va­loch rov­no­merne umiest­ne­ných na dlh­šej časo­vej osi. Z toho logicky vyplýva, že s čím­koľ­vek, čo si z neja­kého dôvodu chceš zapa­mä­tať „navždy“, musíš nakla­dať rov­nako.

Ako táto metóda vyzerá v praxi? Mierne to závisí od toho, čo kon­krétne si chceš zapa­mä­tať, ale začnime s tým naj­zá­klad­nej­ším – naprí­klad mená iných ľudí. Nie si ani zďa­leka jediný, ak meno dru­hého člo­veka zabud­neš ešte v sekundu pred­sta­ve­nia. Nie­kedy je však vyslo­vene nevy­hnutné mená neza­bú­dať. Preto si meno dru­hej osoby hneď po pred­sta­vení v hlave pár krát zopa­kuj, pri­čom sa na nich neza­bú­daj poze­rať (týmto spô­so­bom si meno s tvá­rou spo­jíš rov­nako, ako naprí­klad slovo „mlieko“ pri pred­stave papie­ro­vej kra­bice z obchodu, aj keď pri­ro­dzene medzi nimi spo­ji­tosť nie je). Týmto opa­ko­va­ním zás­kaš pri­bližne päť minút času, počas kto­rého si meno budeš pamä­tať.

student-athlete-studying

Ide­álne je, ak člo­veka v kon­ver­zá­cii oslo­víš jeho menom a pri lúčení to uro­bíš znova. Tak si ho zapa­mä­táš možno na deň. Ak na daného člo­veka natra­fíš na druhý deň, meno si zapa­mä­táš dajme tomu na týž­deň – a tak ďalej. Nie­kedy si budeš musieť spo­mienku na tohto člo­veka v hlave vyvo­lať náročky a meno si jed­no­du­cho zopa­ko­vať – preto tá vopred spo­mí­naná snaha, ktorú je pri tejto metóde potrebné vyna­lo­žiť. S odstu­pom času ti ale ani nena­padne s tvá­rou kon­krét­neho člo­veka aso­ci­ovať iné meno než to, ktoré si si svoj­po­mocne vypá­lil do pamäte a budú rov­nako neod­lú­či­teľné ako slovo „mega­bite“ s nie­čím, čo si dokonca ani nikdy nevi­del.

Čo sa týka memo­ro­va­nia dlh­ších tex­tov, teórií, pop­rí­pade citá­tov, na začiatku je treba ich pre­čí­tať mnoho krát, rôz­nym tem­pom, pred­čí­tať si ich nahlas, prejsť každé slovo a uis­tiť samého seba, že kaž­dej časti roz­umieš, že neos­tala ani jedna nepo­cho­pená meta­fora, nepre­lo­žené slovo, pop­rí­pade ani jeden nejasný vzo­rec. Keď si vec takto detailne rozo­be­rieš, zopa­kuj si ju sám pre seba vlast­nými slo­vami (pár krát) a to isté skús uro­biť na ďalší deň. Nepo­náh­ľaj sa, nevyt­vá­raj si skratky – jed­no­du­cho sa tvár, že danú vec vysvet­ľu­ješ lai­kovi. Po pár dňoch budeš môcť inter­valy pre­dĺžiť na týždne a postupne ich budeš brať ako holý fakt. Vždy je tiež fajn, ak s infor­má­ciami nará­baš aj mimo zau­ží­va­ných vzor­cov – naprí­klad číta­ním článkov/kníh o danej tema­tike, deba­to­va­ním, či vau­ží­va­ním teórie v praxi. 

man-studying-at-the-library

Ak chceš vedieť kon­krétne čísla, inter­valy opa­ko­va­nia by ti mali v hlave postupne zostať na: 5 sekúnd, 25 sekúnd, 2 minúty, 10 minút, 1 hodinu, 5 hodín, 1 deň, 5 dní, 25 dní, 4 mesiace, 2 roky. To je však len teória, ktorá nemusí pla­tiť vo všet­kých prí­pa­doch a môže sa pohy­bo­vať podľa rôz­nych pomô­cok, ktoré si v hlave vytvo­ríš, od kom­plex­nosti spo­mienky, ktorú si chceš zacho­vať, či od snahy, ktorú do celého pro­cesu inves­tu­ješ. Je to beh na dlhé trate, ale ak si odhod­laný niečo si zapa­mä­tať na celý život, nič iné ani nemô­žeš oča­ká­vať. Vše­obecne totiž v zále­ži­tosti zapa­mä­tá­va­nia platí, že čím viac snahy naň vyna­lo­žíš, tým dlh­šie to bude fun­go­vať. A ako už bolo vysvet­lené, tento vzťah našťas­tie neras­tie line­árne, ale expo­nen­ciálne. Takže stále zís­ka­vaš viac než dávaš. 

Dokonca na to exis­tuje aj apli­ká­cia. Volá sa Anki (https://www.ankiapp.com), je zadarmo a môžeš si s ňou denno-denne opa­ko­vať mená (spo­jené s fot­kami ľudí), bás­ničky, citáty, texty, a mnohé iné. Veno­vať by si jej mal pri­bližne 10 minút denne (podľa toho, čo kon­krétne si chceš zapa­mä­tať). Nemal by si však ani zabú­dať na to, že to s množ­stvom infor­má­cií netreba pre­há­ňať a že sa nedá zapa­mä­tať naraz všetko. Začni teda postupne, vytvá­raj si pomôcky (fotky, vlast­nosti a infor­má­cie spá­jaj s menami ľudí, texty si skús obzvlášt­niť vizu­ali­zá­ciou, rôz­nymi asi­ociá­ciami alebo tónom reči, a pod.) Neza­bú­daj hlavne na to, že na zapa­mä­ta­nie musíš veciam v prvom rade roz­umieť a musíš ich vedieť zre­du­ko­vať na úplne jed­no­du­ché a pria­mo­čiare fakty. Pri memo­ri­zá­cií su kľudne kresli tabuľky, „flow charts“, alebo pred­sta­vuj text ako prí­beh, spá­jaj infor­má­cie s už exis­tu­jú­cimi spo­mien­kami, vymýš­ľaj kon­krétne prí­klady, skú­šas via­ceré zdroje a spo­lie­haj sa aj na emó­cie, ktoré v tebe infor­má­cie vyvo­lá­vajú. V pod­state urob všetko preto, aby text nebol len suchým tex­tom, aby meno neos­talo len menom a aby slová nemali plno­hod­notný význam – aby sa infor­má­cie a práce s nim stali hrou, od kto­rej sa nebu­deš chcieť odpú­tať a ktorá ti preto časom pôjde akosi „sama“. Ty však budeš vedieť, že za tým je len tvoja snaha. 

maleStudents-2

Zdroj: Medium

Pridať komentár (0)