Čím si ženy samy kom­pli­kujú kari­érny postup?

Alexandra Dulaková / 27. august 2015 / Tools a produktivita

Aj keď sa rov­no­váha v pra­cov­nom uplat­není oboch pohlaví už nejaví ako čistá fik­cia, ešte stále nám k cieľu veľa chýba. Prob­lé­mom nie sú len pred­sudky mužov, či ostat­ných žien, ktoré nad sebou nechcú ženu šéfku. Prob­lém pred­sta­vujú aj samotné ženy, pre­tože si neúmy­selne cestu na vrchol sťa­žujú.

Možno je to výcho­vou, možno men­ta­li­tou, ktorú nám všet­kým do hláv vtĺkali už od útleho veku. Nasle­du­júce spô­soby sprá­va­nia možno veľa žien pova­žuje za správne a nor­málne, no pri­tom im rešpekt a uzna­nie kole­gov tak ľahko nepri­nesú. Počas svo­jej kari­éry si ich všimla Wendy Cap­land, CEO Vision Quest Con­sul­ting, ktorá na danú tému dokonca napí­sala k nihu. Toto sú jej hlavné body a veci, kto­rým by sa ženy konečne mali vyva­ro­vať, ak chcú neru­šene stú­pať nahor:

1. Zby­točné „zdrob­ne­niny“

Nie, neho­vo­rím o „kávičke“ a „pro­jek­tíku“, hovo­rím o malých rečo­vých vadách, kto­rými zne­hod­no­cu­jeme vlastné výkony. Naprí­klad slovo „len“. „Len som ti chcela pove­dať…“ Už len to vysiela sig­nál, že čokoľ­vek príde nie je až tak veľmi dôle­žité, lebo je to „len“ nejaká malá rada alebo poznámka. Alebo keď sa ženám niečo nepáči a namiesto toho aby proste pove­dali „Nepáči sa mi to“ a bodka, budú pou­ží­vať okľuky typu: „Len si nie som cel­kom istá, či sa mi to pozdáva…“ Sku­točne? Buď sa to pozdáva, alebo nie. Ak majú ženy názor a je rele­vantný, von s ním! 

2. Neko­nečné ospra­vedl­ňo­va­nie

Pre­páč, môžem len dodať, že…“ Ešte vylep­šená ver­zia zdrob­ne­nín. Pokiaľ zrovna žena nevy­robí prú­ser za ktorý jed­no­značne môže len a len ona, načo to ospra­vedl­ňo­va­nie? Za to, že ide vôbec niečo pove­dať alebo dodať? Pop­rí­pade nie­koho opra­viť? Cap­lans sa poza­sta­vila aj nad tým, ako ženy už pri odka­zovke začí­najú svoju nahrávku šýlom: „Pre­páčte, nemô­žem sa vám teraz veno­vať, ozvem sa neskôr.“ Načo? Zrejme robí niečo dôle­žité a ozve sa predsa neskôr.

3. Pýtajú si povo­le­nie

Aj keď ho nepot­re­bujú a vopred vedia odpo­veď. Je to zvy­točné, lebo v porov­naní s nimi to muži robia oveľa menej a nič sa im za to nestane. Neubudne z nich ani kúsok.

4. Mys­lia si, že na to, aby sa do nie­čoho pus­tili, sa v tom musia per­fektne vyznať

Nie je to vždy ten správny prí­stup, pre­tože ľudia sa len zriedka cítia pri­pra­vení na niečo, čo by s tro­chou impro­vi­zá­cie kľudne zvládli. A zatiaľ čo budú ner­vózne zva­žo­vať pre a proti, pred­behne ich dravý kolega, ktorý na danú vec tiež nie je expert, zato si dôve­ruje natoľko, že sa pri­hlási.

5. Chcú rad­šej spo­lu­pra­co­vať než súpe­riť

Bohu­žiaľ, nie vždy je to v práci o har­mo­nic­kom kole­giál­nom vzťahu a nie­kedy jed­no­du­cho príde na to, že zatiaľ čo jeden zamest­na­nec postúpi, druhý ostane v ústraní. Väč­šina moder­ných kor­po­rá­cií predsa nie je det­ské ihrisko, ale hie­rar­hicky uspo­ria­dané pra­covné pro­stre­die, v kto­rom sa dá stú­pať na vyš­šie pozí­cie. Pokiaľ sa budú ženy sna­žiť len spo­lu­pra­co­vať, ďaleko to nedo­tiahnu.

6. Pochy­bujú o svo­jej práci

Veľa žien má o správ­nosti svojho pra­cov­ného nasa­de­nia pochyb­nosti. Čo ak začne jej ambi­ci­óz­nosť vadiť par­tne­rovi, najmä ak sa stane úspeš­nej­šou? A čo oko­lie, bude si o nej mys­lieť že je zlá matka, keď bude v práci trá­viť veľa času? Čo kama­ráti a rodina – podarí sa jej veno­vať sa všet­kému spra­vod­livo? Je to tlak, ktorý nemusí každý zvlá­dať a pri veľ­kých pochyb­nos­tiach z pro­jektu rad­šej vycú­vajú. Pri­tom vo väč­šine prí­pa­dov ide len o dosta­točne chá­pavé oko­lie. Chla­povi sa nepáči, že je žena ambi­ci­ózna? Asi ho treba vyme­niť a poslať za sub­mi­sív­nou ženou bez vízií. Rodina ženu obvi­ňuje, že nie je tri roky na mater­skej a potom sa ešte opo­va­žuje do nej vrá­tiť? Kúpiť im prí­ručku „Ako sa ces­tuje v čase z devät­nás­teho do dvad­sia­teho prvého sto­ro­čia.“ Oko­lie nepo­chopí jej zamest­na­nosť? Potom asi nie je dosta­točne chá­pavé a myslí len na seba.

7. Nesta­vajú si jasné ciele

Treba si jasne sta­no­viť mini­málne krát­ko­dobé ciele, aby práca išla jed­no­duch­šie a aby sa za ňou črtala nejaká vysní­vaná méta. Nejaké to pový­še­nie, pop­rí­pade uplná zmena práce? Nie­lenže sa vďaka tomu lep­šie sústredí, ale je to efek­tívny spô­sob, ako sa vyhnúť zby­toč­ným pro­jek­tom, ktoré k cieľu nevedú. Ak sa naprí­klad žena roz­hodne, že do trid­siatky chce byť na mana­žér­skej pozí­cií a rodinu ani chlapa nechce rie­šiť vôbec, mini­málne plá­no­va­nie blíz­kej budúc­nosti jej to určite uľahčí.

8. Prí­liš sa zaobe­rajú vzťahmi

Ja viem, je to ste­re­otyp, ale je to tak. Ženy väč­ši­nou nechcú mať zby­točné kon­flikty, preto rad­šej sklo­nia hlavu a nevys­lo­via svoj názor, pop­rí­pade nepo­ve­dia jasné „NIE“, lebo nikoho nechcú ura­ziť. Pri­ori­tou sú ale vlastné ciele, nie pocity ľudí, kto­rých ani poriadne nepo­známe a ktorí to jedno „nie“ od nás bez trva­lých násled­kov pre­chý­chajú.

9. Prí­liš sa sústre­dia na detaily

Možno preto, že sú väč­šie per­fek­ci­onis­tky, alebo majú pocit, že sa nie­kedy v práci musia sna­žiť dva krát toľko ako muži, aby doká­zali, že sú rov­nako dobré. Lenže keď sa sústre­dia len na detaily, ľahko stra­tia kon­takt so šir­ším oko­lím. Môže sa teda stať, že pri detai­loch zabudnú, že sú aj oveľa dôle­ži­tej­šie a per­spek­tív­nej­šie veci a že tie detaily vlastne vedú nie­kam úplne inam, než kam pôvodne chceli ísť.

Pri kaž­dom bode sa dostá­vame k jedi­nému záveru: ženy si v práci dôve­rujú menej než muži. A aj keby sme hneď napra­vili všetky vyš­šie spo­me­nuté chyby, nie vždy tým budeme rie­šiť pôvod prob­lému, ale len jeho prí­znaky. Lenže keďže ešte neexis­tuje žiadna uni­ver­zálna prí­ručka, ktorá by pôvod napra­vila, je fajn začať aspoň po malých krô­či­koch — presne tak, ako je to dobré robiť aj v práci. A rov­nako ako to môže v práci pri­niesť vysní­vané ciele, ktoré sa zdali nedo­sia­hnu­teľné, môžu aj tieto malé rady zapô­so­biť na seba­ve­do­mie lep­šie, než by sme si mohli mys­lieť. Tak prečo ich neskú­siť?

Zdroj: Busi­ness Insi­der

Pridať komentár (0)