V čom sú vysoké školy v Škót­sku lep­šie ako tie na Slo­ven­sku?

Jakub Jablonický / 17. október 2016 / Zo Slovenska

Už tretí rok štu­du­jem na uni­ver­zite v Škót­sku. Mohol by som sem napí­sať nejaké klišé o tom, ako to bolo to naj­lep­šie, čo sa mi mohlo stať. A v pod­state by som nekla­mal.

No naj­dô­le­ži­tej­šie pre mňa je, že toto roz­hod­nu­tie bolo čisto moje. Moja mama by bola určite rad­šej, keby som zostal doma v Bra­ti­slave a každé ráno sa auto­bu­som 88 trmá­cal na Eko­no­mickú uni­ver­zitu.

Bol som teda odhod­laný spra­viť z roz­hod­nu­tia odísť zo Slo­ven­ska to naj­lep­šie roz­hod­nu­tie môjho života. Pomo­hol mi pri tom aj fakt, že sys­tém v Škót­sku je oproti tomu Slo­ven­skému omnoho bližší tomu, ako sa chcem učiť.

Tu je 5 hlav­ných dôvo­dov, kvôli kto­rým pova­žu­jem štú­dium v Škót­sku za lep­šie ako to na Slo­ven­sku:

1. Uni­ver­zitná atmo­sféra

Začnem cel­kom povr­chne. Väč­šina mojich pred­ná­šok pre­bieha v tejto budove:

SAMSUNG CSC

foto: natansphotos.wordpress.com

Samo o sebe to o kva­lite školy neho­vorí nič. No atmo­sféra uni­ver­zity zalo­že­nej 500 rokov pred mojím naro­de­ním, má niečo do seba. Mini­málne na tie pred­nášky sa ide ľah­šie ako keby som mal každý deň cho­diť naprí­klad do takejto budovy:

uni

foto: vysokeskoly.eu/Alena Nová

2. Medzi­ná­rodná komu­nita

Škót­ske uni­ver­zity majú rela­tívne veľké zastú­pe­nie medzi­ná­rod­ných štu­den­tov. Veľa z nich je z EÚ (kvôli bez­plat­nému škol­nému), no nájdu sa tu ľudia v pod­state z celého sveta.

Kon­krétne moja uni­ver­zita (Aber­deen) má vysoko nad­prie­merné per­cento zahra­nič­ných štu­den­tov – vyše 26%. Vytvára to uni­kátnu prí­le­ži­tosť spoz­nať osobne ľudí z iných kul­túr. Tak­mer vždy to zna­mená potvr­de­nie toho, že naše zau­ží­vané ste­re­otypy o iných kul­tú­rach sú úplne mimo rea­lity.

aberdeenuni

foto: studyin-uk.com

Nie­ktorí z najot­vo­re­nej­ších ľudí, kto­rých poznám, sú zo Škan­di­ná­vie. Škóti bežne pozý­vajú na pivo. A Maďari vo voľ­nom čase neplá­nujú vojen­ský útok na Komárno.

Spoz­ná­va­nie iných kul­túr člo­veku pomáha spoz­nať samého seba. Dáva mu to mož­nosť pre­hod­no­tiť alebo utvr­diť si svoje hod­noty. Na ško­lách, kde naje­xo­tic­kejší spo­lu­žiak pochá­dza z Topoľ­čian je táto mož­nosť obme­dzená iba na Eras­mus, ktorý využije iba zlo­mok štu­den­tov.

3. Orien­tá­cia na samoš­tú­dium

Uni­ver­zity sú vo vše­obec­nosti veľmi sla­bou simu­lá­ciou toho, čo nás čaká v reál­nom svete. Kon­tro­lo­vaný sys­tém s presne nalin­ko­va­nými pod­mien­kami na úspech je presný opak toho, čo člo­veka čaká pri zakla­daní firmy alebo pre­sa­dzo­vaní sa na trhu práce.

Menej hodín kon­taktu s pro­fe­sormi štu­den­tov aspoň pri­praví na to, ako sa budú učiť po zby­tok svojho života. Pri väč­šine odbo­rov neexis­tuje niečo ako 7 hodín denne strá­ve­ných v škole. Výnim­kou je medi­cína, no aj tá je orien­to­vaná na omnoho viac prak­tic­kej výuky ako u nás.

building_769

foto: urbanrealm.com

Štu­denti tak majú prí­le­ži­tosť popri škole pra­co­vať, špor­to­vať, zakla­dať biz­nisy alebo sa iba jed­no­du­cho socia­li­zo­vať.

Cel­kový objem infor­má­cií je v prie­mere menší ako na Slo­ven­sku, no dôraz sa kla­die na naozaj­stné pocho­pe­nie prin­cí­pov a nie iba na to, kto sa dokáže nabif­ľo­vať čo naj­viac infor­má­cií a po skúške ich čo naj­rých­lej­šie zabud­núť.

4. Objek­tívne hod­no­te­nie

S týmto oči­vidne nemám priamu skú­se­nosť, no sub­jek­tívne hod­no­te­nie pri skúš­kach je niečo, o čom mi často roz­prá­vajú kama­ráti zo slo­ven­ských uni­ver­zít.

Nemô­žem sa tu teda roz­pi­so­vať o tom, do akej miery si slo­ven­skí pro­fe­sori radi na svo­jich štu­den­tov zasadnú. No v Škót­sku je aj tento poten­ciálny prob­lém odstrá­nený. Všetky hlavné skúšky sú písomné a ano­nymné. Hod­no­tiaci vidí iba pri­de­lené číslo bez mena.

cam_about-us-1_old_college_0

foto: ed.ac.uk

Pri skúš­kach si môžem vybrať z nie­koľ­kých otá­zok. Je tak zaru­čené, že nena­stane situ­ácia kedy sa naučím 95% mate­riá­lov a dosta­nem otázku o tých zvyš­ných 5%. Cel­kovo to vytvára situ­áciu, kde jediný, koho môžem viniť za svoj neús­pech, som ja sám.

5. Pro­fe­sori sú na to, aby štu­den­tom pomá­hali

Pro­fe­sori sa väč­ši­nou sna­žia byť čo najp­rí­stup­nejší. Situ­áciu, kedy mi vedúci fakulty pove­dal „Call me David“, by som na Slo­ven­sku asi nikdy neza­žil.

Ak žiak neprejde cez skúšku, pro­fe­sor to vníma aj ako svoj neús­pech. Je predsa pla­tený za to, aby sa jeho štu­denti niečo naučili. Každý pro­fe­sor má teda vyhra­dený čas, kedy za ním môžu štu­denti prísť s aký­mi­koľ­vek otáz­kami ohľa­dom jeho pred­metu.

Okrem toho to ovplyv­ňuje aj samotný spô­sob uče­nia. Pro­fe­sori sa sna­žia byť čo najz­ro­zu­mi­teľ­nejší a poskyt­núť štu­den­tom dosta­tok infor­má­cií na úspešné zvlád­nu­tie skúšky.

media_328642_en

foto: gla.ac.uk

Je možné, že slo­ven­ské vysoké školy sa raz dostanú na sve­tovú úro­veň. No štú­dium v Škót­sku je aspoň dovtedy alter­na­tí­vou, ktorú by mohlo využiť množ­stvo Slo­vá­kov. Okrem spo­me­nu­tých výhod a kla­sic­kého zdo­ko­na­le­nia anglič­tiny je to ešte aj zadarmo. A naozaj sa to oplatí.

zdroj titul­nej foto­gra­fie: urbanrealm.com / ed.ac.uk

Pridať komentár (0)