Do roku 2020 na Zemi vymrú 2/3 tre­tiny zvie­rat

Dárius Polák / 2. november 2016 / Tools a produktivita

Budúc­nosť momen­tálne vyzerá bez­ú­tešne, nie je však ešte prí­liš neskoro.

Naša pla­néta vstu­puje do novej éry, tzv. antro­po­cény, kedy ľud­ská akti­vita ohromne a nez­vratne zme­nila geoló­giu a eko­sys­témy Zeme. Spolu s menia­cou sa atmo­sfé­rou, pôdou, oce­ánmi a lesmi má tento svet oveľa menej divej zvery. Dokonca je možné, že budeme sved­kom naj­väč­šieho maso­vého zániku divo­kej zveri od čias dino­sau­rov.

V správe “Žijúca pla­néta,” od Sve­to­vého fondu na ochranu prí­rody (World Wide Fund for Nature — WWF) a Zoolo­gic­kého spolku Lon­dýnu (ZSL) sa odha­lilo, že sve­tová popu­lá­cia rýb, vtá­kov, cicav­cov, oboj­ži­vel­ní­kov a pla­zov sme­ruje k zní­že­niu o 67 % do roku 2020. Počet divej zveri už i tak kle­sol o 58 % medzi rokmi 1970 a 2012. Tieto údaje boli pred­po­ve­dané na základe popu­lá­cie 3 700 rôz­nych dru­hov sta­vov­cov po celej Zemi. Ide o najob­siah­lejší pries­kum ohľa­dom prí­rody na svete, aký bol kedy zosta­vený.

3

foto: brightside.me

Naj­väč­šou prí­či­nou vyky­no­že­nia bude strata ich pri­ro­dze­ného pro­stre­dia. Podľa WWF je väč­šina deštruk­cie a degra­dá­cie spô­so­bená neu­dr­ža­teľ­ným poľ­no­hos­po­dár­stvom, prie­my­sel­nou infra­štruk­tú­rou, ťaž­bou, vytvá­ra­ním elek­tric­kej ener­gie a obchod­ným roz­vo­jom. Ďal­šie kľú­čové fak­tory zahŕňajú prí­lišné vyko­ris­ťo­va­nie, pyt­liac­tvo, zne­čis­te­nie a zmenu klímy. Správa ďalej tvrdí, že dru­hou naj­väč­šou výzvou bude dosta­točná potra­vi­nová zabez­pe­če­nosť. Naša rake­tovo ras­túca sve­tová popu­lá­cia sa bude musieť naučiť z roka na rok vyžiť z čoraz men­ších zdro­jov, keďže kaž­do­ročne dochá­dza k zní­že­niu poľ­no­hos­po­dár­sky využi­teľ­nej pôdy.

5

foto: brightside.me

Hoci však žijeme na kraji, všetko ešte nie je stra­tené. Toto sú zatiaľ iba poklesy — nie vyhy­nu­tia, a preto by mali byť budíč­kom pre jed­not­livé kra­jiny pre zota­ve­nie. Pokiaľ si mys­líš, že to ľudia vzdali ešte pred­tým, než to skú­sili, spo­meň si, že pred pár mesiacmi sme mohli vidieť Kli­ma­tický sum­mit v Paríži, na kto­rom sa 195 kra­jín dohodlo na obme­dzení emi­sií oxidu uhli­či­tého. Ďalej tu bol Doho­vor o medzi­ná­rod­nom obchode s ohro­ze­nými druhmi voľne žijú­cich živo­čí­chov a rast­lín (CITES), ktorý úspešne doká­zal zvý­šiť úro­veň ochranu žra­lo­kov, rají, šupi­nav­cov, gekó­nov, afric­kých šedých papa­gá­jov a ďal­ších ohro­ze­ných dru­hov.

Pokiaľ vlády, prie­mys­lové pod­niky a samotní obča­nia budú ďalej pokra­čo­vať v týchto sna­hách, osud pla­néty bude oveľa menej bez­ú­tešný. Pokiaľ.

Celú repor­táž si môžeš pre­čí­tať tu a jej krátky sumár zas tu.

6

foto: brightside.me

zdroj: iflscience.com, zdroj titul­nej foto­gra­fie: iflscience.com

Pridať komentár (0)