Čaká nás ďal­šia bub­lina? Rea­lita, či hlú­posť?

Luky Gašparík / 22. september 2014 / Tools a produktivita

V čase ozrut­ných akvi­zí­cií a IPO v miliar­do­vých sumách, sa neraz vynára otázka reál­nej hod­noty týchto akvi­zí­cií. Prečo sú vlastne spo­loč­nosti vôbec ochotné tieto mega­lo­man­ské sumy zapla­tiť? Nepri­po­mína vám to niečo?

Pokojne si môžeme uviesť aj živé prí­klady, tak napr. Face­book, keď už o ňom tak často píšeme. V máji 2012 pri vstupe na burzu, bol valu­ovaný na galak­tic­kých 104$ miliárd. Čo si taký bežný člo­vek o tom môže pomys­lieť? Hneď na to nad­vä­zuje ďal­šia pecka z Face­bo­okác­kej kuchyne — akvi­zí­cia What­sapp za 19$ miliárd.

Čo dodať, kto by ho nepre­dal? Tu sa Kou­movi nedá veľa vyčí­tať. A top správa posled­ných dní, vstup Ali­baba na burzu, čo pri­nieslo abso­lútne rekordný IPO. Vďaka tomuto vstupu sa jeho hod­nota vyšpl­hala na mast­ných 168$ miliárd — len podo­tý­kam ročné HDP Slo­ven­ska je okolo 72 miliárd eur. Prvým, kto určite otvá­ral šam­pus, bola Marissa Mayer. Yahoo totiž vlastní 22,4%-tný stake v Ali­babe — doprajme im aspoň túto jednu vyda­renú inves­tí­ciu (po toľ­kých fai­loch).

Bež­ným ľudom sa musia oči pre­vra­cať, hlavne keď vidia sumy, ktoré sú rádovo dlh­šie, ako je ich tele­foné číslo. V tomto zmysle sa mi kla­die otázka, ČO SÚ TO ZA MILIÁRDY, čo tu lie­tajú luf­tom? Hovorí vám niečo spo­je­nie slov Dot-com bub­lina? Každý, čo sa aspoň tro­cha zau­jíma o his­tó­riu musí vedieť, že dejiny sa ľúbia opa­ko­vať. Aj keď prie­beh je zväčša iný, výsle­dok je skoro vždy rov­nako boles­tivý. Či už sa jed­nalo o IT bub­linu v roku 2000, kedy bolo super cool inves­to­vať do IT spo­loč­ností. Je jedno o akú bub­linu ide, pointa je tá, že vždy praskne. A otázne je, či sa momen­tálne nena­fu­kuje ďal­šia obria bub­lina — “tech­no­lo­gická star­tup bub­lina”.

Prečo bub­lina? Základ zdra­vého pod­ni­ka­teľ­ského pro­stre­dia by mala tvo­riť ponuka a dopyt. Tieto dve pre­menné určujú aj samotné ceny pro­duk­tov, slu­žieb a kapi­tálu. To je síce fajn, ale je určite roz­diel medzi sumou, za ktorú chcem niečo kúpiť a jej reál­nou hod­no­tou. Dnes je trend vo VC taký, že nikdy nebolo finan­co­va­nie vášho pro­jektu fle­xi­bil­nej­šie, ako je dnes. Nikdy neboli inves­tori v USA, ale aj v Európe, ochot­nejší inves­to­vať, či už rizi­kový alebo roz­vo­jový kapi­tál do mla­dých spo­loč­ností (star­tu­pov), ako dnes — aspoň podľa ana­lýzy PWC. V reál­nych čís­lach to zna­mená, že ak porov­náme iba 2Q 2013 s 2Q 2014 v abso­lút­nej hod­note pre­in­ves­to­va­ných peňazí (seed stage, early stage a expan­sion stage), zis­tíme, že došlo k sluš­nému nárastu, kon­krétne až o +55%.

Komu sa to nezdá byť nič extra, tak verte mi, je to mega veľa. Trend je jasne daný. Dostup­nosť peňazí bola v minu­losti reál­nym issue, čo dnes už úplne neplatí. Trh s ino­vá­ciami a star­tupmi je zapla­vený voľ­ným cas­hom. Preto zrazu aj star­tup, kto­rého pri­danú hod­notu je nie­kedy ozaj prob­le­ma­tické nájsť, môže rais­núť peniaze, na ktoré si iný pod­ni­ka­teľ (nie star­tup alebo tech firma) môže ísť aku­rát tak vystáť radu do banky.

Či sa to nie­komu páči alebo nie, dnes je v kurze pod­po­ro­vať star­tupy a nie vždy je za touto pod­po­rou úplne raci­onálny dôvod, aj keď si inves­tori veľa­krát mys­lia, že ho majú. Medzi špe­ku­lá­ciou a raci­onál­nou inves­tí­ciou, je vo veľa prí­pa­doch len tenká čiara. V čom je teda prob­lém? Je para­do­xom, že keď sa vyrie­šil jeden prob­lém — nedos­ta­tok finan­cií, vzni­kol druhý — nedos­ta­tok — kva­lit­ných pro­jek­tov. Je to kla­sická pole­mika o tom, čo bolo prvé? Kura, či sliepka?

Majú tu byť najprv kva­litné pro­jekty, ktoré by potrebný kapi­tál už neja­kým spô­so­bom zís­kali, alebo najprv kapi­tál a potom snáď tu vznikne niečo zmys­lu­plné. Každý kto pod­niká alebo pod­ni­kal, by mal vedieť ktorá odpo­veď je správna. Je to presne to — PENIAZE SAMÉ O SEBE NETVO­RIA HOD­NOTU! To, že dáte star­tupu 200k pri valu­ácii pove­dzme 1 mil., môže dopad­núť tak, že za pol roka, bude mať hod­notu len tých 200k, alebo 0 — samoz­rejme je to riziko VC. Teším sa na prvé slo­ven­ské BIG suc­cess sto­ries :). A hlavne na tie pro­jekty, ktoré ich pri­nesú.

Pre koho to je teda prob­lém a pre koho nie? Pre indi­vi­du­ál­neho inves­tora to prob­lém byť môže. Pre spo­loč­nosť ako takú, byť nemusí. Hod­noty (pri­dané hod­noty v spo­loč­nosti) sa netvo­ria stred­no­do­bými inves­tí­ciami — čo VC vo väč­šine prí­pa­dov je, ale dlho­do­bými inves­tí­ciami hlavne do vedy a výskumu.

Veď aj samotný IT roz­mach kon­com 90 rokov v USA, bol len vyús­te­ním desia­tok rokov neus­tá­lej pod­pory štátu a hro­mady peňazí pre­in­ves­to­va­ných do vedy a výskumu. Preto aj zamýš­ľané kroky vlády SR v inves­to­vaní do star­tu­pov sú skvelé a vítané, ale len ak sa bude inves­to­vať na správ­nych mies­tach a so správ­nym úmys­lom.

Na záver asi toľko: Nechajme sa prek­va­piť. Na Slo­ven­sku sa obzvlášt oplatí na prek­va­pe­nia počkať. :)

Zdroj: the­gu­ar­dian, BI, wiki­pe­dia…

Pridať komentár (0)