Denis Sch­varcz alias Bohu­mil Stej­skal: Mám rád jed­no­du­ché nápady star­tu­pov

Lucia Maková / 29. apríl 2014 / Tools a produktivita

Začí­nal ako redak­tor v Košic­kom večer­níku. K star­tu­pom pri­ču­chol už počas svojho štú­dia v Ame­rike. V súčas­nosti má pod pal­com naj­väčší zľa­vový agre­gá­tor a svoju autor­skú stránku takurčite.sk. Zoznámte sa!

Dá sa pove­dať, že v rámci svo­jej kari­éry ste začí­nali ako obchod­ník.

Ešte pred obcho­dom som kari­éru začí­nal v Ame­rike. Môžem však pove­dať, že ešte pred Ame­ri­kou boli Košice, kde som pôso­bil ako špor­tový novi­nár v Košic­kom večer­níku. Odtiaľ poznám ľudí, ktorí sú ešte dote­raz roz­le­zení kade-tade po médiách.

Po skon­čení som v New Yorku začí­nal v Orientation.com, ambi­ci­óz­nom star­tupe, kto­rého záme­rom bolo vybu­do­vať sieť regi­onál­nych por­tá­lov v inter­ne­tovo roz­vo­jo­vých kra­ji­nách. Pra­co­val som na mar­ke­tin­go­vom odde­lení a mal na sta­rosti región Stred­nej a Východ­nej Európy. Iden­ti­fi­ko­val som hrá­čov na trhu a ich poten­ciál v tom čase. Bol to rok 2000, ešte stáli Dvo­j­ičky v NY. Mana­žéri následne vyces­to­vali na turné po kra­ji­nách, v kto­rých mali zámer budo­vať por­tály pod znač­kou Orien­ta­tion. Pre­ces­to­vali len východnú Áziu a časť Afriky, potom inter­ne­tová bub­lina spľasla. Môžem hrdo pove­dať, že som bol jed­nou z jej prvých obetí, keďže som sa nachá­dzal na naj­niž­šom stu­pienku hod­no­to­vého reb­ríčka, na pozí­cii, ktorú bolo možné naj­skôr odre­zať. Celé Orientation.com, tuším, bolo potom do pol roka pocho­vané na inter­ne­to­vom poh­re­bisku nádejí.

Po čase som dostal ponuku robiť niečo podobné pre cookee.com, len v men­šom roz­sahu — tiež to mala byť sieť por­tá­lov.

A až potom som začal obchod­nícku kari­éru. Išiel som do toho s tým, že sa niečo nové naučím. Schop­nosť pre­dá­vať je dôle­žitá. Už sa mi to zišlo a verím, že sa mi to ešte zíde. Ces­to­val som často po Slo­ven­sku a spoz­ná­val cesty a ces­tičky, fab­riky a fab­ričky, kde som sa sna­žil pre­dať pro­dukty a služby z oblasti ľud­ských zdro­jov.

Ešte sa na chvíľku vrá­tim k vzde­la­niu. Keď ste štu­do­vali v Ala­bame, písal sa rok 1999. Na tú dobu bolo ešte cel­kom netra­dičné štu­do­vať v zahra­ničí. Ako ste sa k tomu dostali?

Ako slepé kura k zrnu. (smiech) Spoz­nal som Ame­ri­čana Petra McFe­dena, ktorý mal v roku 1997 nápad zor­ga­ni­zo­vať Maca­renu v Koši­ciach, zria­dil Košické fórum a chcel tak povzbu­diť život v Koši­ciach. Počas jed­ného z našich stret­nutí mi pove­dal, že vie o mož­nosti, ako štu­do­vať v Ame­rike. Mobile, ame­rické ses­ter­ské mesto Košíc, malo prog­ram, pro­stred­níc­tvom kto­rého každý rok dali jed­nému Koši­ča­novi mož­nosť štu­do­vať v zahra­ničí. Mne sa to potom tak zapá­čilo, že som tam pre­stú­pil a dokon­čil školu.

Štu­do­val som tam niečo, čo ma bavilo viac ako v Koši­ciach. Tu na Slo­ven­sku som štu­do­val finan­cie a pomaly som si ani účet v banke neve­del otvo­riť a na Uni­ver­sity of South Ala­bama som štu­do­val mar­ke­ting a medzi­ná­rodný biz­nis. Odpo­rú­čam kaž­dému, kto je v mla­dom veku, nech to skúsi a ide tiež štu­do­vať do zahra­ni­čia.

Prečo ste nezos­tali v Ame­rike? Ťahalo Vás to na Slo­ven­sko?

Pre mňa to bolo roz­hod­nu­tie – neroz­hod­nu­tie. Po skon­čení školy som mal pra­covné povo­le­nie na rok a vo firme, kde som pra­co­val, mi ho nemohli pre­dĺžiť. Mali totiž pora­dov­ník na ľudí, ktorí tam mali prísť pra­co­vať z Európy. Tým, že som tam nech­cel zostá­vať načierno — lebo som sa chcel do Ame­riky ešte veľa­krát vrá­tiť – tak som odišiel. Para­doxne, odvtedy som tam nebol. Teraz si už neviem pred­sta­viť, ako by vyze­ral môj život, keby som zostal.

V pod­state ste sa k ces­to­va­niu vrá­tili aj teraz, keď ako ria­di­teľ agre­gá­tora odpadnes.sk ces­tu­jete medzi Žili­nou a Bra­ti­sla­vou.

Áno, teraz je to už iné ces­to­va­nie. Skôr oce­ním vlak. Dve a pol hodiny je pohodl­nej­šie ako dve hodiny autom. Vždy som rád ces­to­val, aj keď teraz by som to už asi nedal každý deň.

V odpadnes.sk pôso­bíte od sep­tem­bra. Pred­tým ste pôso­bili v inter­ne­to­vej agen­túre s dlho­roč­nou tra­dí­ciou a do také­hoto čerstvého pro­jektu ste vhupli ani nie po roku a pol. Prečo taká náhla zmena?

Do agen­túry som pri­šiel ako člo­vek z iného pro­stre­dia. Keď sa na to poze­rám s odstu­pom času, tak som asi neza­pa­dol do agen­túr­neho sveta tak, ako by som mal. Samoz­rejme, som vďačný za to, že som tam mohol pôso­biť. Mám veľmi dobré vzťahy so všet­kými svo­jimi býva­lými kole­gami, s nie­kto­rými možno ešte lep­šie, ako keď som tam bol. Potom prišla ponuka od odpadnes.sk a pro­jekt ma zau­jal. Verím, že si máme navzá­jom čo dať – ja odpadnes.skodpadnes.sk mne. Čer­pám tu aj zo skú­se­ností zo svo­jej kari­éry obchod­níka.

Prek­va­pilo alebo zasko­čilo vás niečo na odpad­neš?

Možno to, že vzťahy v tomto odvetví nie sú ide­álne. Je to zalo­žené na prin­cípe sku­pinky veľ­kých a čoraz men­šej sku­piny men­ších. Na tento trh sme malá kra­jina. Najprv tu bolo 70 zľa­vo­vých por­tá­lov, momen­tálne je ich už asi len 40. Možno ešte chýba na trhu istá vlast­nosť — čím lep­šie sa sta­rám o zákaz­níka, tým viac bude naku­po­vať. Pri­tom naku­po­va­nie online je nez­vratný pro­ces a nemali by sme robiť niečo, čo by tento pro­ces spo­ma­ľo­valo.

Naku­po­va­nie online — vy tiež tak naku­pu­jete?

Samoz­rejme, možno menej, ako by som mal. Zatiaľ som nepre­pa­dol tejto mánii, takže s mie­rou. Zdá sa mi, že v týchto veciach som ešte stará škola. 

Hovorí sa, že cez inter­net sa dá kúpiť už aj man­želka. Je niečo, čo by ste si v žiad­nom prí­pade nekú­pili?

Mys­lím si, že sa už dostá­vame do doby, kedy si cez inter­net začí­name objed­ná­vať aj potra­viny. Pri­znám sa však, že mne to ešte chvíľu potrvá. Viem, že naprí­klad Tesco to robí dobre.

Čo by ste odpo­rú­čali pri takomto naku­po­vaní.

Je dôle­žité pre­ve­riť si, koľko tá-ktorá vec stojí bez zľavy. Nie­ktorí pre­daj­co­via totiž uvá­dzajú skres­lené ceny.

Dá sa niečo robiť preto, aby sa tomu zabrá­nilo?

My, v odpadneš.sk, pra­vi­delne kon­tro­lu­jeme všetky ponuky. Týmto by som chcel vyjad­riť obdiv všet­kým pra­cov­ní­kom, ktorí pre­ve­rujú všetky čerstvé ponuky medzi štvr­tou a sied­mou ráno, lebo toho majú naozaj veľa. Oni odchy­tá­vajú, trie­dia a pomá­hajú zákaz­ní­kom lep­šie sa orien­to­vať na por­táli. To je tá sku­točná pre­dajná hod­nota, nie auto­mat, ktorý len vyge­ne­ruje ponuky a viac sa už nestará.

Na odpadnes.sk pôso­bíte aj v úlohe “zľa­vo­vého ombuds­mana“. Čo zahŕňa takáto úloha?

Práca ombuds­mana si vyža­duje úplne iný prí­stup. Chceme, aby zákaz­níci vedeli, že majú mož­nosť sa na nás so svo­jím prob­lé­mom obrá­tiť a my ho budeme rie­šiť. Tým, že poznáme všet­kých našich par­tne­rov, vieme veci rie­šiť omnoho efek­tív­nej­šie. Aj keď sa stane niečo nemilé, je dôle­žité, aby to ľudí neod­ra­dilo naku­po­vať cez zľa­vové por­tály. Sťaž­ností nie sú desiatky. Je to ale pár mai­lov týž­denne, ktoré sú pre nás veľmi dôle­žité.

Čo sa týka odpadneš.sk, môžeme čakať v blíz­kej dobe niečo špe­ciálne, prí­padne nové?

Začali sme zachra­ňo­vať stromy. Obchodné reťazce tla­čia veľa letá­kov. My sme si pove­dali, že nebu­deme tla­čiť a každý zobra­zený leták na inter­nete pre­me­níme na strom. Dote­raz sme už zachrá­nili 1216 stro­mov.

Chceli by sme čoskoro spus­tiť aj mobilnú apli­ká­ciu, ktorá bude fun­go­vať na prin­cípe, že člo­vek naprí­klad príde do Billy a zľavu na pro­dukt pre­ukáže pomo­cou apli­ká­cie v tele­fóne, keďže si pred­tým na inter­nete zakú­pil kupón. Mys­lím, že by to mohlo byť efek­tívne. Slo­váci veľmi radi naku­pujú veci, ktoré sú v zľave.

V roku 2005 ste začali písať pod pse­udo­ny­mom Bohu­mil Stej­skal pre medialne.sk. Ako to vzniklo? 

Pod pse­udo­ny­mom B. Stej­skal som začal písať ešte skôr ako v roku 2005. Ako Bohu­mil som tuším napí­sal člá­nok o súťaži Miss do Košic­kého Kor­zára. Postava mi bola sym­pa­tická, lebo to bola taká výstižná figúrka, ktorá sa sed­liac­kym roz­umom vyjad­ro­vala k veciam, ku kto­rým sa bolo treba vyjad­riť uvoľ­nene. Už vtedy ma trá­pilo, že na Slo­ven­sku ľudia berú veci prí­liš vážne. V roku 2005 som mal malé dieťa a chcel som využiť čas, ktorý som trá­vil doma pred tele­ví­zo­rom. Písa­nie bolo a stále je moje hobby. Dúfam, že ešte dlho bude.

Kto koho oslo­vil?

Ja ich. Natra­fil som na stránku medialne.sk. Vtedy, na tú dobu, boli na slo­ven­skom inter­nete uni­kátni, ale záro­veň aj takí ofi­ciálni, strohí. Tak som im napí­sal, že pri tom množ­stve člán­kov by mohli pub­li­ko­vať aj jeden, ktorý by sa tro­chu odli­šo­val.

Kde čer­páte inšpi­rá­ciu? Je to na prin­cípe „to, čo vidím, oko­men­tu­jem“?

Áno, a ani na to nepot­re­bu­jem twit­ter. (smiech) Sna­žím sa na to, čo ma z celého týždňa zau­jalo, neza­bud­núť a potom to oko­men­tu­jem.

Bohu­mil zalo­žil aj por­tál takurčite.sk.

Začí­nal som ako špor­tový redak­tor a šport je od det­stva mojou váš­ňou. Aj s mojim bra­tom sme boli kedysi špor­tovci a už dlho sme chceli rea­li­zo­vať nejaký pro­jekt. Roz­hodli sme sa uro­biť web, ktorý bude iný ako bežné špor­tové weby. Tak sme to pred rokom pri­pra­vili. Ja som oslo­vil pár ľudí, kto­rých som poznal, o kto­rých som vedel, že by mohli pár člán­kov napí­sať, a potom sa to už všetko naba­lilo. Za rok pris­pelo viac ako 30 ľudí, pri­čom 10 pris­pieva pra­vi­delne. Ja koor­di­nu­jem web a píšem texty. Sna­žím sa, aby sme držali danú líniu. Mys­lím, že aj o športe sa dá písať s tro­chou humoru. Odhad­núť, ako dopadnú výsledky, vedieť nejaký názor, to je to, čo na Slo­ven­sku podľa mňa chý­balo. Na inter­nete je veľmi veľa výsled­kov a člán­kov, zau­jí­ma­vostí a roz­ho­vo­rov, ale naopak málo komen­tá­rov a ana­lýz. Pri­tom šport je úplne geniálna téma. Sna­žíme sa nebrať veci prí­liš vážne.

Máte ešte nejakú inú víziu? Chceli by ste zalo­žiť ešte iný slo­ven­ský web?

Momen­tálne nie. Chcel by som ale par­ti­ci­po­vať na tele­víz­nych špor­to­vých relá­ciách, v kto­rých by sa dis­ku­to­valo s nad­hľa­dom. Na inter­nete momen­tálne neviem o ničom, o čom by som chcel hovo­riť. Teraz mi záleží na tom, aby sa veciam, ktoré mám na sta­rosti, darilo. Cel­kom určite to platí o odpadnes.sk.

Ako vyzerá váš kla­sický deň? Musíte mať toho veľa.

Nie je toho asi málo. Články do takur­cite píšem cez víkendy a po veče­roch, potom už len naha­dzu­jem a pub­li­ku­jem. Tu už pomaly trvá dlh­šie naho­diť face­bo­okovú reklamu. Väč­šinu času sa venu­jem odpadnes.sk. To treba pri­jať ako po stránke obchod­nej, tak aj po stránke pro­jek­to­vej. Je to tím ľudí, ktorí nese­dia na jed­nom mieste, ale majú jedno inter­ne­tové roz­hra­nie, cez ktoré komu­ni­kujú.

Spo­mí­nali ste aj star­tupy v Ame­rike okolo roku 2000. Tu na Slo­ven­sku sa star­tupy doslova vyro­jili len nedávno. Ako to vní­mate?

Veľmi nestí­ham túto scénu sle­do­vať. Z môjho pohľadu je veľmi dôle­žité, aby ich bolo čo naj­viac. Aj keď 9 z 10 zanikne a len jeden bude úspešný. Úspeš­ných ľudí vychová aj star­tup, ktorý skra­chuje, pre­tože sa na tom člo­vek učí a zdo­ko­na­ľuje svoje vlast­nosti. V blíz­kej budúc­nosti by som chcel nav­ští­viť naprí­klad TEDx a tro­cha lep­šie spoz­nať ľudí pôso­bia­cich v tomto odvetví. Na dru­hej strane, aj môj por­tál takurcite.sk možno pokla­dať za star­tup. Beriem to ako mož­nosť pre ľudí, ktorí vní­majú šport, aby sa podie­ľali na jeho pro­pa­go­vaní. Dôle­žité je, aby každý robil to, čo ho baví — od písa­nia až po vyví­ja­nie apli­ká­cií alebo hry.

Zo slo­ven­ských star­tu­pov mám rád také, ktoré pra­cujú s jed­no­du­chým nápa­dom. Naprí­klad jaspravim.sk alebo cervenepero.sk. Jeden vytvo­ril data­bázu šikov­ných ľudí ochot­ných pra­co­vať na spl­není rôz­nych potrieb zákaz­ní­kov, druhý opraví doku­menty po gra­ma­tic­kej a šty­lis­tic­kej stránke. Ten by som odpo­rú­čal via­ce­rým blo­ge­rom pred­tým, ako zve­rej­nia svoj prís­pe­vok a chvá­lia sa ním na Face­bo­oku.

Zdroj: odpadnes.sk

Pridať komentár (0)