Domi­nik Hop­jak a cross­fi­tová sieť RRCFT: O žiadnu zlatú baňu nejde

Martin Bohunický / 25. december 2015 / Business

Domi­nik Hop­jak je mladý cha­lan, ktorý sa po návrate z Aus­trá­lie roz­ho­dol spo­jiť svoju naj­väč­šiu záľubu s biz­ni­som. Dnes je spo­lu­ma­ji­te­ľom naj­zná­mej­šej a naj­po­pu­lár­nej­šej siete Cross­fit gymov na Slo­ven­sku.

Ahoj Domi­nik, momen­tálne si spo­lu­ma­ji­te­ľom naj­väč­šej siete cross­fit gymov na Slo­ven­sku. Ako sa ti to celé poda­rilo?:)

V roku 2011 sme začali robiť kon­dičné tré­ningy pod mos­tom Laf­ran­coni. Orga­ni­začne sa to skôr podo­balo tré­ningu na sta­no­vis­kách s rôz­nym dostup­ným náči­ním (pneuma­tiky, kett­le­belly, dre­vené palice, atle­tické reb­ríky. Postupne nás bolo stále viac a s veľ­kým nad­še­ním sme sa začali for­mo­vať do prvého ofi­ciál­neho Cross­Fit gymu. Práve v tomto roku nám dosť pomohla aj firma Ree­bok – či už mediálne, alebo mate­riálne. No a pri­šiel prvý gym, potom druhý a teraz sme v troch mes­tách a tešíme sa.

Viem o tebe, že si strá­vil nejakú dobu v Aus­trá­lií a na tvoje ďal­šie sme­ro­va­nie to malo veľký vplyv. Povieš nám viac?

V Aus­trá­lií som strá­vil rok. Prí­čina môjho odchodu bolo roz­bi­tie život­ného ste­re­otypu, kde som už vtedy pôso­bil v Goleme 4 roky ako fit­ness tré­ner. Na fakulte TVš som skon­čil 4.ročník a jed­no­du­cho som potre­bo­val zmenu. Po odchode som v prvom rade zlep­šil jazyk – ktorý mi otvo­ril cestu k medzi­ná­rod­ným ško­le­niam a rôz­nym cer­tif­ká­tom v obore. Absol­vo­val som tam jeden tri­mes­ter na Aus­tra­lian Col­lage of natu­ral the­rapy – ACNT , popri čom som si uro­bil jeden z mojich Cross­Fit cer­ti­fi­ká­tov, ale aj iné cer­ti­fi­káty.

hopjak5

Dnes rieši cvi­če­nie každý, ľudia buď cvi­čia alebo aspoň hovo­ria, že cvi­čiť budú. Je teda momen­tálne tento seg­ment zla­tou baňou? Alebo to v sku­toč­nosti nie je také ružové?

Vec je tá, že za tú kva­litu služby, ktorú ponú­kame my v Cross­Fit Bra­ti­slava, si inde vo svete pýtaju troj­ná­so­bok. Úprimne ti poviem, že o žiadnu zlatú baňu nejde, čo však nevní­mam tra­gicky. Napĺňa ma to, že robím, čo ma baví a pôso­bím v obore, v kto­rom som vždy chcel. Samoz­rejme, nemô­žeme sa sťa­žo­vať, gym máme stále plný, nová­či­ko­via pri­chá­dzajú a stá­lice zostá­vajú, no stále jaz­dím na Golfe a nie na Mas­se­rati.

RRCFT fun­guje od roku 2012, čo sa za tú dobu zme­nilo a čo chceš, aby sa dialo s tvo­jim “biz­ni­som” ďalej? Máš nejaké veľ­ko­lepé plány? :)

Od roku 2012 sme vyspeli do kva­lit­nej a uce­le­nej formy kon­dič­ného vede­nia tré­nin­gov zame­ra­nej na širokú verej­nosť. Učíme ľudí efek­tiv­néj­šie a kva­lit­nej­šie sa hýbať a robíme osvetu toho, aké schop­nosti ukrýva ich telo.

Plán? Nech­cem mať veľké oči. Mojim naj­dô­le­ži­tej­ším plá­nom je udr­žať tú kva­litu tré­ningu, ktorú ponú­kame dnes a vždy efek­tívne zapra­co­vať všetky novinky a nové poznatky z oblasti fit­ness do nášho tré­nin­go­vého plánu. Nech­cem veľa, chcem len aby kli­enti boli stále spo­kojní, aby na sebe videli výsledky a posú­vali sa tam kam chcú, či už ide o chud­nu­tie, či nabe­ra­nie sva­lo­vej hmoty, lep­šiu kon­dičku atď. Ponú­kať nadš­tan­dardné služby a mať spo­koj­ného zákaz­níka. Čo je viac?

Cross­fit posledné roky dosť naberá na popu­la­rite, nie je to ale len ďalší módny trend, ktorý zase nahradí niečo iné?

Skôr by som pove­dal, že v roku 2011 – 2012 mal Cross­Fit túto nálepku. Veľký booom, zrazu chcel by každý Cross­Fit­ter a búchať kla­di­vom po pneuma­tike. To už pomi­nulo. Sme skoro v roku 2016, pod hla­vič­kou RRCFT team fun­gu­jeme už 5 rokov. Za túto dobu si Cross­Fit u nás ( a vo svete neho­vo­riac) vybu­do­val už sta­tus športu, nie voľ­no­ča­so­vej pohy­bo­vej akti­vity.

hopjak4

Okolo tvojho mena sa dosť kecá. Pre­zen­tu­ješ sa takým “svoj­ským” spô­so­bom, pomaly sa z teba stáva celeb­rita. To si tak chcel, uro­biť zo seba značku? :) Alebo to prišlo ani nevieš ako?

Pri­orita číslo jedna bolo vytvo­riť značku RRCFT. Vo veľa mediál­nych výstu­poch som bol pre­zen­to­vaný hlavne ja, nakoľko som zakla­da­teľ, spo­lu­ma­ji­teľ aj tré­ner – nebolo to však o mne, ale o celom tíme ľudí RRCFT. Moje meno sa nespája iba s Cross­Fi­tom, ale aj s kon­dič­ným tré­nin­gom ako takým, nakoľko pocha­dzam z FTVŠ UK

Naj­väč­ším prob­lé­mom mno­hých ľudí, ktorí sa roz­hodnú s nie­čím začať (a je jedno, či ide o cvi­če­nie alebo pod­ni­ka­nie) je, že im chýba dis­cip­lína. Príde moti­vá­cia, člo­vek maká, lenže po týždni to vypr­chá a sme zase na začiatku. Ty zjavne prob­lém nemáš, v oboch sme­roch sa ti nad­mieru darí. Aký je tvoj recept na železnú dis­cip­línu? Čo ti nedo­volí zasta­viť sa? 

Práve práca v tíme je základ. Všetci čle­no­via sa pod­po­ru­jeme a aj keď príde nejaké vyho­re­nie, kole­go­via a kama­ráti ťa nakopnú. Takže podľa mňa je kľúč tímová práca. Sám by som to v tejto miere určite nedo­ká­zal a RRCFT by nebolo tam, kde momen­tálne je.

Jedna sku­pina tvrdí, že člo­vek sa stíha veno­vať biz­nisu alebo fit­ness. Iní zase tvr­dia, že čím viac sa ti darí v jed­nej oblasti, tým viac sa posu­nieš aj v tej dru­hej. Ty to máš síce celé dokopy, ale predsa, skús, ako to teda je?

Nakoľko som skĺbil biz­nis aj fit­ness do jed­ného, určil som si životnú špe­cia­li­zá­ciu. Foku­su­jem sa na jednu vec a viem 100 per­cen­tne využiť svoj poten­ciál. Čo sa týka tré­ningu, ja mám svoju tré­nin­govú rutinu a tré­nu­jem či sa darí, či sa nedarí, keď je toho veľa, aj keď nie je do čoho pic­hnúť. Je však pravda, že keď sa darí, nemám stres a mám pozi­tívny mind set, teda mám do tré­no­va­nia väč­šiu chuť.

hopjak2

RRCFT fun­guje už aj v Nitre a Dub­nici. Druhý meno­vaný gym patrí Tomá­šovi Tata­rovi. Ako sa takáto spo­lu­práca upiekla? 

Svet je malý a Slo­ven­sko ešte men­šie. Tomáš chcel niečo budo­vať a páčilo sa mu ako to robíme my. Mali sme spo­loč­ných zná­mych a tak slovo dalo slovo a vzniklo z toho per­fektné špor­to­visko v Dub­nici.

Na webe som sa dočí­tal, že ste otvo­rení fran­chi­singu, teda že si nie­kto otvorí gym pod vašou znač­kou? Keby do toho nie­kto chcel ísť, čo preto musí uro­biť? 

Dôle­žité je aby mal člo­vek chuť robiť Cross­Fit a robiť ho dobre. Nie je to len o tom: „Mám kapi­tál, idem posta­viť gym.” Treba mať nad­še­nie, vzde­la­nie, množ­stvo skú­se­ností a tím ľudí, na kto­rých sa dá 100 per­cen­tne spo­ľa­hnúť. Musíme vidieť, že tomu, kto sa bude hlá­siť k našej značke doká­žeme dôve­ro­vať. My nepo­nú­kame len brand, ponú­kame know-how, pora­den­stvo a chceme, aby mal každý náš gym ten ozaj­stný RRCFT spi­rit a nadš­tan­dartné služby.

hopjak3

V RRCFT dosť pomá­hate deťom, v zime 2013 to boli onko­lo­gickí pacienti, o rok neskôr ste pod­po­rili reha­bi­li­tačné cen­trum. Chys­táte niečo aj tento rok?

Kaž­do­ročne pri­pra­vu­jeme cha­ri­ta­tívnu zbierku RRCFT for Hope. Pri­pra­víme nejaký zau­ji­mavý merch – tričká, náramky, kľú­čenky odznaky nálepky – každý rok niečo nové. Robíme veľký večie­rok a spo­ločný tré­ning našich čle­nov na pod­poru – počas kto­rých sa vždy vyzbiera naj­viac peniaž­kov. Tento rok sme sa roz­hodli pod­po­riť štvor­no­hých kamo­šov a pomôcť im, pro­stred­níc­tvom občian­skeho zdru­že­nia Pes v núdzi. Moja kama­rátka a veľká špor­tov­kyňa Romi Kli­me­ková stojí na čele tohto “ózetka” a venuje sa mu oddane celým srd­com. Pre psí­kov robia so svo­jimi kole­gy­ňami možné, aj nemožné. Okrem útul­kov sa o hav­ká­čov sta­rajú aj v domá­cich depo­zi­toch, odo­be­rajú ich zo zlých pod­mie­nok a zachra­ňujú tých týra­ných, či zaned­bá­va­ných. A samoz­rejme im hľa­dajú nové domovy. Roz­hodli sme sa teda tento rok pod­po­riť psí­kov. Máme tričká a mali sme aj super čiapky, tie sa však všetky pre­dali počas prvých 24 hodín pre­daja. Vše­tok zisk z čia­pok a tri­čiek ide priamo psí­kom na krmivo a vete­rinu.

Máš za sebou kus úspeš­nej roboty, preto by číta­te­lia určite radi od teba počuli nejakú hod­notnú myš­lienku na záver, ktorá ich nakopne do života. Tak čo, skú­siš?:)

Skromne, hrdo, pra­co­vito.

Pridať komentár (0)