Chceš pra­co­vať v TOP slo­ven­ských fir­mách, no nemajú miesto?

Martin Bohunický / 7. marec 2016 / Business

Poviem ti prí­beh o tom, ako som stre­tol Fran­cisca zo San Fran­cisca.

Bolo to v lete 2014, keď som mal mož­nosť strá­viť štyri mesiace na východe USA, neďa­leko D.C. Na apart­máne sme boli dohro­mady šty­ria — ja, kama­rát, jeden Turek a jedna Češka. Práve táto Češka si uží­vala život naplno a tak k nám každú chvíľu cho­dil iný muž. Žiad­neho z nich si nepa­mä­tám, snáď len jeho.

Bol z veľmi dob­rej rodiny, no jeho mama mu nikdy nič nedala zadarmo. Bola jedna z tých zdra­vých ľudí, ktorí napriek hoj­nosti v živote svo­jim deťom nedali všetko a sna­žila sa ho naučiť, ako bohatí pre­mýš­ľajú a vôbec fun­gujú. A tak si Fran­cisco musel nájsť svoju cestu sám. Povo­la­nie syn tu nehro­zilo.

Fran­cisco pra­co­val pre pre­zi­denta USA Baracka Obamu — ako video pro­du­cent. Napriek výni­moč­nej pozí­cií bol veľmi pria­teľ­ský, skromný a nemal prob­lém pode­liť sa so mnou o svoje tajom­stvá úspe­chu.

foto: metro.us

Fran­cisco sa dlho s hľa­da­ním práce trá­pil. Mohol robiť len “pod­radné” joby a to, po čom túžil, bolo akosi v nedo­hľadne. Nikto na jeho maily neod­po­ve­dal. Rea­go­val na každú zau­jí­mavú pra­covnú ponuku, no tele­fón mlčal. Preto sa jeho mama roz­hodla zasiah­nuť a pri­ká­zala mu, aby si vytla­čil sto svo­jich živo­to­pi­sov. Tak Fran­cisco cho­dil po Was­hing­tone od firmy k firme a nesmelo roz­dá­val papiere zamest­ná­va­te­ľom. Hádaj čo sa stalo. Muž jed­nej veľ­kej firmy vzal papier do ruky, poriadne sa ani nepoz­rel a zavo­lal Fran­cisca hore. Prí­jemne ho šoko­val jeho prí­stup a hoci nemal pra­covné miesto, expresne rýchlo ho vytvo­ril. A z ničoho nič tak mal Fran­cisco skvelú prácu. Jeho kari­éra nabrala strmý rast a teraz je tam, kde je. Užíva si život plný hoj­nosti podobne, presne ako jeho rodi­čia. Bez toho, aby mu pomohli čo i len dolá­rom.

Toto ale nemá byť člá­nok o Fran­cis­covi. Neus­tále počú­vam zná­mych, ako by chceli pra­co­vať v Esete, v Sygicu, v Pixel Fede­ra­tion, (v Star­ti­tup :))…tam, hen­tam, onam. Vtedy im hovo­rím práve tento prí­beh.

PixelFederation

foto: FB/Pixel Fede­ra­tion

Možno tisíce z nás túžia po práci, príp. po stáži v týchto, či iných zau­jí­ma­vých (slo­ven­ských) fir­mách. Všetci máme svoje loveb­randy (milo­vané značky), kde by sme chceli zane­chať kus seba. (U mňa je to Zoot, Nike, Red Bull a Bla­žek, takže ak by to náho­dou nie­kto čítal, ozvite sa..:))

Napriek tomu nikto z nás nie je schopný, nieže prísť do firmy a ponúk­nuť svoju pomoc, dokonca 90% z nás nie je schop­ných poslať ani živo­to­pis. A ak pat­ríš medzi tých 10%, tak na ďal­ších 90% nie si schopný pris­pô­so­biť živo­to­pis firme, kto­rej ho posie­laš a už vôbec nie napí­sať moti­vačný list. Vážne by si sa divil, koľko ľudí nie je schop­ných pre­čí­tať si poriadne pra­covnú ponuku.

Pra­covné pro­stre­die na Slo­ven­sku sa aj vďaka star­tu­pom mení. Už sa dávno neba­víme na poho­vo­roch pri­márne o penia­zoch, zau­jíma nás prí­beh spo­loč­nosti, zau­jíma nás jej filo­zo­fia, zau­jíma nás slo­boda, ktorú pri práci budeme mať. A fun­guje to aj opačne. Áno, skú­se­nosti sú veľmi dôle­žité, no už sa neba­víme o fir­mách, ktoré chcú od 20-roč­ného člo­veka 15 rokov praxe. Firmy zau­jíma, koľko toho o značke vieš. Chcú vidieť, že k nim máš vzťah a si tam práve preto, aby si si “spl­nil sen”. Chcú, aby ich upro­stred práce vyru­šil neznámy zmok­nutý cha­lan z ulice so živo­to­pi­som v ruke.

_1060919

foto: autor

Takže ťa vyzý­vam. Zdvihni zadok a choď do Esetu. Choď do Sygicu. Choď do Pixel Fede­ra­tion. Poď k nám do Star­ti­tup. Zapá­le­ných ľudí má rád každý. Pre­staň čakať na prí­le­ži­tosti a začni ich nahá­ňať. Tak ako Fran­cisco.

titulná foto: as

Pridať komentár (0)