Digi­tálny nomád Aleš: Ces­to­va­nie je tá naj­lep­šia škola života

Marianna Mikešová / 25. október 2016 / Rozhovory

Jed­no­du­cho miluje nezá­vislé ces­to­va­nie a fote­nie nových vzru­šu­jú­cich miest. Asi takto by sme v skratke mohli opí­sať mla­dého Slo­váka Aleša Tvr­dého, ktorý rodnú kra­jinu na čas vyme­nil za ďalekú cudzinu. Okrem toho aj rád píše, preto nevá­haj a pre­čí­taj si jeho blog, za ktorý zís­kal dvoj­ná­sobné oce­ne­nie Blo­ger roka 2014 a 2015.

Ahoj Aleš, v kto­rej kra­jine sa momen­tálne nachá­dzaš? :-)

Ahoj Marianna, v sep­tem­bri minu­lého roka som odišiel na Tai­wan. Okrem jed­ného mesiaca dovo­lenky na Slo­ven­sku počas leta som tu dote­raz a netu­ším, kedy zme­ním loka­litu opä­tovne :-).

Spo­mí­naš si vôbec, kedy si s ces­to­va­ním po svete a foto­gra­fo­va­ním začal?

Práve pred­ne­dáv­nom som sa nad tým zamýš­ľal. No nie som si cel­kom istý. Svoju prvú cestu som absol­vo­val v roku 2005, vtedy som však išiel auto­bu­som do Írska hľa­dať prácu a nie ces­to­vať. To sku­točné dob­ro­družné ces­to­va­nie začalo tro­chu neskôr. V roku 2008 sme si s kama­rátmi a vte­daj­šími pria­teľ­kami kúpili letenky do Paríža. Po návrate sme zis­tili, aké to bolo jed­no­du­ché a odvtedy sa ces­to­va­nia stále neviem naba­žiť. Foto­apa­rát bol vždy mojím ver­ným spo­loč­ní­kom na kaž­dej jed­nej ceste, ktorú som absol­vo­val. Postu­pom času som však čoraz inten­zív­nej­šie pát­ral po tom, ako svoje foto­gra­fie stále zlep­šo­vať, aby boli kraj­šie.

alishan-4

Alis­han, Tai­wan

Ces­tu­ješ aj sám?

Nie vždy, ale občas áno. Väč­ši­nou však idem s nie­kým, či už to je kama­rát, pria­teľka alebo náhodní ces­tu­júci, kto­rých stret­nem počas svojho túla­nia. Nie­ktorí ľudia, ktorí sa ma pýtajú, či sa nebo­jím ísť sám, majú zby­točné pred­sudky. Na ces­tách sa vždy nájde nie­kto podobný ako ty a je jed­no­du­ché dať sa s ním do reči. Ešte si nepa­mä­tám, že by som nikoho nestre­tol. A ak by aj predsa nikde naokolo nebol žia­den cudzi­nec, tak vždy veľmi rád pre­ho­dím zopár viet s domá­cimi. Tí sa vždy dajú veľmi radi do reči s cudzin­com.

Digi­tálne nomád­stvo je dnes obľú­bený životný štýl. Dokáže ťa však uži­viť? Alebo ti pomáha aj spon­zo­ring?

Je to veľmi podobné tomu, ako keď sa nie­kto živí sám na seba. To zna­mená, že musím sám hľa­dať rôzne pra­covné prí­le­ži­tosti, za ktoré mi nie­kto zaplatí. Spo­čiatku som som v tom cel­kom tápal. No postupne som sa naučil hľa­dať prí­le­ži­tosti aj tam, kde by som ich pred tým nikdy nehľa­dal. Aby som však pre­žil v „ďale­kom svete“, tak si pri­vy­rá­bam naprí­klad aj pou­lič­ným ume­ním. Čo sa týka spon­zor­stva, tak to je len veľmi oje­di­nelé. Skoro vždy to je tak, že ak sa nie­kto roz­hodne mi niečo dať, tak to zadarmo nebude. Vždy pre to tak, že na oplátku niečo uro­bím aj ja.

taipei-3

Tai­pei

Ktoré sú tvoje top 3 kra­jiny, ktoré si nav­ští­vil? 

Hmm, tak to sa musím poriadne zamys­lieť. Nepat­rím medzi nároč­ných ľudí, čo zna­mená, že mi stačí málo na to, aby som bol spo­kojný. To platí aj o kra­ji­nách, ktoré som nav­ští­vil. Avšak, aby som sa nevy­hý­bal odpo­vedi, tak naj­viac mi v hlave rezo­nujú kra­jiny ako Japon­sko, Bolí­via a Peru.

Japon­sko si ma zís­kalo naj­viac tým, že je to akoby cel­kom iný svet na našej pla­néte. Dá sa tu nájsť asi všetko a k tomu tu žije mnoho veľmi milých a pria­teľ­ských ľudí.

Bolí­via mi uča­ro­vala najmä kvôli prí­rode, ktorú je tu možné vidieť. Dajú sa tu pod­nik­núť krásne túry do hôr, k nád­her­ným lagú­nam alebo tu majú aj naj­väč­šiu soľnú púšť na svete.

Peru je pre mňa takisto krásne kvôli prí­rode, no navyše tu je možné vidieť aj kus boha­tej his­tó­rie. Táto kra­jina nie je len o Machu Pic­chu. Je to aj o tre­koch do naj­hl­b­ších kaňo­nov na svete a úni­koch do divo­kej džun­gle. Dá sa tu nájsť naj­väč­šia pies­ková duna alebo kon­tro­verzné čiary v púšti Nazca.

Keď sa občas vrá­tiš na Slo­ven­sko, kam rád cho­díš?

Naj­rad­šej trá­vim čas so svo­jimi pria­teľmi a rodi­nou, nech je to kde­koľ­vek. V auguste sa mi však poda­rilo uro­biť okružnú cesto tak­mer okolo celej kra­jiny. Počas tejto cesty som si uve­do­mil, že Slo­ven­sko je nád­herné. Toľko krásy, prí­rod­ného a kul­túr­neho dedič­stva, ktoré tu máme, nám môže závi­dieť nejedna zahra­ničná kra­jina. Nie­kedy však akoby sme zabú­dali na to, že sa o to všetko musíme aj sta­rať. Máme tento poklad a musíme si ho chrá­niť, lebo ak nie, tak sa ani nenaz­dáme a môže sa to zme­niť na minu­losť.

strbske-pleso-in-high-tatras

Slo­ven­sko, Štr­b­ské pleso

Ces­to­va­nie je najmä o spoz­ná­vaní nových ľudí, odliš­ných kul­túr. Ako ťa v tomto smere ovplyv­nilo?

S tým súhla­sím. Ces­to­va­nie je naj­lep­šia škola živo­tom, akú som dostal. Mno­ho­krát som videl krásy sveta, ktoré som dovtedy mohol sle­do­vať len z doku­men­tár­nych fil­mov. Avšak ces­to­va­nie nie je len o tom pek­nom. Je to aj o tom, ako spoz­nať svet tých dru­hých a spoz­nať aj seba samého. Ak si nie­kto myslí, že môj život je len o tom, aby som videl super­la­tívy pla­néty, tak ho skla­mem. Odvtedy, ako som začal ces­to­vať, som zis­til, že mnoho vecí, ktoré boli pre mňa samoz­rej­mos­ťou, sú pre mno­hých ľudí na svete niečo ako malý zázrak. Pre nie­kto­rých to sú dokonca veci, ktoré nikdy neza­žijú. Preto viem, že voda z vodo­vodu nie samoz­rej­mosť, stre­cha nad hla­vou môže byť aj z ige­litky, hlad je naj­lepší kuchár a pokory nie je nikdy dosť.

Spo­me­nieš si na nie­ktorý sku­točne pozi­tívny alebo nega­tívny záži­tok z ciest?

Odkedy žijem na Tai­wane, tak o tie pozi­tívne sku­točne nie je núdza. Tu sú tak­mer všetci na seba veľmi milí a pria­teľ­skí. Veria totiž, že keď uro­bia niečo dobré pre dru­hého, tak sa niečo dobré vráti aj im. Samoz­rejme to platí aj naopak. Naprí­klad dnes som bol na káve v jed­nej z mojich obľú­be­ných kaviarní, kam cho­dím často. Pri mojom odchode mi pre­da­vačka dala plný pohár s ďal­šou kávou na domov, lebo vie, že ju mám rád. Zadarmo.

Z tých hor­ších spo­mie­nok mi momen­tálne napadá to, ako nám rebeli v Peru chceli pre­pad­núť auto­bus, nie­kde na ceste upro­stred ničoho. Našťas­tie si šofér zacho­val duchap­rí­tom­nosť a nene­chal sa zastra­šiť. Váž­nosť situ­ácie som si uve­do­mil až vtedy, keď do vnútra auto­busu pre­le­tel cez roz­bité sklo prvý kameň. Rýchlo sme sa všetci skr­čili do uličky a kryli si hlavy.

81

Viet­nam

Mnohí ces­tujú málo, pre­tože vraj na to treba veľa peňazí. Súhla­síš s tým?

Samoz­rejme to nie je zadarmo, ale nie je to ani také drahé, aby si to nemohli dovo­liť oby­čajní ľudia, ako naprí­klad aj ja. Exis­tuje veľa spô­so­bov, ako ušet­riť dosť peňazí, a potom za ne spoz­ná­vať svet. Sám to mám odskú­šané a ak nie­kto neverí, tak nech mi pokojne napíše. Veľmi rád mu pora­dím, ako sa to dá.

Máš nejaké tipy, ako ces­to­vať výhod­nej­šie? 

Mys­lím, že každý, kto už absol­vo­val nie­koľko ciest „na vlastnú päsť“, nejaké tie fígle pozná. Naprí­klad som v jed­nom mojom článku písal o tom, ako sme strá­vili Sil­ves­ter v Kari­biku za menej ako 900€ na 14 dní. Letenky vždy poze­rám v dosta­toč­nom pred­stihu pred plá­no­va­ným odle­tom. Je to roz­pä­tie zhruba troch mesia­cov. To však ešte nega­ran­tuje, že náj­dem super akciu. Dôle­žité je vedieť des­ti­ná­ciu a pri­bližný dátum. Tieto údaje sú však len orien­tačné. Dajme tomu, že chcem letieť zo Slo­ven­ska do Thaj­ska. Preto hľa­dám nie­len lety z Bra­ti­slavy, ale aj z oko­li­tých letísk — Vie­deň, Buda­pešť, Praha, Kra­kov. Cenu sme­rom dole stla­čia aj pre­stupy.

Takisto je potrebné kal­ku­lo­vať aj s cie­ľo­vou des­ti­ná­ciou. Aj tu treba hľa­dať via­cero mož­ností. Nemu­sím zhá­ňať priamo letenku na nejaký maličký ostrov, pre­tože to bude zrejme drahé. Preto si ju kúpim podľa naj­niž­šej ceny (frek­ven­to­vané letiská) a odtiaľ sa po kra­jine dopra­vím vnút­ro­štát­nym pre­prav­com. Tento spô­sob dokáže ušet­riť aj stovky eur. Teraz však exis­tujú aj rôzne web stránky, ktoré to uro­bia za mňa a ja si len poze­rám na mape, kam som ochotný uro­biť zachádzku. Ušet­riť sa dá aj na bývaní. Keď ces­tu­jem s pria­teľ­kou, tak spíme zvy­čajne v hote­loch alebo pen­zi­ó­noch, no keď som sám alebo s kama­rátmi, spíme všade. Na pláži, v lese, v parku, na sta­nici… :)

alex0250

Tai­tung County, Tai­wan

Čo nikdy nesmie chý­bať v tvo­jej ces­tov­nej taške? Určite si za ten čas zdo­ko­na­lil nejaký ultra-eko­no­mický sys­tém bale­nia.

Za tých pár rokov som sa už čo to naučil. To, ako sa poba­lím, ovplyv­ňuje veľa okol­ností. Naprí­klad sa sna­žím plá­no­vať výlety tak, aby som nes­trie­dal teplé a stu­dené poča­sie. Tým eli­mi­nu­jem to, že v batohu nebu­dem potre­bo­vať oble­če­nie do tepla aj do zimy. Vždy si na cestu beriem staré veci, ktoré tam buď nechám alebo ich daru­jem, a keď niečo potre­bu­jem, tak si to kúpim priamo v des­ti­ná­cii, kde sa nachá­dzam a zís­kam tak aspoň pekný a mno­ho­krát aj lacný suve­nír.

Naj­nov­šie si sa roz­ho­dol vytvá­rať videá zo svo­jich ciest. Povedz nám o tom niečo.

Áno presne tak. Plá­no­val som to už dlh­šie, no nemal som kameru, ktorá by doká­zala ako tak schopne zazna­me­ná­vať momenty na ces­tách. Video je super a je to cel­kom iný pohľad na miesto kde som. Foto­gra­fiu milu­jem, ale keďže chcem ľuďom spro­stred­ko­vať čo najau­ten­tic­kejší záži­tok, tak je video nevy­hnut­nos­ťou.

Veľmi sa mi však páčia aj video­p­re­zen­tá­cie foto­gra­fií, ktoré som tiež začal robiť. Je to taký malý a zrých­lený film o tom, čo sa dá v danom mieste vidieť. Naj­nov­šie môžete sle­do­vať seriál z kra­jín, ktoré som nav­ští­vil. Jeho názov je podľa štátu odkiaľ sú foto­gra­fie, dopl­nený o pozdrav v danom jazyku. Prvý diel sa volá Slo­va­kia – Ahoj.

Ale­šov blog a ďal­šie krásne fotky náj­deš tu.

zdroj foto­gra­fií: photoandtraveling.com

Pridať komentár (0)