Aký dizajn pre­dáva a čo sa za ním skrýva?

Nikola Tokárová / 7. máj 2016 / Tools a produktivita

Dizajn pre ľudí je séria inte­rak­tív­nych esejí, ktorá vysvet­ľuje minu­losť, súčas­nosť a pred­vída budúc­nosť dizajnu. Auto­rmi sú Daniel Enck­ler a Shaun Ronc­ken.

V roku 1950 vie­dol ame­rický psy­cho­lóg Harry Har­low expe­ri­ment, pri kto­rom odde­lil mladé opice od ich matiek len pár hodín po ich pôrode. Každá opica bola izo­lo­vaná v klietke, v kto­rej boli dve bábky opi­čích matiek. Jedna bábka bola vytvo­rená z kovo­vých káb­lov a držala fľašu s mlie­kom a druhá bola pokrytá ume­lou kožu­ši­nou a mala tvar sku­toč­nej opice, avšak nebolo pri nej žiadne jedlo. Har­low si pri­ro­dzene mys­lel, že opice budú viac pri modely z kovo­vých káb­lov, pre­tože dis­po­no­val jed­lom. O to viac bol prek­va­pený, keď mlá­ďatá pre­fe­ro­vali reál­nej­šiu ver­ziu bábky, napriek tomu, že nepos­ky­to­vala žiadne mlieko. Ak boli tieto bábky umiest­nené vedľa seba, mlá­ďatá pili mlieko od kovo­vej bábky, ale boli viac pri bábke z ume­lou kožu­ši­nou.

DCB0A947-63D5-4C22-89E8-E3C8E29FFA5B

foto: haikudeck.com

Napriek tomu, že opice dostá­vali všetko potrebné, pri dospie­vaní sa u nich pre­ja­vili známky úzkosti a agre­si­vity. Z toho jasne vyplýva, že všetky stvo­re­nia majú okrem fyzic­kých potrieb aj psy­chické potreby, ktoré musia byť napĺňané tiež. Har­lo­wove opice ink­li­no­vali ku kožu­ši­no­vej matke, pre­tože okrem potravy túžili aj po emo­ci­onál­nom pute.

Forma, fun­kcia, pocit

Fun­kcia je zákla­dom kaž­dého vyro­be­ného pro­duktu. Vytvá­rame dizajn pre rôzne objekty, aby sme vyrie­šili prob­lémy našich kaž­do­den­ných potrieb.

Louis Sul­li­van vyslo­vil, že forma nasle­duje fun­kciu a fun­kcia je pre väč­šinu dizaj­né­rov abso­lút­nym zákla­dom pre objekty. Rakúsky archi­tekt Adolf Loos rozp­ra­co­val túto teóriu do takej miery, že nazval aké­koľ­vek zdo­be­nie zlo­či­nom.

Pozrime sa naprí­klad na taký objekt, ako je sto­lička, ktorá má spĺňať jasnú fun­kciu. La-Z-Boy kreslo je vytvo­rené pre kom­fort a rela­xá­ciu, všetky jeho vlast­nosti sú pod­mie­nené fun­kciou, od nadu­tého čalú­ne­nia až po opierky pod oboma rukami a mož­nosť vyklo­piť si opierku pod nohy. Nie­ktorí by mohli hovo­riť, že výzor tohto kresla, pod­mie­nený fun­kcii, je ška­redý.

lazy-boy-chair

foto: giz-img.blogspot.com

Na druhú stranu, Picas­sova sto­lička je svo­jou funkč­nos­ťou para­doxná, pre­tože je nemožné na nej sedieť, a už vôbec nie pohodlne. Picasso nakres­lil návrh bez toho, aby skú­šal zostro­jiť reálny pro­to­typ. Funkč­nosť tejto sto­ličky je iba este­tická, jej forma sa hrá so vzťa­hom medzi dru­hou a tre­ťou dimen­ziou. V skratke, expe­ri­men­tálny dizajn Picas­so­vej sto­ličky má len veľmi málo doči­ne­nia s funkč­nos­ťou.

Forma a fun­kcia sú uni­ver­zál­nymi kon­ceptmi, ktoré berie do úvahy každý jeden návrhár. Avšak je tu ešte jeden fak­tor, ktorý sa k návrhom nevzťa­huje často ako pri­orita s je ním pocit.

zoom_1441737245_CH20153875_Picasso-500x

foto: moma.org

Picas­sova sto­lička možno nevy­vo­láva pocity, ale tlačí ľudí, aby sa nad ňou zamys­leli a pou­va­žo­vali nad jej este­tič­nos­ťou, per­spek­tí­vou a for­mou.

Ďal­ším kon­tras­tom je Vode­odolná sto­lička od Berta Loe­schnera. Tá, rov­nako ako ďal­šie z tejto série, nabáda ľudí, aby vní­mali sto­ličku poľudš­tene. Stará sto­lička, ktorú nechal nie­kto scho­vanú na záh­rade sa stáva opus­te­ným sta­rým pria­te­ľom, kto­rého ktosi nechal mok­núť vonku posled­ných 10 rokov.

monoblocwaterproof

foto: designboom.com

Nie každý objekt vyvo­láva pocity tak expli­citne, exis­tujú aj výrobky, ktoré spolu s ľah­kos­ťou mie­šajú fun­kciu, formu aj pocit. Sto­lička Shell chair od Hansa Weg­nera spája fun­kci­ona­litu, vyda­rený dizajn, ktorý vychá­dza z pek­ných jed­no­du­chých línií a vyvo­láva pocit pokoja, či dokonca radosti.

Muž a prí­stroj

Keď spoz­náš nie­koho nového, tvoje prvé myš­lienky prav­de­po­dobne nie sú “Ako tento člo­vek fun­guje?”, ale “Ako sa pri ňom cítim?” a ak sa ťa neskôr nie­kto spýta na túto osobu, popí­šeš ich osob­nosť.

Možno je nezvy­čajné apli­ko­vať rov­naké atri­búty aj na neživé objekty, ale keď sa zamys­líme nad vecami, ktoré vlast­níme, nie všetky sú buď prak­tické alebo pekné. Nie­ktoré vlast­níme len preto, že sme si k nim vytvo­rili puto a dávajú nám neja­kým spô­so­bom zmy­sel, či už sa jedná o dar­ček od naj­lep­šieho pria­teľa alebo o vstu­penku do kina z prvého stret­nu­tia s našimi polo­vič­kami. Tieto pre­po­je­nia nás pod­ve­dome ovplyv­ňujú, vdy­chujú život neži­vým objek­tom.

Coca-Cola-open-happiness1.jpg

foto: business2community.com

Tieto emo­ci­onálne putá sú nevi­di­teľ­nou hod­no­tou súčas­ného života, je to niečo, v čom sú reklamné agen­túry zbehlé a sna­žia sa do toho pre­nik­núť. 30 sekun­dové spoty nevy­po­ve­dajú o forme, či fun­kcii, ale sna­žia sa vyvo­lať pocit. Ak reklama fun­guje, je to preto, že sa jej poda­rilo spo­jiť bežný pro­dukt so chce­ným poci­tom.

Nie je prek­va­pe­ním, že Chro­bák od Volk­swa­genu, ktorý sa začal pre­dá­vať v roku 1938 a pro­du­ko­val sa až do 2003 je naj­lep­šie pre­dá­va­ným dizaj­nom v his­tó­rii. Má pria­teľ­sky okrúhle tvary a jeho okrúhle svetlá pri­po­mí­najú nejakú kres­lenú posta­vičku. Celý pre­dok Chro­báku vyzerá, akoby sa usmie­val. Jeho dizajn je tak prí­ve­tivý, že ešte aj Dis­ney sa roz­ho­dol nato­čiť film, v kto­rom je hlav­ným hrdi­nom práve oži­vený Chro­bák menom Her­bie.

6378119VW-Beetle

foto: bestcarmag.com 

Podľa pries­ku­mov dizaj­néra Sama Living­tina, je naša nák­lon­nosť pre ľud­skú podobu Chro­báka zako­re­nená nie­kde hlboko v nás. Kon­zu­menti vní­majú pre­dok Chro­báka pod­ve­dome ako tvár z kto­rej odvo­dzujú nejaký pocit a v tomto prí­pade je to pocit prí­jemný.

Zdroj: medium.com, titulná foto: medium.com

Pridať komentár (0)