Dra­hoš Šišo­vič – mladý pod­ni­ka­teľ, ktorý je dôka­zom toho, že aj na Slo­ven­sku sa oplatí byť eco-friendly

Veronika Horváthová / 10. august 2016 / Rozhovory

S Dra­ho­šom Šišo­vi­čom, zakla­da­te­ľom MER­CHYOU, sme sa roz­prá­vali o tom, že je potrebné uve­do­mo­vať si odkiaľ naše oble­če­nie pochá­dza, o tom s akými ľudmi sa mu naj­lep­šie spo­lu­pra­cuje a o tom, aká filo­zo­fia naj­viac ovplyv­nila jeho biz­nis.

Dra­hoš, vysvetli nám ako to celé fun­guje. Môžem ja len tak k Vám prísť s trič­kom a dať si natla­čiť aký­koľ­vek obrá­zok?

Ahoj Vero­nika, pod­ni­káme v B2B pro­stredí. Čo zna­mená, že pomá­hame s dodá­va­ním tex­tilu a násled­nou potla­čou rôz­nym kape­lám, fes­ti­va­lom, fir­mám, orga­ni­zá­ciam, odev­ným znač­kám, reklam­ným agen­tú­ram atď. Mini­málny odber máme limi­to­vaný na 25ks z designu. Neve­nu­jeme sa potlači kuso­vého tex­tilu a okrem háko­vého kríža vytla­číme čokoľ­vek.

Začiatky tvojho biz­nisu neboli ľahké a vyža­do­vali veľké množ­stvo času, ener­gie a peňazí. Čo ti dodá­valo vieru a silu pokra­čo­vať?

Psy­chic­kou opo­rou mi je man­želka a brat s kto­rými aj pra­cu­jem, ak máš dobré rodinné vzťahy je ide­álne fun­go­vať podľa hesla „Keep it in the family“. No a keď sa mladý člo­vek sústredí sto­per­cen­tne na jednu akti­vitu, v kto­rej chce dosiah­nuť určitý ciel, nemusí mať vyslo­vene talent a skôr alebo neskôr sa mu to podarí. Rov­nako to bolo aj v mojom prí­pade. Tiež ma extrémne moti­vo­valo a stále moti­vuje, keď vidím, že sa mla­dým ľudom v ich biz­nis plá­noch darí. Hlavne keď to vidím na Slo­ven­sku alebo v Čechách.

Je dôle­žité byť prajný. Biz­nis nero­bím len pre seba, ale aj pre dru­hých. Pre rodinu, zamest­nan­cov, ich rodiny, cudzích ľudí, kto­rých spoz­ná­vam. Nie sme nadá­cia, pod­ni­káme aby sme gene­ro­vali zisk, ale už prvotná myš­lienka pri zakla­daní firmy bola, že raz keď budem mať mož­nosť a hlas ovplyv­niť veci tak to uro­bím. Naprí­klad aktu­álne u nás pra­cuje už viac­krát súdne tres­taný člo­vek, tiež ľudia tesne pred dôchod­kom a podobne. Presne tie sku­piny ľudí, ktoré nikdo nechce zamest­nať a per­so­nálne agan­túry mi radia, aby som ich neza­mest­ná­val. Tiež ma veľmi moti­vuje aj to kam sme sa ako firma za tak krátky čas dostali a aké mož­nosti máme. Naprí­klad minulý týž­den bol u nás zástupca firmy, kto­rej farby pou­ží­vajú pre tlač v Nike, Armani alebo Cha­nel a pozval nás do ich ško­lia­ceho cen­tra v Štá­toch. Rov­nako tak sme dostali mož­nosť stáže vo firme v USA ktorá tlačí priamo pre Nike, lebo majú tak zvlád­nutý interný sys­tém, že doká­zali kon­ku­ro­vať Číne a Nike si ich vybrali hoci náklady na zamest­na­nie člo­veka v USA sú oveľa vyš­šie ako v Číne.

Tieto mož­nosti si nesku­točne vážim, veď sme začí­nali ako traja nad­šenci v piv­nici. A tiež doslova hltám čo všetko dokáže kon­ku­ren­cia res­pek­tíve firmy naprí­klad z UK alebo USA. Čo všetko sa musíme ešte naučiť alebo v naj­lep­šom prí­pade robiť lep­šie ako oni. Vylep­šit workf­low, efek­ti­vitu, veľa vecí. Sme na úpl­nom začiatku. Takže mi vieru dodá­vali dosa­ho­vané úspe­chy na základe roz­hod­nutí, ktoré sme ako firma spra­vili a silu ten vnú­torný pocit, že už keď sme sa dostali sem, chceme ísť ešte ďalej. Je to pre mňa stále ako sen, ako niečo čo sa nemalo stať mne, vieš ako to mys­lim? :)

rsz_img_7556

foto: archív Dra­hoš Šišo­vič

Skon­čil si baka­lára a ďalej si nepok­ra­čo­val. Mys­líš, že by Ti ďal­šie vzde­la­nie pomohlo v tvo­jom biz­nise?

Na prvý pohľad nie, štu­do­val som na katedre mar­ke­tin­go­vej komu­ni­ká­cie Uni­ver­zity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, ale štú­dium ako také dáva mla­dému člo­veku pre­hľad a roz­hľad, čo je veľmi dole­žité. Samého ma mrzí, že nemám načí­ta­ného oveľa viac. Záro­veň je nutné si uve­do­miť, že po skon­čení VŠ už člo­vek nebude mať zrejme nikdy toľko času a psy­chic­kej pohody, aby sa naplno mohol samo­vzde­lá­vať. Vo vedo­mos­tiach je sila. A spo­me­niem tiež ces­to­va­nie. Je nesmierne dôle­žité, aby člo­vek ak má šancu ces­to­val a spoz­ná­val čo naj­viac. Naprí­klad s kape­lou, s kto­rou som hral cca 10 rokov, som pre­jaz­dil pol sveta od Ber­lína po Sin­ga­pur. Mali sme klu­bové turné v Európe, Číne, v juho­vý­chod­nej Ázií, chys­tali sme sa do Aus­trá­lie a Kanady. Keď som MER­CHYOU roz­bie­hal boli sme vyslo­vene zame­raný na band-mer­chan­dise, tlač tri­čiek a iného tex­tilu pre kapely. To pro­stre­die som poznal doko­nale.

Všetko to malo zmy­sel a bolo pre­po­jené. Ľudia, kto­rých som stre­tá­val, situ­ácie ktoré som zaží­val, skú­se­nosti for­mujú člo­veka. No a mimo biz­nis, osobne som si uve­do­mil, že môžem ďako­vať Bohu, že som sa nena­ro­dil v Jakarte v slame, ale v Bra­ti­slave na Slo­ven­sku. Naprí­klad v Šan­ghaji pred kon­cer­tom sa nám pri­ho­vo­rila žena s otáz­kou odkiaľ sme? Keď som jej pove­dal, že zo Slo­ven­ska z Európy, nad­šene pove­dala, že to je super, že raz by tam chcela ísť, že tu máme tak čisto, dobrý vzduch a taký kľud. Samoz­rejme sa do EU nemá šancu dostať, lebo s jej prie­mer­ným pla­tom nena­šetrí ani na letenku. Vní­mal som, že pre ňu bola Európa ako pre mňa ked som bol malý chla­pec USA. Poze­rá­val som seriáli ako Beverly Hills 90210 alebo Bay­watch a chcel som tam žiť a pýtal sa v duchu prečo som sa naro­dil na Slo­ven­sku☺

Spo­mí­naš, že tvoji zamest­nanci sú z tvojho oko­lia a ľudia podobní tebe. Nerobí táto podoba prob­lém pri apli­ká­cii ino­vá­cii a zmien vo firme, keďže zmýš­ľa­nie ľudí je veľmi podobné a to je často prob­lém pri zavá­dzaní novi­niek?

Pri vedení firmy máš len dve mož­nosti. Buď sa roz­hod­neš ľuďí vycho­vať alebo ich strie­daš. Tiež samoz­rejme záleží od seg­mentu kde pod­ni­káš, ale ak raz ročne nepre­dá­vaš pečené zemiaky na Via­noč­ných trhoch, z dlho­do­bého hľa­diska sta­bi­lity a efek­ti­vity odpo­rú­čam si ľudí vycho­vať. Čiže ja som si vybral ťaž­šiu cestu výchovy. Z mojich skú­se­nosti vní­mam ako prob­lém skôr fakt, to ako je vycho­vaný člo­vek z domova, ego jed­not­livca a jeho vek. Veľa kama­rá­tov, ktorí vlast­nia firmy alebo sú zamest­naní na vedú­cich pozí­ciach sa na mňa obra­cajú práve s otáz­kami ako ria­diť, viesť alebo aký sys­tém ria­de­nia pou­ží­vame. Abso­lútne si netrú­fam jed­no­značne pove­dať choď doľava alebo doprava.

Možem sa pode­liť o to ako sa sna­žíme fun­go­vať my, z čoho si vo výsledku možno niečo zoberú obe strany. Pre pro­fesnú sle­potu nemu­sím vidieť zdan­livo banálne rie­še­nia, ktoré nie­kdo nezain­te­re­so­vaný pome­nuje okam­žite. Som ovplyv­nený filo­zo­fiou Lean mana­ge­mentu. Jedná sa o kon­cept ktorý po dru­hej sve­to­vej vojne vymys­lela Toy­ota pre svoju výrobu. Lean nasta­vuje štan­dardy pre kva­litu, pro­duk­ti­vitu, cel­kovú efek­ti­vitu a kon­ti­nu­álne ich zlep­šuje. Defi­nuje osem typov plyt­va­nia, ktoré sa vysky­tujú v kaž­dej výrobe. Okrem kla­sic­kých chýb, tam patrí nad­pro­duk­cia, nad­práca, zby­točné zásoby, tran­s­port, pohyb, vyčká­va­nie a nemys­liaci zamest­nanci. Lean zabie­hame vo výrobe aj v kan­ce­lá­riach. Vidím to ako ide­álne rie­še­nie nie len pre výrobu, ale aj pre office pro­stre­die. Naprí­klad pre naše úrady, ušet­rilo by to štátu peniaze a veľmi zefek­tív­nilo rôzne pro­cesy. Pri samot­nom ria­dení je dôle­žitý lea­ders­hip, ktorý vždy začína u maji­teľa alebo vede­nia firmy a následne je dôle­žitý, aby vedúci jed­not­li­vých sek­cií boli tiež vybe­raný rov­na­kým klú­čom.

merchyou

foto: you­tube

Aby rádový zamest­na­nec v rea­lite videl že šéf ktorý od neho niečo vyža­duje, fun­guje rov­nako. My máme naprí­klad vo firme pra­vidlo „nena­dá­vam“. Pre­tože hoci som pri práci pod tla­kom a ponáh­ľam sa, naprí­klad zákaz­kový list nie je „k-kotina“, ale doku­ment na základe kto­rého pre­bieha výroba a za zvlád­nu­tie zákazky je nám odme­nou uhra­dená fak­túra, ktorá ti zaplatí tie nové tenisky, na ktoré sa tak tešíš. Následne je dôle­žitá zmena mys­le­nia jed­not­livca a snaha o jeho zapo­je­nie for­mou „make it fun“ do celého pro­cesu. Komu­ni­ko­vať nové infor­má­cie, vznik­nuté prob­lémy tak aby si uve­do­mo­vali čo sa deje. Nie kri­tický pohľad, za každú cenu hľa­da­júci vin­níka, obvi­ňo­va­nie je plyt­va­nie, vieme ho zara­diť hneď pod nie­koľko z osem typov plýt­va­nia :), ale ana­ly­tické jed­na­nie, umož­ňu­júce zno­vu­ove­riť dom­nienky a následne vylep­šiť súčasný štan­dard.

Tvo­jou prvot­nou cie­ľo­vou sku­pi­nou boli hudobné kapely, no biz­nis sa roz­ší­ril aj k iným zákaz­ní­kom. Aká je tvoja mar­ke­tin­gová stra­té­gia na pri­lá­ka­nie nových zákaz­ní­kov?

Je pre nás dôle­žité, aby zákaz­nik cítil, že tu nie sme preto aby sme na ňom jed­no­ra­zovo zaro­bili a „dovi­de­nia“, ale zod­po­vedne pomohli s jeho dopy­tom a pre­viedli ho úspešne celým pro­ce­som, pre­tože 70% našich zákaz­ní­kov sú laici a neve­dia, čo s čím súvisí atď. Samoz­rejme sa nám pár­krát poda­rilo extrém­nym spô­so­bom poka­ziť nie­koľko záka­zok. Hovo­rím o tom teraz práve preto, že jeden z impul­zov zalo­žiť firmu u mňa bolo, že som po via­ce­rých poku­soch necí­til, že ma firmy kde som v minu­losti rie­šil tlač mer­chu pre moju kapelu alebo hudobné vyda­va­teľ­stvo, vní­majú s potreb­ným rešpek­tom ako zákaz­níka. Ide o prí­stup. Zákaz­ník nechce kúpiť poka­zený pro­dukt so zľa­vou. Zákaz­ník akcep­tuje hoci vyš­šiu sumu, ale pro­dukt a ser­vis musí byť tip-top. Čo samoz­rejme nie je vždy za kaž­dých okol­ností ľahké. Čiže našou stra­té­giou je „word of mouth“, každý jeden kus tex­tilu, ktorý vytla­číme je našou rekla­mou a vizit­kou. MER­CHYOU je moje priez­visko.

merchyou-2

foto: you­tube

Veľká časť príj­mov hudob­ných kapiel pochá­dza práve z pre­daja tri­čiek, mikín a reklam­ných pro­duk­tov. Ponú­kaš alebo plá­nu­ješ spro­stred­ko­vá­vať aj služby spo­jené s mer­chan­di­sin­gom?

Plá­nu­jeme sa na 110% veno­vať dodá­va­niu a potlači tex­tilu. Chceme byť v tom naj­lepší, tak aby keď ťa napadlo: „Kde si nechám vytla­čiť tričká pre svoj gym?“. Pod­ve­dome ti vysko­čilo MER­CHYOU ako ked si chceš objed­nať kuriera a auto­ma­ticky voláš DHL. Náš plán je pat­rične sa sta­rať o našich sta­bil­ných kli­en­tov, zdo­ko­na­lo­vať sys­tém ria­de­nia, ktorý nám ušetrí peniaze a vyladí workf­low.

V Číne alebo iných ázij­ských kra­ji­nách ponú­kajú podobné služby za veľmi smiešne peniaze. Pred­sta­vuje toto pre tvoj biz­nis nejaké nebez­pe­čen­stvo?

Situ­ácia na trhu sa mení, firmy ktoré nemajú prob­lém s nákladmi na pre­pravu, nevadí im kom­pli­kovná komu­ni­ká­cia (kazo­vosť, keď je v EU deň tam sa spí, atď) a nemu­sia byť blízko k zákaz­ní­kovi aby vedeli rýchlo rea­go­vať (záleží od seg­mentu) sa sťa­hujú z Číny do Sever­nej Afriky alebo Indie lebo kon­ku­renčné výhody Číny sa po rokoch rých­leho hos­po­dár­skeho rastu z níz­ko­ná­kla­do­vého cen­tra sve­to­vej eko­no­miky menia na nie až tak výhodnú alter­na­tívu. Čoraz via­cej firiem uplat­ňuje stra­té­giu rých­lich peňazí, kedy ak ti nie­kdo dlží tak defacto neza­rá­baš. Trh sa veľmi rýchlo mení, potre­bu­jeś vyro­biť, rýchlo dodať a inka­so­vať. Na to tiež nad­vä­zuje jeden z Lean prin­cí­pov je tzv. „one piece flow“ kedy vyrá­baš maxi­málne efek­tívne a bez strát. Vyrá­baš len to, čo potre­bu­ješ a koľko toho potre­bu­ješ. Nero­bíš zby­točne na sklad. Len to, čo chce zákaz­ník, odoš­leš, dosta­neš zapla­tené a ideš ďalej. Už pred troma rokmi nás po stret­nutí v Lon­dýne oslo­vila firma z Kali­for­nie, ktorá vyrá­bala v Číne, že hľadá par­tnera v EU, lebo sa plá­nuje sťa­ho­vať do Holand­ska. Dôvod bol presne opak toho čo píšem na začiatku, vadila im kazo­vosť, zvý­šené náklady na výrobu a zdĺhavá a drahá logis­tika.

Biz­nis ide per­fektne na Slo­ven­sku a v Čechách. Plá­nu­ješ roz­ší­riť svoj biz­nis aj do iných kra­jin?

MER­CHYOU vyrába cca 60/ 40 pre Slo­ven­sko ako aj pre Európu. Zákadňu máme v Bra­ti­slave a pobočku v Prahe, srdce mi piští po ďal­ších dvoch met­ro­po­lách, kde vidím, že by to malo význam a máme tam čias­točne pri­pra­vené pro­stre­die. A hoci rád zdravo ris­ku­jem, naše pri­ority su momen­tálne iné.

foto: archív Dra­hoš Šišo­vič

Ponú­kaš bio, swe­ats­hop-free a fair trade alter­na­tívu tex­tilu. Mys­líš si, že je na Slo­ven­sku dosta­točné pove­do­mie o potrebe udr­ža­teľ­ného mód­neho prie­myslu? Čo si mys­líš, že by sa dalo uro­biť, aby sa viac o tejto prob­le­ma­tike hovo­rilo a roz­ší­rilo sa pove­do­mie?

Neplá­nu­jem viesť „zelenú revo­lú­ciu“ ako sa teraz posmešne o trvalo udr­ža­teľ­nom kon­cepte hovorí. Čo by sa dalo uro­biť, aby sa o tejto prob­le­ma­tike hovo­rilo? Malo by sa o nej hovo­riť. Váš Face­book page ma 40.000 fol­lo­wers, využite to ☺ Pýtaj sa odte­raz v kaž­dom inter­view na „udr­ža­teľ­nosť v biz­nise“. Nerobme z toho vedu, proste šírme rele­vantné infor­má­cie. Zem máme poži­čanú od našich detí. Nebuďme pri­mi­tívny, ked si sad­neš na Sch­we­chate do lie­tadla tak za cca 10 hodín si v Ban­gla­déši, kde si zrazu v úplne inom svete akoby na inej pla­néte. Ak by Slo­vák mal čo i len deň pra­co­vať v pod­mien­kach za akých tam veľa sve­to­vých výrob­cov vyrába tex­til, ktorý si my v EU bez­myš­lien­ko­vito kupu­jeme na jed­no­ra­zové „víken­dové pou­ži­tie“, tak by sa okam­žite zorien­to­val a začal roz­mýš­lať kam takýto sys­tém sme­ruje a či je trvalo udr­ža­telný. A tam by mohla začať naša debata.

merchyou-3

foto: you­tube

Žur­na­listi z Guar­dian spra­co­vali inte­rak­tívny doku­ment na základe fak­tov ktoré osobne zozbie­rali. Popu­dom na vytvo­re­nie tochto doku­mentu bolo velké nešťas­tie, ktoré si možno budeš pamä­tať že sa stalo v Apríli 2013 v Dhake (Ban­gla­déš), kde zomrelo cez 1000 ľuďí a raz toľko bolo zra­ne­ných. Robili v továrni na výrobu (šitie a kom­ple­ti­zá­cia) tex­tilu pre západne značky. Doku­ment sa volá Fast Fas­hion. Je to ako kedysi v Ríme, kde otroci makali na Rima­nov, teraz sme my Rima­nia a tieto krajny ako Ban­gla­déš sú naši otroci. Od úpl­ného začiatku vede­nia MER­CHYOU sme tla­čili výhradne eco-friendly far­bami a istý čas vyslo­vene využí­vali na čis­te­nie stro­jov výrobky vyro­bené zo sójo­vých bôbov a kuku­rice a boli sme his­to­ricky prvá firma na Slo­ven­sku, kto­rej tento dodá­va­teľ takúto „ché­miu“ dodá­val. Skoro 20 rokov nejem mäso, bol som 10ro­kov vegán a naďa­lej sa stra­vu­jem vege­ta­rián­sky a v momente kedy som dostal mož­nosť niečo ovplyv­nyť tak to robim. Neskon­čilo to len pri nápise na tričku „Go vegan“ ako si moja mama mys­lela ☺. Naďa­lej pou­ží­vame bez­ph­ta­lá­tové farby a tento rok by sme sa radi uchá­dzali o jedi­nečný cer­ti­fi­kát, ktorý nemá na Slo­ven­sku zatial žiadna tla­čia­ren­ská firma, zame­raný na eco friednly výrobu a jej štan­dardy.

Tiež sme výhrad­ným pre­daj­com tex­til­nej značky Stan­le­yS­tella (bel­gická firma), ktorá ma kom­plet sor­ti­ment cer­ti­fi­ko­vaný naj­zá­sad­nej­ším cer­ti­fi­ká­tom v tejto oblasti, podľa kto­rého spĺňajú glo­bálne orga­nické tex­tilné štan­dardy ako aj sociálnu zod­po­ved­nosť. A teda vieme zákaz­ní­kovi ponúk­nuť akoby 100% „košér“ pro­dukt kedy či tlač alebo tex­til sú eco friendly a týmto jed­no­značne pre­uka­zu­jeme náš závä­zok k trvalo udr­ža­tel­ným prak­ti­kám. Kaž­do­pádne u fyzic­kých osôb — domác­ností by na začia­tok úplne sta­čilo keby konečne začali všetci sepa­ro­vať odpad☺ Ak chceme dobre žiť a veci meniť k lep­šiemu, nestačí nám poznať ciel. Je to dôle­žité, ale nie zásadné. Zásadný je váš cha­rak­ter. Kto ste, ako sa sprá­vate, ako sa roz­ho­du­jete, ako sa vyví­jate, ako hlboko sa spoz­ná­váte a spätne tým ovplyv­ňu­jete.

merchyou-4

O čom teraz sní­vaš, čo by si chcel dosiah­nuť v najb­liž­šom čase?

Dávam si krát­ko­dobé ciele, ale sní­vam vo veľ­kom☺ Chcel by som dosiah­nuť počas max. 3 rokov takú suve­re­nitu, aby si nás nebála vybrať za par­tnera nejaká veľká (sve­tová) firma. Dvere máme už teraz otvo­rené na nie­koľko sme­rov, ale úče­lovo to držím „ pod pokriev­kou“ lebo nič nie je hor­šie ako keď začnes spo­lu­prácu a nie si na ňu pri­pra­vený a dopyt nez­vlád­neš. O tom sa všetci dozve­dia oveľa rých­lej­šie ako o tvo­jich úspe­choch a európ­sky trh je pomerne malý, každý sa s kaž­dým pozná. A my sa máme ešte veľa čo učiť a musíme spra­viť ešte veľa opat­rení aby sme boli pri­pra­vení.

A nako­niec mal si nie­kedy zákaz­níka s veľmi zvlášt­nou špe­ci­fic­kou požia­dav­kou?

Áno mali, v minu­lých rokoch nás nie­koľko neona­cis­tic­kých zna­čiek žia­dalo o výrobu (doda­nie tex­tilu a tlač). Mys­lím si že v roku 2016 je veľmi zvláštna a špe­ci­fická požia­davka zákaz­níka ak chce mať na tex­tile vytla­čený naprí­klad znak Waf­fen-SS. Z ohľa­dom na výsledky volieb to zrejme nie­koľko tisí­com Slo­vá­kom, ale nepríde zvláštne ani špe­ci­fické a dokonca tomu dajú pries­tor a slo­ven­ské firmy sa nehan­bia na tom zaro­biť.

Zdroj fotiek: Archiv D. Šišo­viča a face­book MER­CHYOU

Pridať komentár (0)