Dizaj­nérka, bio­tech­no­lo­gička a zvá­račka v jed­nom. Ako spo­jiť ume­nie, vedu a tech­no­ló­gie?

Veronika Švecová / 31. august 2015 / Business

Zuzana Gom­bo­šová je tex­tilná dizaj­nérka. Minulý rok úspešne skon­čila pre­stížnu Cen­tral Saint Martin’s Col­lege of Arts and Design v Lon­dýne, v odbore Mate­rial Futu­res. Tento rok ste ju už mohli zažiť na TEDx pódiu v Bra­ti­slave.

Zuza­ninu tvorbu cha­rak­te­ri­zuje inter­dis­cip­li­nárny prí­stup, chuť expe­ri­men­to­vať a skú­mať veci do hĺbky. To vidno aj na jej aktu­ál­nom pro­jekte Invi­sible Resour­ces (nevi­di­teľné zdroje). Zuzana pra­cuje so sku­pi­nou mik­ro­or­ga­niz­mov, ktoré sú schopné pro­du­ko­vať hma­ta­teľný mate­riál. Stre­do­bo­dom jej záujmu je Ace­to­bac­ter Xyli­num – a výsle­dok jeho pôso­be­nia, bak­te­riálna celu­lóza.

Nechať si narásť dopl­nky? Vykaš­lať sa na fab­riky a spo­ľa­hnúť sa na prí­rodu? Tak to už vôbec nie také sci-fi ako by sa mohlo zdať.

Zuzka, tvoja pred­náška na toh­to­roč­nom TEDx-e mi vyra­zila dych, ako si sa cítila pred tak veľ­kým pub­li­kom?

Ďaku­jem. Mys­lím, že som to zvládla viac menej bez ujmy aj keď musím pri­znať, že som v daný deň vôbec nič nejedla keďže môj žalú­dok bol tak zovretý. Roz­prá­vať pred väč­ším pub­li­kom je však úžasná a cenná skú­se­nosť a ak sa vám podarí nad­via­zať súlad s pub­li­kom, tak to môže byť aj cel­kom prí­jemný záži­tok.“

Pamä­tám si, že na začiatku pred­nášky dostali všetci v pub­liku do rúk vzorky. Vtedy sme si mys­leli, že oby­čaj­ných látok. Potom si zahlá­sila: „Tak, práve držíte v rukách bak­te­riálnu celu­lózu,“ a podľa mňa polo­vica ľudí ich pus­tila na zem. Stre­tá­vaš sa často s nedô­ve­rou v mate­riály, na kto­rých pra­cu­ješ? Neboja sa modelky nosiť veci z bak­te­riál­nej celu­lózy?

Ja si mys­lím, že modelky sú od štá­dia, kedy by bak­te­riálnu celu­lózu nosili ešte tro­chu vzdia­lené. Ja sa zame­ria­vam skôr na dopl­nky alebo úžit­kové pred­mety než na šaty. Mate­riály s kto­rými pra­cu­jem, sú pre ľudí často nezná­mym poj­mom. Neve­dia, čo si majú napr. pod bak­te­riál­nou celu­ló­zou pred­sta­viť. Skôr než s odpo­rom sa stre­tá­vam s veľ­kým záuj­mom a ľud­skou zve­da­vos­ťou. Ľudia chcú vedieť, čo práve držia v rukách a veľmi radi si to nechajú vysvet­liť.

Občas však nad otáz­kami s kto­rými ma oslo­via sama žas­nem. Tre­bárs sa mi pár krát stalo, že sa ma ľudia spý­tali či tie bak­té­rie musia zomrieť, keď už mate­riál vyras­tie… No, ono keď sa na to pozriete z tohto uhla pohľadu tak áno, zrejme pácham pri kaž­dom zbere celu­lózy masívnu geno­cídu. Ale viete koľko mik­ro­or­ga­niz­mov “zomrie” vždy keď sa ospr­chu­jete?

Koľko to trvá, kým sa z mód­nej návrhárky stane ama­tér­sky bio­tech­no­lóg a zvá­rač? Prečo si to chcela pod­stú­piť?

Vôbec nešlo o nejaký plán, alebo či som to chcela pod­stú­piť. Jed­no­du­cho sa to takto vyvi­nulo a na začiatku celého pro­cesu som netu­šila, čo všetko budem musieť pod­stú­piť. Ak je vašim záuj­mom vyví­jať a skú­mať veci nové a nepoz­nané, často musíte pre­kro­čiť vlastné limity a vzdať sa pred­sud­kov. Ono v mojom prí­pade to až tak hrozné nebolo. Neu­tr­pela som žia­den úraz a ani som sa nestretla s neocho­tou ľudí pomôcť pri rea­li­zá­cii. Nad­še­nie a pozi­tívny prí­stup búrajú mnoho pre­ká­žok.“

Je navrho­va­nie oble­če­nia z alter­na­tív­nych mate­riá­lov luk­ra­tív­nym biz­ni­som? Alebo je to tvoja misia záchrany život­ného pro­stre­dia?

Navrho­va­nie oble­če­nia z alter­na­tív­nych mate­riá­lov môže byť luk­ra­tív­nym biz­ni­som asi iba v prí­pade, že pra­cu­jete pre módne domy ako Dior alebo Given­chy :-)

Moja moti­vá­cia má dosť ďaleko od snahy vytvo­riť nový luxus. Skôr naopak, sna­žím sa pre­zen­to­vať myš­lienku, že tento mate­riál je veľmi jed­no­du­ché pes­to­vať a preto je dostupný kaž­dému, kto je ochotný sa o to pokú­siť. Záchrana život­ného pro­stre­dia je tiež zau­jí­mavý pojem aj keď pravdu pove­diac neviem či je možné životné pro­stre­die zachrá­niť. Či je ho možné zakon­zer­vo­vať v stave pred náras­tom ľud­skej popu­lá­cie, pred zvy­šo­va­ním podielu prie­my­sel­nej pro­duk­cie.

Verím ale v to, že je možné veci robiť viac uve­do­melo a s dôra­zom na zacho­va­nie rov­no­váhy v pro­stredí. Mate­riál, s kto­rým pra­cu­jem, ponúka návrh alter­na­tívy, nie záchrany. Alter­na­tívy, ktorá je šetr­nej­šia k život­nému pro­stre­diu, má pozo­ru­hodné vlast­nosti a poten­ciál nahra­diť mate­riály vyro­bené agre­sív­nej­šími pro­cesmi.“

Spo­lu­pra­cu­ješ s návrhármi fil­mo­vých kos­tý­mov. V akých fil­moch sme mohli vidieť alebo uvi­díme tebou dodané mate­riály?

Tento pro­jekt spo­lu­práce s kos­tý­mo­vými dizaj­nérmi je veľmi nový a zatiaľ tieto kos­týmy nie sú vo veľ­kých komerč­ných fil­moch. Musíš si uve­do­miť, že toto celé je ešte v dosť expe­ri­men­tál­nom štá­diu a bude trvať nejaký ten čas, kým sa to posu­nie do štá­dia funkč­nosti.“

Zna­mená to, že si už pre­ra­zila na zahra­nič­nom trhu? Aké je tvoje odpo­rú­ča­nie pre budúce pod­ni­ka­teľky? Ísť štu­do­vať za hra­nice? Nebáť sa tech­no­ló­gií? V čom je tvoje tajom­stvo úspe­chu?

Mys­líte tým, či už “som za vodou”? Nie, nemys­lím si. Mojej práci sa však za posledný rok dostalo veľa pozor­nosti, čo výrazne pomohlo tomu, aby som pro­jekt posu­nula ďalej. Takisto by som sa nenaz­vala pod­ni­ka­teľ­kou, ale skôr dizaj­nér­kou. Neviem či exis­tuje niečo ako tajom­stvo úspe­chu, ale vedieť to, by ušet­rilo mno­hým z nás kopec času a úsi­lia.

Mys­lím, že dôle­žité je mať v hlave cieľ a ísť si za tým. Je nor­málne, že sa vám na vašej ceste občas (alebo aj čas­tej­šie) nedarí. Je dôle­žité sa toho nez­ľak­núť a pokra­čo­vať ďalej, až stret­nete tých správ­nych ľudí, správne pub­li­kum, správne pro­stre­die.“

Je možné na Slo­ven­sku štu­do­vať udr­ža­teľnú módu? Čo tak návrat na aka­de­mickú pôdu? Chcela by si vyučo­vať podobné pred­mety u nás? Mys­líš, že by bol o ne záu­jem?

Mys­lím, že s dneš­ným prí­stu­pom k inter­netu je možné štu­do­vať udr­ža­teľnú módu naozaj kde­koľ­vek. Na Slo­ven­sku, keďže nemáme veľký módny a tex­tilný prie­my­sel, ide viac menej o indi­vi­du­álnu a lokálnu tvorbu, ale mys­lím že aj pri tejto veľ­kosti je dôle­žité vedieť, aké sú prin­cípy udr­ža­teľ­nej módy.

Robiť udr­ža­teľnú módu často zahŕňa to, že člo­vek musí navrho­vať a tvo­riť veci s dôra­zom na trans­pa­ren­tnosť zdro­jov, výrob­ných pro­ce­sov a kolo­behu sys­tému. To zna­mená- nie som len člá­nok v sys­téme, ktorý navrhne peknú kolek­ciu a ide sa ďalej, ale mám na mysli a zohľad­ním celý kolo­beh života pro­duk­tov, ktoré navrh­nem pre reálny svet.“

Plá­nu­ješ zalo­žiť aj vlastné štú­dio? Máš už svoju značku? Ako a kde ťa môžeme sle­do­vať, prí­padne vidieť tvoje modely? 

Stále tvo­rím a pra­cu­jem. Moje štú­dio je stále funkčné avšak často sa pre­súva z miesta na miesto. Som tak tro­chu nomád. Zatiaľ som nedoz­rela na to, aby som mala vlastnú značku. Mys­lím, že je to veľká zod­po­ved­nosť. Takisto si nemys­lím, že mať vlastnú značku, je to naj­dô­le­ži­tej­šie v živote dizaj­néra. Momen­tálne ma zau­jí­majú iné aspekty môjho povo­la­nia.

Aké si mala plány na leto? Odísť na dovo­lenku a nechať svoje látky rásť? Mys­lím, že tak nejako to začalo…

Ja stále niečo pes­tu­jem”. Napo­sledy som skú­šala niečo doma, na Slo­ven­sku, kde trá­vim letné mesiace. Je to zau­jí­mavé — ono v kaž­dej kra­jine a teda kli­ma­tic­kých pod­mien­kach vám vyras­tie niečo tro­chu iné. Mate­riál ma tro­chu lokálny aspekt.“

Pridať komentár (0)