Ben Zvi: ”Na Slo­ven­sku núdza o inte­li­gent­ných ľudí naozaj nie je”

Martin Kráľ / 10. august 2014 / Startupy

Vyspo­ve­dali sme veľ­vys­lanca štátu Izrael, ktorý nám pood­ha­lil, v čom tkvie eko­no­mický a tech­no­lo­gický úspech tak malej kra­jiny. Pre väč­šinu Slo­ven­skej star­tu­po­vej komu­nity je Izrael bench­mar­kom, keďže počet oby­va­te­ľov je veľmi podobný a roz­lo­hou je táto blízko-východná kra­jina ešte men­šia ako je Slo­ven­sko. V inšpi­ra­tív­nom roz­ho­vore s veľ­vys­lan­com Benom Zvi pood­ha­líme DNA tohto úspe­chu.

Prečo je Izrael vo svete známy ako Star­tup Nation?

Je to veľmi jed­no­du­ché. Naprí­klad vo sve­to­vom meradle sa Izrael nachá­dza na prvom mieste v počte start-upov na oby­va­teľa (v Izra­eli je cel­kovo etab­lo­va­ných viac ako 4 000 start-upov), na prvom mieste v inves­tí­ciách do výskumu a vývoja na oby­va­teľa, v národ­ných výdav­koch na civilný výskum a vývoj (okrem iného per­cen­tu­álny podiel hru­bých domá­cich výdav­kov na výskum a vývoj pred­sta­vuje viac ako 4% HDP; tie sa nezni­žo­vali ani počas posled­nej glo­bál­nej hos­po­dár­skej krízy), na dru­hom mieste na svete (hneď po Číne) v počte firiem mimo USA kóto­va­ných na NASDAQ-u, sme na tre­ťom mieste v oblasti ino­vač­ných kapa­cít, na šies­tom mieste v počte paten­tov na oby­va­teľa, na ôsmom mieste v dostup­nosti rizi­ko­vého kapi­tálu, tri izra­el­ské uni­ver­zity sú medzi 100 naj­lep­šími sve­to­vými uni­ver­zi­tami, atď. Samoz­rejme cesta k týmto čís­lam nebola úplne jed­no­du­chá.

Ako došlo k zmene agro­kul­túr­neho hos­po­dár­stva zalo­že­ného na kib­but­zoch, k tomu tech­no­lo­gic­kému?

Zmene pred­chá­dzalo nie­koľko fak­to­rov a išlo o roz­hod­nu­tie, ktoré bolo potrebné pri­jať pre udr­ža­teľ­nosť hos­po­dár­stva. To v prie­behu 50. – 70. rokov čelilo nie­koľ­kým závaž­ným eko­no­mic­kým výzvam. Postupná trasn­for­má­cia pri­chá­dzala v dru­hej polo­vici 80. rokov až po 90. roky. Naprí­klad potreba vzde­lá­va­nia pri­sťa­ho­val­cov, ktorí prišli do Izra­ela v jed­not­li­vých vlnách viedla k zria­de­niu dnes už celo­sve­tovo uzná­va­ných uni­ver­zít, ďalej balík refo­riem spolu s cie­ľom zní­že­nia roz­poč­to­vého defi­citu, eko­no­mická libe­ra­li­zá­cia a pri­va­ti­zá­cia, aktívna zahra­ničná obchodná poli­tika, vytvá­ra­nie kapa­cít pre pra­covné miesta, vybu­do­va­nie prvých inku­bá­to­rov, odštar­to­va­nie VC inves­tí­cií, úloha štát­nych sti­mu­lov, atď.

A pre kra­jinu, ktorá je roz­lo­hou o polo­vicu men­šia ako Slo­ven­sko, má obme­dzenú roz­lohu ornej pôdy, nemá, alebo nemala k dis­po­zí­cii tak­mer žiadne prí­rodné zdroje, má limi­to­vané zdroje pit­nej vody, aj naďa­lej závisí od dodá­vok zdro­jov ener­gie, nachá­dza sa v kom­pli­ko­va­nej geopo­li­tic­kej situ­ácii, nebolo iného výcho­diska ako nasto­liť trans­for­má­ciu, nie­len zo socia­lis­ticky orien­to­va­nej eko­no­miky na trhovú expor­tne orien­to­vanú, ale museli sme začať využí­vať to jediné čo sme mali k dis­po­zí­cii – ľudí, ich vzde­la­nie a mozgy. To sa nako­niec stalo našim naj­výz­nam­nej­ším zdro­jom, kto­rých pod­pora bola roz­ho­du­júca.

Prečo sa poslednú dobu hovorí menej o Izra­eli ako Star­tup Nation a viac ako o Inno­va­tion Nation?

Pre izra­el­skú eko­no­miku sú dôle­žité oba aspekty. Je pravda, že sme známi svo­jou výraz­nou pod­po­rou a vytvá­ra­ním čo najv­hod­nej­ších pod­mie­nok pre roz­voj domá­cich ale aj zahra­nič­ných start-upov, pre nové a nové nápady. Je však dôle­žité neza­bú­dať aj na potrebu ino­vá­cií – toho čo už máme k dis­po­zí­cii. Ino­vo­vať nie­len v zmysle kon­štant­ného zvy­šo­va­nia pri­da­nej hod­noty pro­duk­tov a slu­žieb, ale aj nášho prí­stupu k pod­ni­ka­niu, ria­de­niu. Práve tento aspekt sa sna­žíme pre­sa­dzo­vať. Je to nevy­hnutné pre udr­ža­teľ­nosť a napre­do­va­nie.

O Izra­eli je známe, že neús­pech, hlavne ten pod­ni­ka­teľ­ský je braný, ako pri­ro­dzená vec a ženie ľudí začí­nať ďal­šie nové projekty/startupy. Na Slo­ven­sku je to spo­loč­nos­ťou brané presne naopak. Ako to vní­mate? A čo by mali Slo­váci robiť inak?

Áno, je pravda, že heslo „nič nie je nemožné“ a z neús­pe­chu netreba hneď vešať hlavu, sa sku­točne stalo obra­zom nášho kaž­do­den­ného života. A práve tento prí­stup by si Slo­váci mohli viac oslo­viť. Na strane dru­hej za posledné štyri roky počas kto­rých pôso­bím na Slo­ven­sku vidím osobne výrazný posun vpred, pre­dov­šet­kým medzi mla­dými ľuďmi. Sú oveľa viac odváž­nejší, je tu čoraz väč­šia snaha niečo zmys­lu­plné spo­ločne vytvo­riť aj na Slo­ven­sku. Zmena však nemôže prísť jedine zdola, ale musí byť celo­plošná.

Ktoré mesto je srd­com Star­tup Nation. Tel Aviv, či Jeru­za­lem?

Na túto otázku nie je také jed­no­du­ché odpo­ve­dať akoby sa zdalo. Pove­dal by som, že je to Tel Aviv a jeho oko­lie (ako naprí­klad mestá Petah Tikva či Herz­liya). Avšak! Nemô­žeme zabud­núť ani na Jeru­za­lem, kde je tak­tiež veľmi živá star­tu­pová komu­nita a síd­lia tam významné VC plat­formy či inku­bá­tory. Alebo Haifa, ktorá je pova­žo­vaná za izra­el­ský Sili­con Val­ley (samotný Izrael sa ozna­čuje ako Sili­con Wadi)! Pove­dal by som ale, že star­tupy, ino­vá­cie, snaha vytvá­rať stále niečo nové, skú­šať, pri­chá­dzať stále s novými nápadmi, vyná­lezmi sú súčas­ťou kaž­dej komu­nity v Izra­eli.

V čom sa teda skrý­vajú kľú­čové aspekty úspe­chu? Vychá­dza to z armády, rodiny, vzde­la­nia?

Je to určite kom­bi­ná­cia týchto fak­to­rov. Je to však aj v cha­rak­tere ľudí, v pod­mien­kach a regi­óne v kto­rých žijeme, v našej dis­cip­líne, ale aj schop­nosti byť otvo­rení novým myš­lien­kam. Kre­a­tívny, ino­va­tívny duch je u nás hlboko zako­re­nený. Nie­kedy stačí malý nápad, čokoľ­vek čo nebolo ešte pred­tým vymys­lené a spra­viť ten prvý krok sme­rom k jeho rie­še­niu. Ako pove­dal aj sám náš bývalý pre­zi­dent Šimon Peres – „Vrcho­lom roz­hod­nu­tia je odvá­žiť sa“. A ino­vá­cie sa sku­točne stali zdro­jom eko­no­mic­kého rastu.

Je to však bez­pod­mie­nečne dané aj pod­mien­kami nasto­le­nými na trhu. Pod­pora, ktorá je veno­vaná hi-techu, ino­vá­ciám, či výskumu a vývoju, tak zo strany vlády ako aj súkrom­nej sféry. Či ide o výdavky v roz­počte na spo­mí­naný výskum a vývoj, pod­pora do škols­tva (druhá naj­väč­šia roz­poč­tová kapi­tola, silný dôraz najmä na vyso­koš­kol­ské vzde­la­nie), legis­la­tívna pod­pora a sti­muly, gran­tové schémy, výrazný podiel rizi­ko­vého kapi­tálu (v Izra­eli pôsobí pri­bližne 70 aktív­nych fon­dov rizi­ko­vého kapi­tálu, ktoré vkla­dajú svoju dôveru do nových ino­va­tív­nych pro­jek­tov aj napriek často­krát veľ­kému riziku a aj prí­pad­ným neús­pe­chom, ktoré samoz­rejme boli a budú), významná čin­nosť inku­bá­to­rov (v Izra­eli je ich pri­bližne 26), či inten­zívne pre­po­je­nie pod­ni­ka­teľ­skej komu­nity a aka­de­mic­kej pôdy, atď. Z pohľadu štátu je dôle­žité, že pod­pora, ktorú posky­tuje súkrom­nej sfére sa mu do istej miery vra­cia aj späť, a je tak možné pod­po­ro­vať ďal­šie nové pro­jekty.

Cesta k úspe­chu bola dlhá a určite musíme neus­tále pra­co­vať na jeho udr­ža­teľ­nosti, ale pri­nie­sol nám vymo­že­nosti bez kto­rých si už nikto nevie pred­sta­viť svoj den­no­denný život – usb klúč, prvý mobilný tele­fón, prvú kame­rovú apli­ká­ciu v mobil­nom tele­fóne, pro­ce­sory do počí­ta­čov, kolek­tory na ohrie­va­nie vody, atď. Vašim čita­te­ľom by som odpo­ru­čil pre­čí­tať si známu a veľmi zau­jí­mavú knihu „Start-up národ: Prí­beh izra­el­ského eko­no­mic­kého zázraku“.

Ako armáda ovplyv­ňuje mla­dých Izra­el­ča­nov? 

Zaiste pri­náša svoje obme­dze­nia, ale aj pozi­tíva. Obme­dze­nia sú najmä časové, nakoľko na vysokú školu nastu­pujú až po ukon­čení povin­nej vojen­skej služby (pre chlap­cov sú to 3 roky, pre diev­čatá 2 roky). Na strane dru­hej sa v armáde vytvára silný zmy­sel pre zod­po­ved­nosť, komu­nitu, a je to samoz­rejme aj výborný zdroj kon­tak­tov v nasle­du­jú­cich rokoch.

Je známe, že Izrael má jednu z naj­lep­ších cyber­se­cu­rity unit na celom svete, volá sa 8200. Koľko ľudí z nej zalo­žilo svoje úspešné pod­ni­ka­nie?

Ide o ľudí, ktorí pre­šli touto jed­not­kou a majú tech­no­lo­gické záze­mie. Ak by som mal hovo­riť v čís­lach, tak nie­koľko sto­viek.

Čo je to Chutz­pah?

Samotné slovo má pôvod v heb­rej­čine. Cha­rak­te­ri­zuje nie­koho kto je dosta­točne húžev­natý, aser­tívny, má dosta­točnú guráž, žalú­dok pus­tiť sa do akej­koľ­vek akti­vity, schop­nosť obra­cať sa. Pro­ti­váha pasi­vity. Cha­rak­te­ris­tická črta, ktorá je bez­po­chyby súčas­ťou DNA Izra­el­ča­nov, ale zaiste nevys­ti­huje len ich. V našom prí­pade vychá­dza aj z našej his­tó­rie, pod­mie­nok v kto­rých žijeme, v kto­rých nie je vždy jed­no­du­ché exis­to­vať. Pove­dal by som, že si vieme vážiť každý deň, ktorý nám je daný. Nie­komu by sa práve táto črta zdala ako agre­sívna, drzá či aro­gantná, Izra­el­ča­nia však nemajú vo zvyku cho­diť okolo horú­cej kaše, je to pre nich zby­točná strata času. Ide o váže­nie si mož­ností, ktoré sú nám dané a ich využi­tie do maxi­mál­nej mož­nej miery. 

Prečo majú Izra­el­ča­nia ten­den­ciu pre­dá­vať svoje star­tupy skôr, než sa stanú sku­točne veľ­kými?

Ak sa na to poze­ráme rea­lis­ticky, jed­ným z dôvo­dov je samoz­rejme vytvá­rať zisk. Okrem toho je však ďal­ším roz­ho­du­jú­cim cie­ľom tento zisk využí­vať k ďal­šiemu finan­co­va­niu nových a nových nápa­dov. Záro­veň by som túto odpo­veď dopl­nil o tvr­de­nie odbor­ní­kov, podľa kto­rých aj na izra­el­skom trhu exis­tuje stále pries­tor na zís­ka­va­nie skú­se­ností v oblasti roz­voja a manaž­mentu veľ­kých spo­loč­ností.

Slo­ven­sko je v súčas­nosti výrob­nou lin­kou pre Európu. Ako to zme­niť a spra­viť z nej eko­no­miku zalo­ženú na tech­no­ló­giách a ino­vá­cii?

Osobne si mys­lím, že je dôle­žité pre­stať sa spo­lie­hať na sku­toč­nosť, že táto aktu­álna cesta bude done­ko­nečna udr­ža­teľná. Je nevy­hnutné vidieť aj za dlhší hori­zont. Pre­orien­to­vať preto pozor­nosť z manu­ál­nej práce a vsa­diť na mozgy, na ľudí. Dať im šancu, aby uká­zali čo v nich v sku­toč­nosti je, pre­tože na Slo­ven­sku núdza o inte­li­gent­ných ľudí naozaj nie je. Pod­po­ro­vať ich kva­lit­ným vzde­lá­va­ním, pod­po­ro­vať ich v zís­ka­vaní praxe, vo vlast­nom pod­ni­kaní, samoz­rejme legis­la­tívne, finančne, ale aj a efek­tív­nou koor­di­ná­ciou. A čo je tak­tiež dôle­žité zatrak­tív­niť spo­je­nie aka­de­mic­kej a pod­ni­ka­teľ­skej sféry ako sa nám to poda­rilo v Izra­eli. Ide o to roz­hý­bať hos­po­dár­stvo, vrá­tane aj spo­mí­na­nej manu­ál­nej práce, a to je možné s novými nápadmi, ktoré môžu pri­niesť len ľudia.

Zau­jí­majú sa Slo­ven­skí poli­tici o tech­no­lo­gické know-how Izra­ela a mož­nos­tiach jeho imple­men­tá­cie na Slo­ven­sku? Nie len čo sa týka vojen­skej tech­niky :).

Jed­no­značne áno. Okrem výmeny infor­má­cii, sme dopo­siaľ mali nie­koľko úspeš­ných dele­gá­cii do Izra­ela, počas kto­rých mali zástup­co­via slo­ven­skej verej­nej a súkrom­nej sféry mož­nosť priamo nahliad­nuť do “tajov izra­el­ského zázraku”, čo stojí za jeho úspe­chom, ale aj ako jed­not­livé kroky a roz­hod­nu­tia boli imple­men­to­vané v Izra­eli a čo je apli­ko­va­teľné z týchto pro­ce­sov v slo­ven­ských pod­mien­kach. A boli to práve oblasti, ktoré sa netý­kali vojen­skej tech­niky, ale rôz­no­rodé oblasti od poľ­no­hos­po­dár­stva až po infor­mačné a komu­ni­kačné tech­no­ló­gie. Neod­mys­li­teľ­nou súčas­ťou našej práce je aj tzv. match­ma­king, kde medzi slo­ven­skými a izra­el­skými spo­loč­nos­ťami bez­po­chyby tak­tiež pri­chá­dza k výmene skú­se­nosti z Izra­ela, nášho know-how, tzv. best prac­ti­ces. Tie sa sna­žím pre­zen­to­vať, spro­stred­ko­vá­vať aj ja sám aspoň na dialku tu na Slo­ven­sku, či ide o komu­ni­ká­ciu s verej­ným alebo súkrom­ným sek­to­rom. Čo nás teší je, že veľká ini­cia­tíva pri­chá­dza aj na indi­vi­du­ál­nej úrovni. Samoz­rejme roz­hod­nu­tie či tieto skú­se­nosti aj imple­men­tujú zostáva na nich.

Pri­pra­vujú sa niake  spo­ločné bila­te­rálne pro­jekty?

Našu pozor­nosť v bila­te­rál­nej spo­lu­práci (kto­rej dlho­ročne jed­not­várnu štruk­túru sa sna­žíme diver­zi­fi­ko­vať) už dlh­šie orien­tu­jeme práve na oblasť ino­vá­cii, hi-tech prie­myslu, tech­no­lo­gic­kého trans­feru, tak spo­loč­ností etab­lo­va­ných už na trhu, ale je aj samot­ných start-upov, ktoré pova­žu­jeme za neod­mys­li­teľnú súčasť štruk­túry. Ako iste viete, minulý rok sa nám úspešne poda­rilo pod­pí­sať rám­covú medzi­vládnu dohodu medzi SR a Izra­e­lom o spo­lu­práci v oblasti prie­my­sel­ného výskumu a vývoja, kto­rej cie­ľom je pod­pora spo­loč­ných pro­jek­tov izra­el­ských a slo­ven­ských sub­jek­tov, ktoré vedú k vytvo­re­niu kon­krét­neho pro­duktu komerčne uplat­ni­teľ­ného na trhu. Spo­lu­práca samoz­rejme môže pre­bie­hať aj mimo spo­mí­na­nej dohody (v prí­pade kto­rej obe strany pra­cujú na príp­rave jej imple­men­tá­cie), veríme však, že bude pred­sta­vo­vať významný krok k zvý­še­niu dyna­miky spo­lu­práce.

Čo by ste odká­zali mla­dým pod­ni­ka­vým Slo­vá­kom?

Aby sa nikdy nevzdá­vali svo­jich nápa­dov, svojho kre­a­tív­neho ducha a aby si vždy išli za svo­jim cie­ľom. Pre­tože aj z tej naj­me­nej nápad­nej myš­lienky môže vznik­núť niečo zmys­lu­plné. A aj keď k nim nebudú pod­mienky vždy priaz­nivé, jeden neús­pech určite nezna­mená zly­ha­nie. Je dôle­žité sa z neho pou­čiť a skú­siť to znova. 

Ďaku­jem za roz­ho­vor.

Pridať komentár (0)