Čo moti­vuje cudzin­cov žiť a pra­co­vať na Slo­ven­sku?

Ľubica Mervová / 3. október 2016 / Rozhovory

Mnoho cudzin­cov žije aj u nás na Slo­ven­sku. Opý­tali sme sa pia­tich z nich — Švéda, Íra, Taliana, Kana­ďana a Estónky, čo ich pri­viedlo práve k nám a čo sa im na našej kra­jine páči. Možno po tomto článku začneš aj ty pozi­tív­nej­šie vní­mať našu kra­jinu.

Otázky, ktoré nás zau­jí­mali:

1. Kedy si prvý­krát prišiel/prišla na Slo­ven­sko a čo ťa moti­vo­valo ho nav­ští­viť?

2. Čo sa ti na Slo­ven­sku páči a čo by si tu naopak vylepšil/a alebo zmenil/a?

3. Plá­nu­ješ tu zostať natrvalo alebo je pre teba Slo­ven­sko skôr pre­stup­nou sta­ni­cou?

4. Aké su reak­cie Slo­vá­kov na to, že si cudzinec/cudzinka? Stre­tá­vaš sa pre­važne s pozi­tív­nymi reak­ci­ami (keďže sa o Slo­vá­koch hovorí, že su pohos­tinný národ) alebo naopak, rea­gujú skôr nega­tívne?

5. Učíš sa alebo prí­padne vieš niečo zo slo­ven­činy?

6. Vieš porov­nať Slo­ven­sko s tvo­jou rod­nou kra­ji­nou? Čo ti tu z domova chýba?

AXEL DRUID, 24 rokov, koor­di­ná­tor pri­jí­ma­nia nových zamest­nan­cov, Švéd

1. Prvý­krát som sem pri­šiel na začiatku roku 2013. Dôvod bol ten, že som dostal pra­covnú ponuku.

2. Páči sa mi veľmi jed­no­du­chý životný štýl, ktorý si podľa môjho názoru uží­vajú aj iní cudzinci, ktorí tu žijú či pra­cujú. Čo by som zme­nil: asi len to, aby sa Slo­ven­sko otriaslo z pre­doš­lých reži­mov, ktoré na ňom zane­chali rany.

3. Momen­tálne nemám žiadne plány, ale je prav­de­po­dobné, že sa nie­kam ešte pre­sťa­hu­jem. Netu­ším však momen­tálne kam. Všetko ukáže čas.

4. Na Slo­ven­sku sa ku mne nik nega­tívne necho­val len kvôli tomu, že som zo zahra­ni­čia, práve naopak. Ľudia sa tu cho­vajú ku mne veľmi milo. A súhla­sím, že Slo­váci sú veľmi pohos­tinný národ. Tak­tiež sa mi páči, že sa zau­jí­majú o to, čo si o nich ľudia zo zahra­ni­čia mys­lia. A veľmi ich zau­jíma kra­jina, z kto­rej pochá­dzate a ako to v nej fun­guje.

5. Viem niečo pove­dať po slo­ven­sky, hlavne keď si vypi­jem :D tro­chu som sa naučil, ale skôr len od kama­rá­tov.

6. Slo­ven­sko je veľmi odlišné od Švéd­ska. Avšak mne to tu vyho­vuje viac než u nás doma. Je to tu oveľa jed­no­duch­šie. Ľudia sa vám tu nesta­rajú do života a tak­tiež nie sú takí kri­tickí na vaše postoje, ako u nás. Chýba mi jedlo, ktoré na Slo­ven­sku bohu­žiaľ nekú­pim. Naprí­klad lin­gon­berry (typ brus­nice) džem, dobrý knäc­keb­röd (tvrdý švéd­sky chlieb), jul­must (švéd­sky nápoj, ktorý sa pije počas Veľ­kej Noci a Via­noc), glögg (viac-menej varené víno), Varm & Kall (alko­ho­lický nápoj, ktorý chutí ako “tekutý jablčný koláč” s vanil­ko­vou smo­ta­nou).

437491

foto: veteranstoday.com

BREN­DAN BYRNE, 42 rokov, maji­teľ pod­niku Uisce Beatha, Ír

1. Bolo to v roku 2008. Vtedy som s pria­teľ­kou nav­ští­vil Slo­ven­sko a pove­dal som si, že vyskú­šame niečo nové.

2. Zbož­ňu­jem poča­sie na Slo­ven­sku, akti­vity v prí­rode a infra­štruk­túru, keďže zo Slo­ven­ska sa pohodlne dosta­nete kam­koľ­vek v rámci Európy. Čo sa mi nepáči je, že sa stre­tá­vam s tým, že Slo­váci majú pomerne nega­tívny názor na vlastnú kra­jinu. Podľa môjho názoru by mali byť hrdí a šťastní, že žijú v kra­jine so skve­lým poča­sím, dob­rou zdra­vot­nou sta­rost­li­vos­ťou, skve­lou verej­nou dopra­vou a vyni­ka­jú­cimi kul­túr­nymi uda­los­ťami.

3. Plá­nu­jem zostať.

4. Pred­tým ako sa bliž­šie spoz­náte, tak majú Slo­váci tro­chu odstup, ale hneď ako sa zblí­žite, tak sú veľmi kama­rát­ski. A čo by som zme­nil? Taxi­ká­rov, seri­ózne taxi­kári robia Slo­ven­sku zlé meno. Jedine až na službu “Hopin”, tí sú super.

5. Musím sa pri­znať, že bohu­žiaľ nie.

6. Chýba mi rodina, kama­ráti, Guin­ness a írske hovä­dzie.

1610950_1019147508104370_6120758450526110993_n

foto: Uisce Beatha, face­book

SAM BOUT­ROS, 41 rokov, uči­teľ anglič­tiny, Kana­ďan

1. Bolo to v roku 1987. Bol som nav­ští­viť rodinu v Prahe a prišli sme sa pozrieť aj na Slo­ven­sko, kon­krétne do Vyso­kých Tatier.

2. Veľmi sa mi páčia prí­rodné krásy Slo­ven­ska a loka­lita, keďže sa nachá­dza v srdci Európy. Záro­veň by som pove­dal, že ľudia tu v Bra­ti­slave majú veľký záu­jem učiť sa ďal­šie jazyky. A keď si vez­meme veľ­kosť Slo­ven­ska, tak musím pove­dať, že je tu veľa talen­to­va­ných a ťažko pra­cu­jú­cich ľudí. Čo by som zme­nil by bola údržba hlav­ného mesta. Je tu veľa zaned­ba­ných miest, avšak mys­lím si, že Bra­ti­slava má obrov­ský poten­ciál stať sa krás­nym hlav­ným mes­tom.

3. Ešte som sa neroz­ho­dol.

4. Väč­šina reakcí bola pozi­tív­nych, občas tro­chu zdr­žan­li­vých, aj keď zas to je bežné vo väč­šine hlav­ných miest. Slo­váci sa ma zvyknú pýtať aj na dôvody, prečo som opus­til Kanadu.

5. Ani nie, ale ovlá­dam ruš­tinu, takže to dosť pomáha :).

6. Zaťažko porov­ná­vať Slo­ven­sko s Kana­dou. Mne osobne chýba zopár fast food reťaz­cov, ktoré na Slo­ven­sku nie sú.

kanada-startitup-2

Krásy Kanady, foto: flickr.com

NIKI SCOTTO, 31 rokov, zamest­na­nec far­ma­ce­utic­kej firmy, Talian

1. V apríli 2014 som nav­ští­vil Slo­ven­sko po prvý raz. Vtedy som začal pra­co­vať v Bra­ti­slave.

2. Veľmi sa mi páči slo­ven­ská prí­roda a aj to, ako si ju vedia Slo­váci užiť. Čo by som zme­nil, je dis­tri­bú­cia tovaru v super­mar­ke­toch, hlavne, čo sa jedla týka. Mám pocit, že kva­lita je niž­šia, zatiaľ čo ceny sú v porov­naní s mojou kra­ji­nou rov­naké.

3. Plá­no­val som tu zostať len na chvíľu, ale od tohto roz­hod­nu­tia uply­nuli už 2 roky. Ešte som sa neroz­ho­dol, či na Slo­ven­sku zosta­nem do konca svojho života, ale na druhú stranu člo­vek nikdy nevie.

4. Cel­kovo by som pove­dal, že Slo­váci sú veľmi pozi­tívne prek­va­pení, že som pri­šiel na Slo­ven­sko a zvyknú sa ma pýtať, ako sa mi tu páči.

5. Tro­chu :) (napí­sal po slo­ven­sky, pozn. redak­cie).

6. Zlo­žitá otázka. Pochá­dzam z Talian­ska. Môžem roz­prá­vať o mori, počasí, prí­rode, his­to­ric­kých pamiat­kach alebo o jedle. Ale to sú veci, ktoré súvi­sia s mojou kra­ji­nou, mies­tom, kde som sa naro­dil a vyras­tal. Takže mimo nich by som pove­dal, že mi hlavne chýba najd­rahší člo­vek v mojom živote a tým je moja mama.

italy

foto: pinterest.com

INGRID KIRS, 30 rokov, mana­žérka pri­jí­ma­nia nových zamest­nan­cov, Estónka

1. Prvý­krát som nav­ští­vila Slo­ven­sko v marci 2013, kedy som sa sem aj rovno pre­sťa­ho­vala. Ja a môj pria­teľ sme chceli skú­siť niečo nové a exo­tické. Pre veľa ľudí slovo “exo­tické” zna­mená pal­mové stromy a biele pie­soč­naté pláže. Pre nás to však zna­mená novú kul­túru, nové pro­stre­die, nové tra­dí­cie a kuchyňu. Najprv som sa tro­chu obá­vala, ako budem fun­go­vať v kra­jine, o kto­rej moc nepo­ču­jete vo sve­to­vých médiách. Neve­dela som, čo oča­ká­vať, avšak tieto obavy čoskoro pomi­nuli.

2. Zbož­ňu­jem Slo­ven­sko vo všet­kých jeho aspek­toch. Má silný cha­rak­ter a je tu toľko skve­lých vecí, že ani neviem, kde začať. Hneď po tom, čo som sa sem pre­sťa­ho­vala, som sa však stretla s jed­nou vecou, ktorá vo mne zare­zo­no­vala. Osobne sa mi veľmi páčili veci, ako jedlo, prí­roda, či hrady, avšak ani od jed­ného Slo­váka či Slo­venky som nepo­čula jedinú pozi­tívnu vec, ktorú by pove­dali o svo­jej kra­jine. Pat­ri­otiz­mus v mojej kra­jine je ako naše nábo­žen­stvo. Je to pre nás niečo posvätné, čo nám žia­den oku­pant nedo­ká­zal počas his­tó­rie vziať. Národná iden­tita a hrdosť na svoje kul­túrne dedič­stvo je v Estón­sku zásadná vec. Tro­chu ma zarmú­tilo, že aj keď sa via­cerí Slo­váci roz­hodli zostať žiť na Slo­ven­sku, nevi­dia na ňom veľa pozi­tív­neho. Posledné tri roky som viac­krát počula vyjad­re­nia ako “Chcem sa pre­sťa­ho­vať do Škan­di­ná­vie alebo Západ­nej Európy”, “Bra­ti­slava je strašne hek­tická”, “Neviem ako by som tu vycho­vá­vala svoje deti”, “Je tu strašne veľa korup­cie a poli­ti­kom ide len o to, aby si napl­nili vlastné vrecká”. Ja vní­mam Slo­ven­sko ako kra­jinu plnú obrov­ského poten­ciálu. Je tu veľa oblastí, v kto­rých by sa Slo­ven­sko mohlo rea­li­zo­vať. Z jedál mi v tejto loka­lite veľmi chutí (aj keď viem, že nie všetky sú slo­ven­ského pôvodu): šošo­vi­cová polievka, vyprá­žaný syr, ces­na­ková kré­mová polievka, čer­no­hor­ský rezeň a sege­dín­sky guláš. Nero­zu­miem ako dokážu byť Slo­venky také štíhle! To mi zrejme na veky zostane záha­dou. Ak by som sa mala pre­sťa­ho­vať, tak mi jed­no­značne bude chý­bať bryn­dza a Kofola. Cel­kovo si mys­lím, že Slo­váci by mali byť hrdí na svoju kra­jinu a kul­túrne dedič­stvo a udr­žať si pozi­tívnu myseľ. Odká­zala by som im, aby boli šťastní za tie pozi­tívne veci, ktoré majú okolo seba.

3. Slo­ven­sko si zís­kalo značnú časť môjho srdca, čo som si len nedávno uve­do­mila, takže sa mi ťažko defi­ni­tívne vyjad­ruje k tejto otázke. Zatiaľ by som sa pri­klo­nila k tomu, že čas ukáže.

4. Mys­lím si, že väč­šina cudzin­cov žijú­cich na Slo­ven­sku sa stretla s otáz­kou: “Prečo práve Slo­ven­sko?”. Ja tak isto. Musela som nie­koľko krát vysvet­liť svoje motívy veľmi prek­va­pe­ným Slo­vá­kom. Ale ako­náhle poviete niečo v ich rod­nom jazyku — slo­ven­čine — aj keď so zrejme smieš­nym akcen­tom, tak sa skoro všetci Slo­váci usmejú a pohnú sa ľady. Nie je ťažké si nájsť kama­rá­tov medzi Slo­vákmi a až si neja­kých náj­dete, môžete si byť istí, že zostanú vašimi lojál­nymi kama­rátmi až do konca života.

5. Pred­tým nie, ale posledný rok sa ju učím čoraz viac a viac. Teraz sa môžem pochvá­liť, že doká­žem viesť jed­no­du­chú kon­ver­zá­ciu s kama­rátmi. A tak­tiež som sa naučila “potra­vi­novú reč”, keď idem naku­po­vať. Pre­da­vačka v obchode je mojou naj­lep­šou uči­teľ­kou slo­ven­činy. Takže sa ju vlastne učím každý deň.

6. Mys­lím si, že Slo­ven­sko a Estón­sko majú veľa spo­loč­ných vecí. Od men­ta­lity až po jedlo. Zrejme to bude súvi­sieť aj s tým, že oba naše národy zažili soviet­sky režim. Tak­tiež sa mi na Slo­ven­sku páči jeho loka­lita v Stred­nej Európe a mož­nosti, ktoré sú s týmto spo­jené. Z domova mi chý­bajú nie­ktoré jedlá, moja rodina a hlavne — more! :)

0826_FL-Tallinn-Estonia_2000x1125-1940x1091

foto: forbes.com

Zdroj titul­nej foto­gra­fie: Marco Sac­chi, flickr.com/favim.com

Pridať komentár (0)