Prečo Izrael potre­buje veľké spo­loč­nosti, ktoré sa stanú prie­my­sel­nými líd­rami?

by Stella-Korin / 15. november 2014 / Tools a produktivita

Spo­lu­za­kla­da­teľa a ria­dia­ceho par­tnera spo­loč­nosti Pitango Ven­ture Capi­tal pod­ne­co­vala myš­lienka o „národe star­tu­pov“ – kon­cept, ktorý vysvet­ľuje, ako sa z malin­kého Izra­ela stala super­veľ­moc star­tu­pov, kde Pitango inves­tuje už 21 rokov a pomáha pre­me­niť ich víziu na sku­toč­nosť.

Pitango je jed­ným z naj­star­ších izra­el­ských inves­to­rov rizi­ko­vého kapi­tálu. Od roku 1993 inves­to­vali už do mno­hých tech­no­lo­gic­kých spo­loč­ností a momen­tálne pro­stred­níc­tvom svo­jich fon­dov ria­dia 1,6 miliardy dolá­rov, inves­to­va­ných do pri­bližne 180 izra­el­ských tech­no­lo­gic­kých spo­loč­ností. Nie­ktoré spo­loč­nosti boli kúpené, nie­ktoré mali IPO, a iné ešte stále čakajú na svoj vytú­žený exit. Posledná inves­tí­cia od Pitango bola vo výške 270 mili­ó­nov dolá­rov a za posledné roky je to naj­vyš­šia inves­tí­cia, ktorá v Izra­eli pre­behla.

Tak, či onak, Peres rad­šej zľah­čuje význam kon­ceptu Izra­ela ako národu star­tu­pov. „Národ star­tu­pov je iba malá časť Izra­ela. Mladá gene­rá­cia vytvorí nové pra­covné miesta tak, že vybu­duje nové odvet­via a spo­loč­nosti,“ dodáva.

Chemi Peres

Glo­bes“: Nie každý star­tup je schopný vytvo­riť dosta­tok pra­cov­ných miest. Exis­tuje veľa high-tech pod­ni­ka­te­ľov, ktorí vybu­dujú svoju spo­loč­nosť iba preto, aby ju hneď dali na exit, nejde im o vytvá­ra­nie miest.

Chemi Peres: „To je síce pravda, ale takíto ľudia netvo­ria celý izra­el­ský prie­my­sel. Nie­ktorí, alebo aspoň drvivá väč­šina tých, kto­rých poznám, chcú vybu­do­vať veľké spo­loč­nosti a ovplyv­niť svet okolo. Pitango zva­žuje inves­tí­ciu pre tisíc spo­loč­ností ročne, avšak sku­točne inves­tuje iba do desia­tich, čo je 1% a väč­šina z nich chce budo­vať veľkú spo­loč­nosť.“

Čo sa teda deje s tým ich chce­ním? Nemáme tu práve veľa veľ­kých spo­loč­ností.

Túžba po tom je stále tu. Izra­el­ský high-tech prie­my­sel je pomerne mladý, má viac-menej 20 rokov. Nepo­chy­bu­jem o tom, že je ťažké v Izra­eli vybu­do­vať veľkú spo­loč­nosť, pre­tože je to malá kra­jina, ktorá nemá dosť pra­cov­nej sily. Okrem toho exis­tujú aj iné pre­kážky, prečo je ťažké ju vytvo­riť, jed­nou z nich je jazyk, ale aj kul­túrne roz­diely a časový posun. Tieto fak­tory pod­mienky na rýchle vybu­do­va­nie veľ­kej spo­loč­nosti dosť sťa­žujú. Bez ohľadu na to však to, čomu hovo­ríte „beh za exi­tom“, je už otáz­kou minu­losti.

Áno, z vášho pohľadu je to úplne logické, pre­tože keď chce od vás pod­ni­ka­teľ zís­kať peniaze, samoz­rejme povie, že chce budo­vať veľkú spo­loč­nosť, nie, že mu ide len o rýchly exit. Z jeho pohľadu to teda vyzerá úplne inak.

Na exite nie je nič zlé, avšak exit nie je ten dôvod, prečo by mal do toho člo­vek ísť. A ak je, nebude exis­to­vať žiadne odvet­vie high-tech, žiadny rizi­kový kapi­tál, ani zdravá eko­no­mika.

Mnoho ľudí sa dalo na exit, pre­tože si mys­leli, že je to spô­sob ako sa meria úspech. Stali sa hrdi­nami v médiách, ale to všetko bolo iba povr­chné. V high-tech prie­mysle exis­tuje veľké množ­stvo ľudí, ktorí chcú zme­niť svet, ktorí chcú prejsť celou tou ces­tou až do úpl­ného konca, a my sme sved­kami takýchto zmien v sprá­vaní. Keď sa udeje takáto veľká zmena, nie vždy si to uve­do­míme.“

Skúste nejaký prí­klad.

Naprí­klad Mobi­leye. Pred­po­kla­dám, že maji­te­lia ho mohli pre­dať už dávno, ale neuro­bili to. Po 15 rokoch, napriek všet­kým vzo­stu­pom a pádom, vytvo­rili spo­loč­nosť, ktorá má dnes hod­notu 11 miliárd dolá­rov. To je sku­točný prie­my­sel. Prie­my­sel, ktorý mení svet, a to je iba jeden prí­klad. Exis­tuje množ­stvo spo­loč­ností, ktoré sa sna­žia vybu­do­vať zo seba sil­ného a dôle­ži­tého hráča.“

Aj tak, o akom čísle vlastne hovo­ríme?

O malom, pre­tože väč­šina spo­loč­ností sa predá, a to nie len v Izra­eli. Z 1000 star­tu­pov nemôžu mať všetky poten­ciál stať sa veľ­kými fir­mami. To sa jed­no­du­cho nedá. Ak pod­ni­ka­teľ dostane dobrú ponuku na akvi­zí­ciu, len veľmi ťažko také niečo spolu so svo­jimi inves­tormi odmietne.“

Prečo je to také ťažké, keď hovo­ríte, že túžba vytvo­riť veľkú silnú spo­loč­nosť je taká veľká?

Pre­tože súčasne s víziou je tu množ­stvo rizík, a keď pod­ni­ka­teľ dostane ponuku na odkú­pe­nie jeho prvej spo­loč­nosti a on teda dostane prvú mož­nosť zaro­biť peniaze, je len pocho­pi­teľné, že to vezme.“

A vy ako inves­tor? Tiež ste za to, aby to zobral?

Vždy idem do toho s pod­ni­ka­teľmi a nie proti nim. Pod­ni­ka­teľ, ktorý chce pre­dať svoju spo­loč­nosť, do kto­rej som ja inves­to­val, a pri­tom máme na veci iný názor, vo mne nájde par­tnera, ktorý s ním kráča po rov­na­kej ceste.“

Už ste sa nie­kedy s nie­kto­rým pod­ni­ka­te­ľom pohá­dali ohľadne takejto situ­ácie?

My sa nehá­dame, dis­ku­tu­jeme. Pokiaľ je pod­ni­ka­teľ sku­točne pre­sved­čený o tom, že chce svoju spo­loč­nosť pre­dať, pôj­deme s ním, pre­tože on je ten, kto je za volan­tom. My iba sedíme na strane spo­lu­jazdca a veríme, že vidí dopredu lep­šie ako kto­koľ­vek iný.“

Sedíte na strane spo­lu­jazdca? Veď ho finan­cu­jete.

No a? Do star­tu­pov ľudia dávajú naj­lep­šie roky svojho života a veľa ris­kujú. Sú v tom zahr­nutí zamest­nanci, zákaz­níci a stra­te­gickí par­tneri. Skrátka celý samos­tatný ves­mír. Keď inves­tu­jeme do spo­loč­nosti, inves­tu­jeme do pod­ni­ka­teľa a on šofé­ruje.“

Koľ­ko­krát sa za posledné roky stal opak, a teda, že aj keď pod­ni­ka­teľ dostal ponuku, odmie­tol ju?

Každý rok je takýchto prí­pa­dov viac.“

Pre­tože chce pod­ni­ka­teľ posu­núť svoju spo­loč­nosť dopredu alebo preto, že čaká na lep­šiu ponuku?

Pre­tože chce svoju spo­loč­nosť posu­núť dopredu a spra­viť z nej sku­točne veľkú vec, a to naozaj veci nijako neprik­ráš­ľu­jem. Nie som zás­tan­com rých­lych exi­tov a verím, že exis­tujú pod­ni­ka­te­lia, ktorí chcú vybu­do­vať veľké spo­loč­nosti.“

Verej­nosť ani len netuší, aké je ťažké byť pod­ni­ka­te­ľom.“

Ako prí­klad vyberá Peres býva­lého izra­el­ského zakla­da­teľa spo­loč­nosti San­Disk, ktorý nedávno zís­kal Národné oce­ne­nie za tech­no­ló­giu a ino­vá­ciu, ktorú mu odo­vzdal pre­zi­dent Barack Obama. „Sme nad­šení, musíme si Hara­riho dobre obzrieť, pre­tože potre­bu­jeme viac ľudí ako je on.“

Ale San­Disk nie je izra­el­ská spo­loč­nosť. Väč­šina zamest­nan­cov nepra­cuje v Izra­eli a Harari sám odišiel z Izra­ela do Spo­je­ných štá­tov.

Z môjho pohľadu z Izra­ela neodi­šiel. Zalo­žil a vybu­do­val San­Disk v Izra­eli a do Izra­ela veľa inves­to­val. Stále je Izra­el­čan, aj keď tu nežije a do ľudí ako on rád inves­tu­jem.

Ale Izrael z ľudí ako on nič nemá. Fak­tom ostáva, že oce­ne­nie dostal v USA a nie v Izra­eli.

Koľ­ko­krát ste videli izra­el­ského štát­neho úrad­níka, že by zavo­lal deve­lo­pe­rovi ktorý vybu­do­val veľkú spo­loč­nosť a nepre­dal ju, aby mu zag­ra­tu­lo­val k jeho úspe­chu?“

Iba keby sa mu poda­ril sku­točne veľký exit a zapla­til by z neho daň do štát­nej kasy.

To je pravda. Pre dotyč­ného CEO jed­nej zo spo­loč­ností, do kto­rých sme inves­to­vali a tento rok mali IPO (Peres nech­cel zve­rej­ňo­vať jeho meno), bolo veľmi dôle­žité, že mu nie­kto z izra­el­skej vlády zavo­lal a pochvá­lil ho. Pre Izrael je dôle­žité, aby v ňom pôso­bili veľké firmy a je správne, keď nie­kto urobí také gesto.“

Takže takto sa správne namo­ti­vuje pod­ni­ka­teľ? Že za ním príde minis­ter finan­cií Yair Lapid a potľapká ho po pleci?

Bolo by to od Lapida alebo aké­ho­koľ­vek iného vyš­šieho úrad­níka veľmi pekné gesto. Také poučné, čo môže vytvo­riť zmenu v tom, ako to ľudia vní­majú.

Takže v pod­state hovo­ríte, že pod­ni­ka­te­lia sú pod­ce­ňo­vaní.

Nie tak úplne. Verej­nosť nechápe aké náročné je byť pod­ni­ka­te­ľom. Všet­kých zau­jí­majú ba správy o veľ­kých exi­toch a o tom, ako spo­loč­nosti rýchlo zaro­bili množ­stvo peňazí, a preto sa zdá akoby high-tech prie­my­sel tvo­rila sku­pina cham­tiv­cov.“

Nemajú ale Izra­el­ča­nia práve to v krvi? Čo naj­rých­lej­šie a naj­viac zbo­hat­núť?

Nie, väč­šina tých, kto­rých poznám má svoje hod­noty a chcú len vytvo­riť dobrý pro­dukt, ktorý by bol pros­pešný pre ľud­stvo. Neženú sa bez­hlavo za peniazmi.“

Pod­ni­ka­teľ nezá­visí iba na sebe. Keď chce vytvo­riť veľkú spo­loč­nosť, v urči­tom bode sa začnú veci poriadne kom­pli­ko­vať. Mys­líte, že by mohli ute­kať práve kvôli tomu?

Exis­tuje také prí­slo­vie: Ak chceš ísť rýchlo, choď sám. Ak chceš ísť ďaleko, choď s nie­kým. Ak máte v pláne vybu­do­vať celú veľkú spo­loč­nosť, potre­bu­jete vybu­do­vať celý sys­tém: inves­to­rov, par­tne­rov, zákaz­ní­kov, zamest­nan­cov, a ak tento sys­tém ria­dite správne, bude napre­do­vať. „

Inšti­tú­cie by mali inves­to­vať do rizi­ko­vého kapi­tálu“

Národ star­tu­pov zna­mená inflá­ciu star­tu­pov. Má táto inflá­cia nejaké nega­tívne aspekty?

Samoz­rejme, za naj­väčší pova­žu­jem stratu tech­no­lo­gic­kého poten­ciálu pre­miet­nutú na ľud­ský kapi­tál. Roz­ve­diem to: žijeme v dobe, kedy tech­no­ló­gie napre­dujú veľmi rýchlo, vytvá­rajú nové odvet­via a ničia tie tra­dičné. Zabez­pe­čiť si prácu je čoraz nároč­nej­šie. Čoraz menej ľudí si dokáže plá­no­vať dlho­dobú kari­éru, a preto si stále viac ľudí zakladá star­tupy. Stu­peň rizika pri zakla­daní star­tupu začína byť ekvi­va­lentný tomu pri hľa­daní si bež­nej práce na 30 rokov. Takto vzniká star­tu­pov­ská inflá­cia a je to určitý vše­obecný verejný feno­mén, nie­len u ľudí, ktorí odišli z uni­ver­zít ako naprí­klad Steve Jobs a jemu podobní. Títo ľudia, ktorí sami o sebe zará­bajú len málo, v pod­state pre­sko­čili pro­ces tech­no­lo­gic­kej ino­vá­cie, pre­tože sa nesku­točne ponáh­ľajú, len aby pre­nikli na trh.

Výsled­kom je neuve­ri­teľné množ­stvo schop­ností a neuve­ri­teľné množ­stvo tech­no­lo­gic­kého know-how, ktoré sa roz­šíri do via­ce­rých star­tu­pov. Z toho každý star­tup sám o sebe zarobí len málo peňazí a má len malú šancu na úspech. Miesto toho, aby sa talen­to­vaní ľudia kon­cen­tro­vali len do pár spo­loč­ností, sú rozt­rú­sení po rôz­nych star­tu­poch, z kto­rých väč­šina neus­peje. To je cena, ktorú pla­tíme.“

Dá sa to zme­niť?

Nie, taký feno­mén sa nedá ria­diť.“

Mys­líte, že táto inflá­cia skončí?

Aby som bol úprimný, neviem. Pred­po­kla­dám, že v urči­tom bode začne počet star­tu­pov kle­sať, ale ten feno­mén zostane, pre­tože dnešná mladá gene­rá­cia má iba tri mož­nosti: vyštu­do­vať uni­ver­zitu, zamest­nať sa v rodin­nom biz­nise alebo už exis­tu­jú­cej spo­loč­nosti alebo si zalo­žiť star­tup. Tento trend sa nedá zasta­viť.“

Možno exis­tuje zopár šťast­liv­cov, kto­rým sa to poda­rilo, ale keď hovo­ríme o inšti­tú­ciách v Izra­eli – o tých, ktoré spra­vujú naše peniaze – stále sa vyhý­bajú riziku, aké pred­sta­vuje inves­to­va­nie do fon­dov rizi­ko­vého kapi­tálu ako Pitango.

Správne, a presne tento prí­stup musíme zme­niť. Verím, že s postu­pom času sa do inves­tič­ného cyklu s rizi­ko­vým kapi­tá­lom zapoja aj takéto inšti­tú­cie, a to z veľmi jed­no­du­chého dôvodu: žijeme v dobe, kedy už neexis­tuje roz­diel medzi low tech, mid tech a high tech. Neexis­tuje žiadna spo­loč­nosť, ktorá by nepot­re­bo­vala tech­no­lo­gickú ino­vá­ciu.“

Keď zís­kate peniaze na nový fond a začnete zva­žo­vať izra­el­ské inšti­tú­cie, kto komu zavolá?

Zvy­čajne je medzi týmito dvoma stra­nami nejaký spro­stred­ko­va­teľ.“

Prečo taká významná osoba z oblasti rizi­ko­vého kapi­tálu, ako vy, potre­buje spro­stred­ko­va­teľa?

V pod­state ho nepot­re­bu­jem, ale keď mám pocit, že inves­tičné inšti­tú­cie v Izra­eli nechcú inves­to­vať do rizi­ko­vého kapi­tálu, rad­šej nasad­nem do lie­tadla a zís­kam peniaze od neja­kých zahra­nič­ných inves­to­rov.“

Takže si vybe­riete ľahkú cestu von.

Nie, len sa to ešte nikdy pred­tým nestalo, že by inves­tičné inšti­tú­cie v Izra­eli chceli inves­to­vať do môjho fondu.“

A chcú?

Áno, momen­tálne sa o to cel­kom zau­jí­majú.

Pred rokom ste pove­dali: „Berte ma za slovo –až dote­raz, tí ktorí inves­to­vali do našich fon­dov neprišli o žiadne peniaze.“ Otáz­kou je, či boli viac alebo menej zis­koví v porov­naní s inými fondmi na podob­nej úrovni ako Pitango.

Nepo­chy­bu­jem o tom, že exis­tujú fondy lep­šie ako tie naše, ale aj hor­šie.“

A kde medzi nimi sa nachá­dzate?

Sme na dob­rej pozí­cii odkiaľ môžeme stále inves­to­vať.“

Tel Aviv

Zdroj: globes-online.com

Pridať komentár (0)