Deň, keď som sa stal mili­oná­rom

Ľudovít Nastišin / 7. december 2015 / Tools a produktivita

Vyras­tal som v pro­stredí niž­šej stred­nej triedy na pred­mestí Kodane. No nemajte strach, toto nie je jeden z tých prí­be­hov, kedy sa úbo­žiak stal mili­oná­rom. Nepáči sa mi tá hero­ická ver­zia “Všetko som to dosia­hol úplne sám”.

Som tam, kde som vďaka vlá­dou spon­zo­ro­va­ným mater­ským dáv­kam, det­skej sta­rost­li­vosti, vzde­la­niu a neja­kej finanč­nej pomoci. Vyras­tal som v dome poskyt­nu­tom AAB, úniou posky­tu­jú­cou lacné uby­to­va­nie. A moja mama bola sak­ra­ment­sky kúzel­ník na to, ako ušet­riť nejaké peniaze a nesťa­žo­vať sa (naprí­klad ísť na bicykli ďal­ších 15 minút aby kúpila lac­nej­šie mlieko).

Z tejto výchovy som si vzal dve dôle­žité lek­cie. Prvá je, že pokiaľ sú vaše základné potreby spl­nené je kva­lita vášho života len veľmi slabo spo­jená s mate­riál­nym úspe­chom. Aj keď sme nemali na ružiach ustlané, mal som skvelé det­stvo. Druhá lek­cia je, že by som si nedo­ká­zal ceniť pravdu prvej lek­cie pokiaľ by som nevi­del aj druhú stranu toho “zla­tého plota”.

1-L8EEP7E0l1FrUN9kJzRZJg

Pamä­tám si, ako sme s bratmi hrá­vali hru “čo by si robil ak by si vyhral milión”? Neuve­ri­teľne dlhý čas sme hovo­rili o fan­tasy náku­poch, ktoré by sme uro­bili. Porov­ná­vali a kon­tras­to­vali sme voľby a mož­nosti. Viete si pred­sta­viť, že by ste nemu­seli šet­riť celý rok na kúpu Com­mo­dore 64? Alebo odle­tieť do cudzej kra­jiny na ročnú dovo­lenku? Alebo také kla­sické, kúpiť si auto? 

Pod­tó­nom týchto pred­po­kla­dov bolo, ako lep­šie by sme sa mali ak by sme nemu­seli žiť v roz­me­dzí nášho mesač­ného vrec­ko­vého. Člo­veče, všetko by bolo proste úžasne, keby sme len mali…

Ako som rás­tol, táto hra mi v hlave stále ostá­vala. Stále tu bolo viac vecí, ktoré som chcel za také peniaze robiť či kúpiť. Nebolo to tak, že by som prácu s istým cie­ľom bral ako námahu či kom­pli­ká­ciu. Mojim veľ­kým bohat­stvom bolo to, že som sa na rodil v Dán­sku, ktoré mi poskytlo základ a pre­dá­va­ním pirát­skych soft­vé­rov na CD cez môj my Elite BBS som si zabez­pe­čil nejaký skrom­nejší prí­da­vok.

1-2dVhS6Kyf_zBujHQlIzWlQ

No vždy je tu ape­tít pre viac a tak isto aj pre­sved­če­nie, že o trošku viac námahy je ten zlo­mový fak­tor od več­nej bla­že­nosti. Sní­val som o Amiga 1200, poda­rilo sa mi ho zís­kať a potom som hneď začal pre­mýš­ľať, že to nebolo to čo som potre­bo­val — ja som vlastne potre­bo­val Amiga 4000. To mlyn­ské koleso sa nikdy nech­celo zasta­viť a nezá­le­žalo, koľko krát som po nie­čom novom/lepšom išiel. 

Potom v roku 2006 sa niečo stalo zo dňa na deň. Jeff Bezos chcel podiel na Base­camp, a aj ja aj Jason sme mu pre­dali men­ši­nový podiel, žia­den kon­trolný podiel v spo­loč­nosti a kaž­dému to vynieslo pár mili­ó­nov (Base­camp bol zis­kový hneď od začiatku a tak sme nepot­re­bo­vali žia­den kapi­tál). Bol som mili­onár!

1-9AMfu3DPCsLfVh44iZ7I4Q

Pamä­tám si tie týždne pred dňom, keď sa suma na mojom účte náhle zväč­šila, dra­ma­ticky. Boli strašne zner­vóz­ňu­júce. Neko­nečné oča­ká­va­nia toho, ako sa celý život zmení, keď už budem mili­oná­rom. Budem si môcť kúpiť všetky počí­tače, kamery a autá, ktoré som kedy chcel!

Ďal­ším boč­ným zmýš­ľa­ním bolo, že už nikdy nebu­dem musieť pra­co­vať. Ako keby neko­nečné voľno mohlo pri­niesť do života exis­tenčné osvie­te­nie… stále som čakal. Veľa som nad tým pre­mýš­ľal. Všetko som si spo­čí­tal: ak natla­čím všetky peniaze do zod­po­ved­ných akcií a dlho­pi­sov, mal by som byť schopný žiť plno­hod­notný pohodlný život, aj keď nie extra­va­gantný, až do konca svojho života a nebu­dem musieť pohnúť prs­tom.

Tá eufó­ria keď dora­zili peniaze mi vydr­žala asi tak do konca toho dňa. Úsmev vo vnútri mojej hlavy vydr­žal asi ďalší týž­deň.

Neberte ma zle, je veľmi povzbu­dzu­júce a pote­šu­júce, že už viac nemu­síte poze­rať na cenu jedla v reštau­rá­cii (aj keď to stále robiť budete). Je to ako ten film, ktorý bol tak neuve­ri­teľne ospe­vo­vaný ku hviez­dam až kým si ho nepoz­riete. Oča­ká­va­nia, žiadna práca, ste si pánom svojho vní­ma­nia rea­lity.

Počas prvých mesia­cov som sa tých peňazí tak­mer ani nedot­kol. Iste, kúpil som si veľkú TV a viac DVD boxov ako som bol schopný využiť, no nebolo to tak, že to isté by som si nemo­hol dovo­liť aj pred tým. Až kon­com toho roka som pri­stú­pil k míňa­niu na klišé nákupy: žlté Lam­borg­hini! Aj keď bolo pekné, nád­herné, nemô­žem pove­dať, že by to nejako výrazne posu­nulo úro­veň mojej hlbo­kej spo­koj­nosti.

1-KBQmm6KyctOELm2RoK_ZTg

Čo ňou však hýbalo bolo prog­ra­mo­va­nie Ruby, budo­va­nie Base­camp, písa­nie pre Sig­nal v Noise, fote­nie a uží­va­nie si všet­kých tých bež­ných vecí, kto­rými som bol obda­ro­vaný už aj v živote pred tým. Akoby som zatia­hol oponu za živo­tom mili­onára s uve­do­me­ním, že väč­šina z toho čo ma robilo šťast­ným už v mojom živote bola. Bolo to pre mňa veľ­kým prek­va­pe­ním, no nako­niec aj sku­toč­ným upo­ko­je­ním.

Vrá­til som sa späť do svojho nor­mál­neho bytu v Kodani. Moje záujmy sa nezme­nili. Moja vášeň bola rov­naká ako na začiatku. 

Je to zábavné, pre­tože bohatí ľudia mi to hovo­rili ešte pred tým, ako som zbo­ha­tol. Nie nevy­hnutne osobne, no naprí­klad cez ich výroky a roz­ho­vory. Pamä­tám si ako som vždy hovo­ril “áno jasné, tebe sa to ľahko hovorí, ty už máš peniaze”. Je to však pri­ro­dzená inštink­tívna reak­cia.

dhh-37signals-racing-podcast-interview-product-people_Snapseed

Zmena čísla na mojom ban­ko­vom účte, veľ­kosti uhlop­riečky TV či auta v garáži mi môj život neskom­ple­ti­zuje. Na to musím prísť ja sám. 

Môžem hovo­riť len sám za seba. No moju skú­se­nosť sa sna­žím posu­núť ďalej. Najmä pre tých, ktorí urputne hľa­dajú, čo sa skrýva za tou pomy­sel­nou opo­nou.

Tie naj­lep­šie veci v živote sú zadarmo. Tie druhé naj­lep­šie veci sú veľmi, veľmi drahé. — Coco Cha­nel

Aj keď je tento výrok prav­divý, rád by som dodal, že roz­diel medzi naj­lep­šími vecami a dru­hými naj­lep­šími je oveľa, oveľa väčší ako roz­diel medzi dru­hými a dvad­sia­tymi. Nie je to line­árne.

Zdroj: medium.com

Pridať komentár (0)