Doktor Pat­rik Kar­van: Práca det­ského lekára je tro­chu ťaž­šia, pre­tože nie všetky deti vám pove­dia, čo ich trápi

Veronika Horváthová / 6. jún 2016 / Rozhovory

S leká­rom Pat­ri­kom Kar­va­nom sme sa roz­prá­vali o Výjaz­do­vej det­skej poho­to­vosti, na kto­rej čele stojí, o tom aké je povo­la­nie det­ského lekára a pove­dal nám aj o svo­jich zážit­koch z ces­to­va­nia po skoro celom svete. 

Dobrý deň Pat­rik, pove­dzte nám na začia­tok niečo o sebe. Chceli ste byť dokto­rom už, keď ste boli malý chla­pec?

Škôl­kár­ske časy si nepa­mä­tám tak detailne, ale určite sme sa o povo­la­niach bavili, kde som zhodne s ostat­nými asi hovo­ril, že chcem byť koz­mo­naut, sme­tiar a podobné zau­jí­mavé povo­la­nia. Čo som bol na kar­ne­va­loch, to viem, lebo z toho mám foto­do­ku­men­ta­ciu:-). Ale od 6 rokov ma lie­čil náš rodinný pria­teľ MUDr. Mruš­ko­vič Sta­ni­slav, čo bol veľmi známy a uzná­vaný pedia­ter. Cho­dil k nám domov na náv­števu a to nie­len keď som bol chorý. Po pár náv­šte­vách som začal hovo­riť, že ja chcem byť Stano. A odvtedy sa skon­čila éra koz­mo­nau­tov a sme­tia­rov.

Prečo ste sa roz­hodli práve pre pediat­riu?

Lebo Stano bol pedia­ter:-). Okrem toho zohral úlohu aj fakt, že Det­ská Fakultná nemoc­nica mala v 1999 nejaké voľné miesta a ja som sa dostal na Kli­niku det­skej chi­rur­gie, kon­krétne JIS. Dali mi na výber, či chcem byť zara­dený do ates­tač­nej príp­ravy v odbore Pediat­ria, Chi­rur­gia alebo Anes­te­zi­oló­gia. A Stano bol pedia­ter, takže…

IMG_3154

Ako vzni­kol nápad zalo­žiť Det­skú výjaz­dovú poho­to­vosť?

Podobnú myš­lienku som mal dávno, kedže sa ma via­cerí ľudia resp rodi­čia pýtali, či by som nepri­šiel k nim domov, čo som aj robil pre zná­mych. V roku 2002 bol zalo­žený pro­jekt Pre­va­se­dieta, kde som začal skoro od začiatku pro­jektu aj slú­žiť a slú­žim dote­raz. V 2014 uzrel svetlo sveta iný pro­jekt Kom­plex­nej Záchran­nej služby o.z., kde som začal v apríli 2015 pra­co­vať a neskôr sa stal garan­tom pre pediat­riu. Táto firma však skon­čila a tak nás BSK (Bra­ti­slav­ský samo­správny kraj) oslo­vil, aby sme v tejto čin­nosti pokra­čo­vali. Súčas­ťou našej VyDEPo je aj LSPP ambu­lan­cia v Malac­kách.

Zdra­vot­níc­tvo na Slo­ven­sku je veľmi kri­ti­zo­vané. Mys­líte si, že nová gene­ra­cia mla­dých dokto­rov môže túto situ­áciu zme­niť?

Som o tom pre­sved­čený a už sa to aj deje. Verím, že po korekt­nom nasta­vení sys­tému sa to zmení k lep­šiemu.

Čo je vašou moti­vá­ciou pokra­čo­vať v práci?

Práca det­ského lekára je tro­chu ťaž­šia, pre­tože nie všetky deti vám pove­dia, čo ich trápi. Ja to pri­rov­ná­vam k vete­ri­nár­nej medi­cíne. Na dru­hej strane sa výsledky u detí dosta­via často skôr ako u dospe­lých. O to viac pri akútne cho­rých deťoch. Osobne často tele­fo­nu­jem rodi­čom nasle­du­júci deň, ako sa cho­roba vyvíja. Pozi­tívna spätná väzba je tou naj­väč­šou moti­vá­ciou.

image1

Práca s deťmi si vyža­duje veľa trpez­li­vosti a pocho­pe­nia. Aké vlast­nosti hľa­dáte v ľudoch, s kto­rým spo­lu­pra­cu­jete?

Musím pove­dať, že u det­ských leká­rov je trpez­li­vosť na prvom mieste. Nie som si istý, že pediatri by boli trpez­liví od prí­rody, než sa stali det­skými lekármi alebo ich tomu pediat­ria naučila. Pamä­tám si aj zopár leká­rov v DFNsP, ktorí po čase pre­šli k dospe­lej medi­cíne. Ale aj geriatri sú v nie­čom špe­ci­fickí :-)

Čo si mys­líte, že je Vaša silná stránka, ktorá Vám pomáha byť dob­rým a chá­pa­vým leká­rom?

Neviem, či taký som, ale ume­nie počú­vať rodiča je nut­nosť. Vzťah k deťom aj mimo medi­cíny je takisto dôle­žitý.

Určite ste zažili rôzne aj vážne prí­pady cho­rôb počas vašej kari­éry. Ako ste schopný pre­ko­nať emó­cie a byť pro­fe­si­onál?

To je niečo, čo vás v škole nenau­čia a asi sa to ani nedá. Pri nástupe do nemoc­nice je to vlastne šok pre kaž­dého. U mňa to bol ešte väčší šok, kedže som rovno zo školy nastú­pil na JISku kli­niky det­skej chi­rur­gie, kde ležali aj novo­ro­denci s vro­de­nými vývo­jo­vými chy­bami pred a po ope­rá­cii. Moje šťas­tie bolo, že sa mi dcéra naro­dila týž­deň pred nástu­pom do práce a tým pádom som nemys­lel pri jej naro­dení, s čím vše­li­čím sa môže naro­diť. Aby som bol úprimný, tak det­skej onko­ló­gii by som nedo­ká­zal robiť.

MUDr.Patrik Karvan-2

Zatiaľ fun­guje VyDePo v Bra­ti­slave a Malac­kách. Máte v pláne ju roz­ší­ri­ťaj do iných miest Slo­ven­ska?

Nemám zatiaľ takéto ambí­cie, kedže nás táto práca veľmi vyťa­žuje a nedos­ta­tok leká­rov je prob­lém, ktorý je mimo Bra­ti­slavy ešte citeľ­nejší.

Máte veľa skú­se­ností zo zahra­ni­čia a veľa ces­tu­jete, máte nejaký záži­tok, ktorý zme­nil Váš pohľad na svet?

Svet je veľmi roz­ma­nitý a tá roz­ma­ni­tosť ma obo­ha­cuje. Z kon­ti­nen­tov mi ešte chýba Južná Ame­rika, ale deti bez ohľadu na farbu pleti sú všade rov­naké. V kaž­dej kra­jine sa sna­žím pozrieť aj do vnútra nemoc­nice. Najk­rajší záži­tok som mal v Namí­bii, kde boli vnútri aj domáce zvie­ratá a všetci ma zdra­vili: Hi Doc­tor. Až po chvíli mi došlo, že to nemajú odkiaľ vedieť, ale všetci biely sú pre nich lekári.

A nako­niec nám pove­dzte, aké sú vaše sny, ktoré by ste chceli napl­niť?

Okrem ces­to­va­nia, mám v pláne kúpiť biely skú­ter Vespu a na motorke by som chcel robiť aj výjazdy k deťom cez deň. Takúto službu plá­nu­jeme pri­čle­niť k ambu­lan­cii prak­tic­kého lekára pre deti, tak uvi­díme, či bude záu­jem aj o výjazdy cez deň.

Zdroj fotky: Archív P. Kar­vana

Pridať komentár (0)