Dušan Matuška a jeho OCTAGO: Slo­ven­ské wor­kout ihriská, ktoré mie­ria za hra­nice!

Martin Bohunický / 29. november 2015 / Tools a produktivita

Dušana som pred našim stret­nu­tím vôbec nepoz­nal a pôvodne som sa ho pri­šiel spý­tať na jeho pro­jekt OCTAGO, v kto­rom sa ako par­tia cha­la­nov venujú výstavbe kva­lit­ných wor­kou­to­vých ihrísk a mno­hým iným akti­vi­tám s tým spo­je­ným.

Dušan Matuška sa však uká­zal ako veľmi zau­jí­mavý cha­lan, ktorý stíha záro­veň tak milión vecí naraz a OCTAGO je len jed­nou z nich. Tento jeho pro­jekt v týchto dňoch navyše bojuje vo finále súťaže Štu­dent­ská pod­ni­ka­teľ­ská cena 2015, kde patrí medzi horú­cich kan­di­dá­tov na víťazs­tvo. Ako sa teda jeho biz­nisu darí a či budú čoskoro na slo­ven­ských “pre­liez­kach” cvi­čiť ľudia po celom svete, aj to nám pre­zra­dil v zau­jí­ma­vom roz­ho­vore.

Ahoj Dušky, škola, cvi­číš, Octago, osobný roz­voj na školách..koľko má tvoj deň vlastne hodín? :)

Naz­dar Mar­tin. Veru tých vecí, ktoré počas dňa robím je naozaj dosť. Našťas­tie, všetky sú v súlade s mojou víziu, tým kam chcem sme­ro­vať a čo za sebou zane­chať. Stále sa sna­žím nie­ktoré z nich okre­sať, ale mám pocit, že keď sa jed­nej akti­vity zba­vím, tak mám na krku hneď dve ďal­šie, ktoré ma bavia a zapa­dajú do vízie ešte viac ☺. Spá­nok pred­sta­vuje čoraz men­šiu a men­šiu zložku môjho dňa, ale ešte ho držím na udr­ža­teľ­nej úrovni. Nazý­vam sa nepriamo úmer­ným typom člo­veka. Čím mám menej voľ­ného času, tým mám pred spa­ním viac ener­gie. Snáď to tak skoro nepres­tane :)

Tak aký je ten recept na stí­ha­nie toľ­kých vecí záro­veň?

Kiež by som mal nejaký ten time mana­ge­ment gumi­džús na spo­ma­le­nie oko­li­tého sveta. Môj prob­lém však vyrie­šil Ujo Gúgl. Nie je to až tak dávno čo som začal naplno využí­vať Google Kalen­dár. Dovtedy som držal tak­mer všetko vo svo­jej hlave, nestí­hal som a na zopár mee­tin­gov som sa už rad­šej kvôli meš­ka­niu ani nedo­sta­vil. Dnes môj kalen­dár pre­ky­puje fareb­nými okien­kami a dokonca sme si ich s pria­teľ­kou aj naz­die­ľali, nech si vieme plá­no­vať spo­ločné chvíle… keď efek­ti­vita tak v kaž­dej oblasti. Ak by im náho­dou spadli ser­very, tak by som celý deň musel sedieť doma a spo­mí­nať, čo som mal v pláne. Kaž­do­pádne odpo­rú­čam dele­go­vať toho čo naj­viac na svoj kalen­dár. Veľa času mi pri­dalo zablo­ko­va­nie news feed, tzv. nástenky na face­bo­oku. Žiadne scrol­lo­va­nie, rozk­li­ká­va­nie člán­kov o tec­hmat­chi alebo poze­ra­nie Thug Life kom­pi­lá­cií. Pojem voľný čas zrazu začal mať zmy­sel.

Ďal­šia vec, vďaka kto­rej nemám plnú hlavu je moja naj­lep­šia kama­rátka- externá nabí­jačka na tele­fón. Bez nej by som si už život nedo­ká­zal pred­sta­viť. Keďže väč­šinu vecí vyba­vu­jem cez tele­fón, mám ho stále na ňu napo­jený. Boh žeh­naj tejto moder­nej dobe ☺

Naj­väčší prí­nos však pre mňa malo nasle­dovné. Jed­ného dňa som si zre­ka­pi­tu­lo­val, čo všetko som robil počas posled­ných 2 týž­dňov. Pred­nášky, drobné návyky, čas strá­vený na face­bo­oku atď. Následne som sa zba­vil všet­kých akti­vít ktoré nepod­po­ro­vali obraz toho ako chcem aby môj život vyze­ral. Zrazu mi vznikli obrov­ské časové diery kedy som doká­zal prie­bežne oddy­cho­vať, plá­no­vať alebo ich zapl­niť inou zmys­lu­pl­nou čin­nos­ťou.

Začal by som Octa­gom, pre ktoré som ťa pre­dov­šet­kým oslo­vil. Ako sa to celé dalo dokopy?

Celé to začalo zhruba pred 3 rokmi, keď ma cha­lani zlo­mili ísť s nimi cvi­čiť na det­ské pre­liezky. Namo­tali sme sa vtedy na vyry­so­va­ných čer­no­chov z Bronxu, ktorí dávali neuve­ri­teľné veci na oby­čaj­nom zábradlí, či sto­ja­noch na bicykle. Postupne sa nás naz­bie­ralo v Pieš­ťa­noch cca 30 aktív­nych fana­ti­kov a išli sme na mest­ský úrad s tým, že by sme chceli špe­ciálne ihrisko určené na cvi­če­nie s vlast­nou váhou(kalisteniku).

Mesto sa nadchlo a s ich veľ­kou pod­po­rou do pol roka vzni­kol jeden z top wor­kout par­kov na Slo­ven­sku. Na otvá­ra­cej akcii ktorú sme orga­ni­zo­vali, nás oslo­vili pred­sta­vi­te­lia z iných miest, že by mali záu­jem o podobný wor­kout park u nich. Vtedy nám skr­sla myš­lienka pre­me­niť naše hobby na pod­ni­ka­nie. Keď som si uve­do­mil, že vďaka tomu ako sme cho­dili na úrad a vyba­vo­vali tele­fo­náty a papiere majú teraz deti pries­tor na cvi­če­nie a videl ich tam pra­vi­delne, pove­dal som si že presne toto má zmy­sel a chcem to robiť aj naďa­lej.

S výstav­bou prvého parku sme začali tento rok nie­kedy v marci a kon­com novem­bra bude stáť už deviaty. Z toho 3 z nich máme v Chor­vát­sku a jeden v Rakúsku. Budúci rok plá­nu­jeme obsa­diť ešte ďal­šie kra­jiny v západ­nej Európe.

Plány s expan­ziou do zahra­ni­čia vyze­rajú dosť bru­tálne, pre­zra­díš viac?

Ak všetko vyjde ako má, tak budeme par­tne­rom naj­väč­šej aso­ciá­cie kalis­te­niky na svete v regi­óne stred­nej Európy plus pre zopár juž­ných kra­jín. Na západ máme zase našliap­nuté cez jed­ného inves­tora, kto­rému sa naša myš­lienka veľmi páči. Všetko ešte stojí na ďal­ších roko­va­niach, ale vyhliadky sú zatiaľ viac ako pozi­tívne. ☺

Čo je tá esen­cia, ktorá robí z Octago úspešný pro­jekt?

Z môjho pohľadu je to spô­sob, akým roz­mýš­ľame o celom pro­jekte. Skladá sa z via­ce­rých akti­vít navzá­jom pre­po­je­ných a pod­po­ru­jú­cich sa. Zo začiatku to boli len ihriská, no teraz už nie sme len spo­loč­nos­ťou, ktorá postaví kovovú kon­štruk­ciu a ide ďalej. Naším ihris­kám vdy­chu­jeme život cez rôzne akcie a tré­ningy pre verej­nosť, ktoré orga­ni­zu­jeme. Chceme pod­chy­tiť kalis­te­niku a pri­ro­dzený pohyb v celej svo­jej šírke. Vybu­do­vať aktívnu komu­nitu. Naše ihriská majú byť tým pries­to­rom kde sa táto komu­nita bude stre­tá­vať, navzá­jom sa moti­vo­vať, posú­vať vpred a vytvá­rať nové pria­teľ­stvá. Či už je to výstavba ihrísk, wor­kout kempy, ktoré orga­ni­zu­jeme v Chor­vát­sku, verejné tré­ningy, bene­fičné akcie alebo works­hopy na ško­lách, všetko pod­po­ruje našu víziu. A to umož­ňo­vať pri­ro­dzený pohyb ľuďom kaž­dej gene­rá­cie. Chceme im dať mož­nosť zmys­lu­plne trá­viť svoj voľný čas, prá­cou na sebe. Nie nadarmo je naším mot­tom „ Life mat­ters.“ Záleží nám na zdraví a živote spo­loč­nosti, v kto­rej žijeme.

A tiež je to pre nás hobby. Vôbec neuva­žu­jem ako o práci, keď robím niečo OCTAGO- rela­ted. Nemám prob­lém v nedeľu vytvá­rať pre­zen­tá­ciu alebo plá­no­vať ďal­šie kroky úplne v klídku s úsme­vom na tvári a vo flow. ☺

Tých zopár klišé stačí k tomu, aby člo­vek uspel.”

To celé sa upieklo za necelý rok od zalo­že­nia firmy. Že ty máš nejakú super­mo­ti­vačnú myš­lienku, ktorú skrý­vaš pred sve­tom :)

A do kelu, teraz to musím pre­zra­diť ☺ Moja super­mo­ti­vačná myš­lienka znie: „Nehľa­dajte super­mo­ti­vačné myš­lienky.“

Aj keď som tomu neve­ril pred tým, tých zopár klišé jed­no­du­chých výro­kov typu: “rob to čo ťa baví“, „neus­tále sa zdo­ko­na­ľuj“, „keď spad­neš zase vstaň“ naozaj sta­čia k tomu, aby člo­vek uspel. Keď som bol mladší, mal som potrebu neus­tále hľa­dať nové spô­soby seba­mo­ti­vá­cie, toho ako si zma­na­žo­vať čas a ako apli­ko­vať tzv. „Tajom­stvo“. Je to zväčša len nahá­ňa­nie sa za prázd­nymi rečami. Bez akcie vo finále, bez toho úkonu kedy zdvih­neš telefón(alebo svoj zadok), či napí­šeš mail poten­ciál­nemu biz­nis par­tne­rovi, sa nič nemení. Dnes sa už pous­me­jem nad tým ako sa pre­pĺňajú moti­vačné pred­nášky ľuďmi, kto­rých volám „vyme­tači seminárov(resp. svo­jich hláv)“. Hľa­dajú ulti­mátnu for­mulku na život. Mám ale pocit, že je to v pod­state jed­no­du­ché a leží nám to pod nosom. Nevra­vím, že semi­náre a works­hopy sú zlé. Milu­jem ich. Hlavne kvôli networ­kingu. Ale choďte na tie, ktoré vám dajú do ruky prak­tické nástroje a tech­niky a nie len vízie úspe­chu.

Samoz­rejme to všetko nero­bíš sám, máš okolo seba kopec šikov­ných ľudí. Môžeš nám pred­sta­viť cha­la­nov, ktorí makajú s tebou?

Jasné. Bez nich by nebolo žiadne OCTAGO. V prvom rade tu je Marko Marušo Rybá­rik, ktorý ako prvý pri­šiel s myš­lien­kou pre­ta­ve­nia nášho hobby do biz­nisu. Milu­jem jeho nad­še­nie a mys­le­nie out of the box. Venuje sa vo firme mar­ke­tingu, spra­vo­va­niu webov a sociál­nych sietí, roz­voju wor­kout komu­nity a je to tiež veľký pán idea mej­ker. Obdi­vu­jem jeho trpez­li­vosť so mnou a je pre mňa inšpi­rá­ciou, čo sa týka vcí­te­nia sa do dru­hých.

Maťo Malast je ten, ktorý nás drží pevne pri zemi a bráni, aby sme si nekon­tro­lo­va­teľne ulie­ta­vali ☺ Je to hlavný tech­nik a pro­jek­tový mana­žér. Spra­vuje finan­cie, má pre­hľad v doku­men­toch, fak­tú­rach a zmlu­vách a podľa môjho názoru je nesku­točný makač. To čo povie platí, dá sa na neho per­fektne spo­ľa­hnúť a keby dosta­nem infarkt tak viem že OCTAGO pre­žije ☺

V nepo­sled­nom rade OCTAGO Core Team dotvára Timo, ktorý má skú­se­nosti s biz­ni­som v zahra­ničí, veľmi dobre sa vyzná v úrad­ných veciach a spon­zo­ringu a dokáže vyba­viť aj nevy­ba­vi­teľné.

Mys­lím že sme vytvo­rili doko­nalý mix pre úspešný pro­jekt a verím že v takejto atmo­sfére budeme napre­do­vať aj do budúcna.

Ty sám si ale nebol rodený cvi­če­nec, všakže?:)

To si úplne tra­fil :D Moje stre­doš­kol­ské zra­nené ego spô­so­bilo, že som začal nav­šte­vo­vať v dru­hom roč­níku posilku a chcel byť široký ako zárubňa. Lenže posilka bola celá pre­po­tená a plná hru­bo­kr­kých zaze­ra­jú­cich chlap­cov, takže po pár poku­soch som sa na to vykaš­ľal. Potom ma cha­lani zlo­mili ísť s nimi cvi­čiť von na hrazdy. Nemys­lel som si, že oby­čajný zhyb na hrazde dokáže byť tak náročný(dal som vtedy sotva jeden) a prek­va­pilo ma ako veľmi málo viem ovlá­dať svoje vlastné telo. Pove­dal som si, že nepot­re­bu­jem byť zaliaty a nafúk­nutý ako oblá­čik, ale mať dosta­točnú silu na cviky s vlast­ným telom. Od vtedy sa sna­žím cvi­čiť každý deň ráno doma(ak teda nemám v okolí nejaké to naše OCTAGO ihrisko) zhruba pol hodinu a postupne budo­vať svoju formu.

V Octago budu­jete wor­kou­tové ihriská, no počul som, že orga­ni­zu­jete aj rôzne kempy. Čo si má pod tým kto­koľ­vek pred­sta­viť?

No jasné, popri výstavbe máme kopec ďal­ších akti­vít spo­je­ných so zdra­vým život­ným štý­lom. Náš OCTAGO Camp je v pod­state dovo­lenka spo­jená s cvi­če­ním. 7 dní v slneč­nom Chor­vát­sku makáš na svo­jej fyzičke a popri tom sa vyva­líš na pláž alebo hodíš hneď do vody. Poda­rilo sa nám tento rok zor­ga­ni­zo­vať dva tur­nusy a v lete 2016 plá­nu­jeme mať už štyri.

Keďže aj v našej rod­nej kra­jine máme krásne pod­mienky uva­žu­jeme o jar­ných a jesen­ných kem­poch v Jas­nej. Cvi­če­nie spo­jené s turis­ti­kou po nád­her­ných horách. Sám som zve­davý ako to celé vyjde.

Street Wor­kout je na prud­kom vzo­stupe, nie­kto si bez neho nevie pred­sta­viť život, iní tvr­dia, že sku­točné svaly sa budujú v gyme. Teraz máš prí­le­ži­tosť im to natrieť — prečo street wor­kout a nie posilka? :)

Každý si nájde to svoje a preto nech­cem nikoho odrá­dzať od posilky, sám som tam začal. Prečo som ale pre­šiel na cvi­če­nie s vlast­nou váhou? V posilke som mal pocit, že tam pra­vi­delne vládla nepria­teľ­ská atmo­sféra. Hru­bo­krké stá­lice zaze­rali na nás chu­dých nová­či­kov a nikto nepri­šiel aby trošku pora­dil. Dlho sme museli čakať na lavičky a činky, ktoré boli lep­kavé od potu, sami sme sa tiež nesku­točne potili keďže to bolo vnútri bez klímy a hlavne hrá­vali hroznú hudbu :D

Tiež sa väč­ši­nou pri cvi­čení s čin­kami izo­lujú svaly namiesto kom­plex­ného cvi­če­nia na hraz­dách. Aj keď treba to dopĺňať cvikmi na nohy. Cvi­če­nie s vlast­nou váhou je ten naj­pri­ro­dze­nejší pohyb a preto som jeho zás­tan­com. Kaž­do­pádne som skôr zame­raný na roz­voj pod­ni­ka­nia ako tré­ner­ské zruč­nosti preto len takto stručne a nie veľmi odborne :P

Taká zve­davá otázka, dokáže vás Octago uži­viť?:)

Uko­jím teda tvoju zve­da­vosť ☺ Nie sme ešte v štá­diu, aby sme si doká­zali pra­vi­delne vyplá­cať mzdu a žiť iba z nej. Nie je to ešte ani rok čo fun­gu­jeme, reálne sme začali pra­co­vať od marca tohto roka. Aj keď som veľmi rád a hrdý na to, že sme si vrá­tili všetky náklady, ktoré sme v úvode do firmy vlo­žili.

Čaká nás ešte dlhá cesta k tomu, aby OCTAGO pra­vi­delne živilo via­ce­rých ľudí. Viem ale, že ideme správ­nym kur­zom

Okrem cvi­če­nia sa dosť venu­ješ aj osob­nému roz­voju. Tam to často aj končí, každý pra­cuje na sebe a oko­lie moc nerieši. Ty si však dostal tento “pred­met” na školy. Prečo si do toho šiel a ako sa to upieklo?

Začal som sa s touto oblas­ťou pohrá­vať nie­kedy kon­com stred­nej. Vtedy som veľa čítal a postupne zis­til, ako veľmi by mi bolo toto know how nápo­mocné už začiat­kom štú­dia. Keď som pri­plá­val do Bra­ti­slavy spoz­nal som sa s Gabi­kou a Heni­kou. Obe cítili rov­nakú potrebu odo­vzdať vedo­mosti mla­dej gene­rá­cií a uľah­čiť náročný život stre­doš­ko­láka.

Vtedy sme prišli s nápa­dom pred­metu pre stredné školy, ktorý by zahŕňal oblasti ako vzťahy, zdra­vie, kari­éra, duševný roz­voj, jed­no­du­cho všetko čo nás vie pri­pra­viť na život a čo na stred­nej chýba.

Z toho vzi­šiel aj názov pred­metu Živo­to­ló­gia. Pamä­tám si, ako sme na dlážke s dekou pod zadkom vypra­co­vá­vali učebné osnovy pri ran­nom zele­nom čaji ☺

V máji tohto roka sme odpá­lili pilotnú ver­ziu 10 skú­šob­ných hodín na stred­nej škole v Pezinku. Deti boli nad­šené, dokonca sa pýtali aj z iných tried či môžu ísť na hodinu Živo­to­ló­gie. Záro­veň sa na nás cho­dili poze­rať aj uči­te­lia, že ktorí blázni sa to dob­ro­voľne a zadarmo vra­cajú na strednú školu ☺

Je to niečo, čo ti vyslo­vene na ško­lách chýba? Čo si mys­líš o našom škols­tve? Ako by sme ho mohli posu­núť dopredu?

Na ško­lách chýba podľa mňa zapá­le­nie uči­te­ľov pre ich pred­met a snaha inšpi­ro­vať žia­kov. Mali sme väč­ši­nou naj­rad­šej tie pred­mety, kde uči­teľ bol skvelý člo­vek s féro­vým prí­stu­pom a doká­zal jeho váš­ňou naka­ziť aj nás. Naopak sme nená­vi­deli tie, kde si uči­te­lia len doka­zo­vali, akí sú králi a nepri­jí­mali iné názory. Ak uči­teľ dokáže v die­ťati vzbu­diť zve­da­vosť, uče­nie pre­stáva byť trá­pe­ním. Tiež ma mrzí že sa stále nezme­nil trend sústre­de­nia sa hlavne na slabé stránky namiesto vylep­šo­va­nia tých sil­ných. Vycho­vá­vame prie­mer­ných žia­kov pre­tože na všet­kých ideme rov­na­kým met­rom. Mali by sme indi­vi­du­ali­zo­vať učebné plány podľa toho, kde má každý z nás svoj pri­ro­dzený talent a na tie oblasti sa zame­rať. Až potom sa sta­neme kra­ji­nou odbor­ní­kov a budeme robiť to, čo nám ide naj­lep­šie.

Veľmi v tomto obdi­vu­jem LEAF a ich novú ini­cia­tívu LEAF Aca­demy. Od budú­ceho sep­tem­bra otvá­rajú dvere mla­dým stre­doš­ko­lá­kom a ich prí­stup k výučbe bude naozaj jedi­nečný. Určite ich sle­dujte.

Čo reak­cie uči­te­ľov, ale pre­dov­šet­kým detí? Majú záu­jem o osobný roz­voj, alebo pred­nášky pre­ča­kali ťuka­ním do face­bo­oku?

Mali sme obe sku­piny. Všimli sme si ale, že tie fejs­bu­kové typy tiež nená­padne dávali pozor a počú­vali čo sa deje, no pred svo­jimi spo­lu­žiakmi sa han­bili dať najavo svoj záu­jem. Z hodiny na hodinu to ale bolo lep­šie a lep­šie. Je úžasné, aké vyspelé názory majú stre­doš­ko­láci, keď im dáš pries­tor sa vyjad­riť a naozaj ich vypo­ču­ješ. Osobne som na začiatku čakal práve tú sku­pinu fejs­bu­ko­vých ťuka­čov, ale milo nás prek­va­pili ☺

Aké sú tvoje plány pre ďal­šie napre­do­va­nie pro­jektu?

Tento rok si rodi­čia na rodi­čov­skom zdru­žení odhla­so­vali pokra­čo­va­nie Živo­to­ló­gie a my uvi­díme, ako to časovo zvlád­neme. Naším cie­ľom je nájsť a zaško­liť mla­dých men­to­rov po celom Slo­ven­sku a dostať Živo­to­ló­giu na každú strednú školu. Na to budeme potre­bo­vať dosta­točne veľký team takže sa nevá­hajte ozvať ak máte chuť sa na takomto pro­jekte podie­ľať ;)

Do budúcna chceme tiež vytvo­riť online plat­formu s vide­ami a úlo­hami, ktorá bude zahŕňať aj rodi­čov. Chceme ich moti­vo­vať vzde­lá­vať sa spolu so svo­jimi deťmi a tak si vytvo­riť zdravší vzá­jomný vzťah.

Robiť biz­nis glo­bálne, anga­žo­vať sa lokálne.”

Máš svoju firmu, ako je to podľa teba s pod­ni­ka­ním na Slo­ven­sku? Mnoho ľudí sa sťa­žuje a vykri­kuje po dis­ku­siach, že jediný dobrý život je v zahra­ničí. Čo mys­líš?

Je to zatiaľ veľmi krátka doba na to, aby som pro­stre­die objek­tívne zhod­no­til. Zúčast­ňu­jem sa ale množ­stva pod­ni­ka­teľ­ských kon­fe­ren­cií, networ­kin­go­vých akcií a star­tup even­tov kde počú­vam prí­behy rôz­nych pod­ni­ka­te­ľov, aké mali prob­lémy a čo by okolo seba pome­nili. Mnoho z nich hneď uva­žuje o expan­zii do zahra­ni­čia kvôli vyš­šej kúpy­schop­nosti oby­va­teľ­stva a v tomto s nimi súhla­sím. Preto sa aj my roz­hlia­dame na západ. Ľudia sa tam viac sta­rajú o to, v akom pro­stredí žijú a zve­ľa­ďujú ho. U nás je to skôr výnimka. Tak isto stará známa vymo­ži­teľ­nosť práva je u nás dosť deravá. My sme s tým zatiaľ skú­se­nosť nemali, no pri veľ­kých zákaz­kách by nás nevy­pla­te­nie fak­túry mohlo ohro­ziť. Čo sa života týka srdce mám stále na Slo­ven­sku ☺ Možno sa to časom zmení ale vždy to bude moja Love­Coun­try. Chcem sa držať svojho motta: “Robiť biz­nis glo­bálne, anga­žo­vať sa lokálne.“ Snažme sa posu­núť ten náš stred Európy o čosi bliž­šie jeho západ­ným kama­rá­tom.

Ako vidíš budúc­nosť Slo­ven­ska? Keby máš tú mož­nosť, akým sme­rom by sa naša kra­jina ube­rala? Hovorí sa, že máme kopec šikov­ných moz­gov.

V máji sme sa ako OCTAGO zúčast­nili súťaže Social Impact Award kde som spoz­nal cha­la­nov z Quake ResQ. Nama­kaní stre­doš­ko­láci, ktorí pomá­hajú zachra­ňo­vať životy pri zeme­tra­se­niach. Vtedy som si uve­do­mil že poten­ciál mla­dých Slo­vá­kov stále sil­nie.

Budúc­nosť Slo­ven­ska vidím pozi­tívne, ale len v jedi­nom prí­pade. Ak sa my mladí budeme pýtať čo môžme uro­biť pre Slo­ven­sko a nie čo by malo ono uro­biť pre nás. Tak­tiež vzde­lá­vací sys­tém mi príde taký str­nulý, že odpo­rú­čam mla­dým zobrať vzde­lá­va­nie do vlast­ných rúk. Je nespo­četne veľa online kur­zov na všetky možné témy. Stránky ako Edx.com., MIT free cour­ses, Khan Aca­demy, Cour­sera, Udemy, Iver­sity… Stačí si len nájsť čo ťa zau­jíma a pus­tiť sa do štú­dia. Ak sa budeme spo­lie­hať, že po škole nejako bude, dosta­neme výborné zamest­na­nie a štá­tik sa postará, potom odpo­rú­čam naozaj ísť do zahra­ni­čia a skú­siť šťas­tie tam.

Keby mám moc určiť, kam by sa mala naša kra­jina ube­rať uro­bím nasle­dovné: Pre­ko­pem celý vzde­lá­vací sys­tém od základov(na čom aj pra­cu­jeme so Živo­to­ló­giou), posta­vím ho na vzde­lá­vaní podľa sil­ných strá­nok, pre­po­jení s pra­xou, men­tormi a spo­lu­prá­cou so zod­po­ved­nými fir­mami. 

Odme­ňu­jem uči­te­ľov podľa toho aké zís­kajú hod­no­te­nia od žia­kov. Cel­kovo mlá­dež efek­tív­nej­šie infor­mu­jem o všet­kých mož­nos­tiach ktoré sa im nasky­tujú a moti­vu­jem k zapá­ja­niu sa. Zavie­dol by som do ško­lách povinné pred­mety: Kri­tické mys­le­nie, finančná gra­mot­nosť, réto­rika a osveta pohybu.

Moje zmeny by sa týkali hlavne vzde­lá­va­nia pre­tože v tomto odvetví sa pohy­bu­jem a tu vidím naj­väč­šiu pri­danú hod­notu pre kra­jinu.

Robíš toho fakt veľa, no ja si tip­nem, že nie vždy máš ener­giu a chuť makať. Koniec kon­cov, máme to my všetci. Ako tieto stavy pre­ko­ná­vaš?

Taký ten pocit nechuti do života a hlavne do práce nemá­vam veľmi často. Mys­lím si, že tomu veľmi napo­máha moja pre­ven­cia a to, že tak­mer každé ráno 20 minút meditujem(odporúčam na to kaž­dému appku Heads­pace) a cvi­čím. Keď to na mňa predsa len doľahne, dože­niem svoj spán­kový defi­cit doma v Pieš­ťa­noch cez víkend. Rodi­čia ale nie sú nad­šení, keďže by ma radi zapo­jili do rôz­nych domá­cich prác ☺ Tiež si každý večer zapí­šem 3 veci, ktoré mi v ten deň uro­bili radosť a ráno si poviem 3 veci, na ktoré sa v ten deň teším. Mys­lím, že aj tieto mik­ro­ná­vyky spô­so­bujú moju vyš­šiu odol­nosť voči vysá­va­čom ener­gie a iným pre­káž­kam dňa ;)

Pri našom stret­nutí som zba­dal knihu po tvo­jom boku. Keby máš odpo­ru­čiť tri knihy, ktoré ťa naj­viac v živote posu­nuli..?

Áno, pamä­tám si na to, bola to kniha Pod­ni­ka­teľ­ský mýtus od pána Micha­ela Ger­bera. Per­fektná lite­ra­túra pre začí­na­jú­cich pod­ni­ka­te­ľov. No hlavne pre tých, ktorí už pod­ni­kajú, prí­liš sto­tož­ňujú svoj život s fir­mou a nemajú čas na nič iné. Z môjho pohľadu nut­nosť v kniž­nici kaž­dého, čo chce posta­viť úspešný biz­nis. Vtedy som ju už čítal druhý krát a stále mi dá nové nápady.

Ďal­šou kni­hou ktorá mi nesku­točne pomohla a dokonca spô­so­bila, že som pre jej autora rok pra­co­val je Konec Prok­ras­ti­nace. Know how pod­lo­žené vedec­kými štú­diami o tom, ako nájsť svoju víziu, aký bulls­hit je moti­vá­cia cieľmi a ako mana­žo­vať svoju pro­duk­ti­vitu. Polo­pa­tis­tické poda­nie a ihneď apli­ko­va­teľné tech­niky. Pre­čí­taná asi 5 krát a znova sa k nej one­dlho plá­nu­jem vrá­tiť.

Tro­j­icu uzav­riem jed­nou z prvých, ktoré spô­so­bili zlom v mojom živote a to je známa vec od Dalea Car­ne­gieho- Ako zís­ka­vať pria­te­ľov a pôso­biť na ľudí. Názov evo­kuje trošku mani­pu­la­tívne prí­stupy ale opak je prav­dou. Z môjho pohľadu bib­lia medzi­ľud­ských vzťa­hov. Keď tak o nej píšem teraz, musím veru po ňu zbe­hnúť do Pieš­ťan, nech ju mám pri sebe na nahliad­nu­tie a čer­pa­nie múd­rosti ☺

Vedel by som odpo­ru­čiť kopec ďal­ších, ale nie je pries­tor. Preto ma nevá­hajte kon­tak­to­vať napr. na Face­bo­oku, rád vám pomô­žem ;)

Naj­viac ma zme­nilo to, že som sa naučil mať rád sám seba.”

Nebol si však vždy takýto. Pre­zra­dil si mi, že na stred­nej si nebol v ide­ál­nej par­tii a tvoje hod­noty boli dosť odlišné. Čo ťa zme­nilo na člo­veka, akým dnes si?

Pravda. Mojím prob­lé­mom kon­com základ­nej a začiat­kom stred­nej školy bolo, že som nosil poriadnu masku. Sprá­val som sa podľa toho, aby ma oko­lie bralo, aby som zapa­dol. Oblie­kal som sa do vyťa­ha­ných rapo­vých riflí s pud­lom na kole­nách a mys­lel som si, aký som cool. No nebol som to ja… Dokonca, raz keď ma jeden známy nepoz­val na svoju párty, asi 4 dni som na nič iné nemys­lel, len na to, kde som uro­bil chybu v hre na cool chalana…no proste cho­reee.

Naj­viac ma zme­nilo to, že som sa naučil mať rád sám seba, rád trá­viť čas úplne sám a netr­vať na pozor­nosti a prí­tom­nosti iných ľudí. Až potom som spoz­nal to, čo teraz na fakulte voláme inter­nal locus of con­trol. Viera, že za svoj život som zod­po­vedný sám a keď chcem niečo zme­niť, tak sa musím k**va posta­viť a ísť to zme­niť. Tak­tiež na túto tému by som sa roz­pí­sal viac, ale toto bolo to hlavné čo pris­pelo ku zmene ;)

Ak by si nám mal spra­viť teraz krátku hodinu osob­ného roz­voja, čo je ten “core”, ktorý by si mal každý vziať? :)

Za naj­dô­le­ži­tej­šiu vec, odkiaľ začať budo­vať sám seba, je z môjho pohľadu Seba­úcta, Seba­láska. Mať rád to, ako vyze­rám, nepra­hnúť po fyzic­kej doko­na­losti, naučiť sa byť rád sám so svo­jimi myš­lien­kami, nemať potrebu páčiť sa všet­kým, odho­diť masku a byť auten­tický. Postup­nými krokmi sa dá na tom efek­tívne pra­co­vať.

V dru­hom kroku je dôle­žité zis­tiť svoje posla­nie. Keď to poviem trošku meta­fo­ricky: “zis­tiť, prečo som na tomto svete.“ Utrie­diť si myš­lienky ohľa­dom toho, ako využi­jem naj­lep­šie svoj obme­dzený čas, ktorý mi bol pri­de­lený. Kto­rým veciam sa budem v živote veno­vať, aby pri­ná­šali hod­notu môjmu oko­liu a aby som sa pri nich dostá­val do stavu flow, kedy zabú­dam na čas. Defi­no­vať svoje silné stránky, ktoré budem roz­ví­jať (nie tie slabé, ako nás učia v škole). Na to odpo­rú­čam Gal­lup test- Strengths­fin­der- za 14 eur zís­kate per­fektný report svo­jich TOP 5 sil­ných strá­nok a kon­krétne rady a kroky k tomu, ako ich apli­ko­vať a maxi­málne využiť.

Keď už mám rád samého seba, viem čo je moja vízia treba zvo­liť tak­tiku a maxi­ma­li­zo­vať svoje snahy. Sto­tož­ňu­jem sa s citá­tom: „Jediná vec na svete, ktorú máme plne pod kon­tro­lou a vieme zme­niť, sú naše myš­lienky.“ Tie zase tvo­ria naše návyky. Práve návyky tvo­ria náš život. Preto ma veľmi fas­ci­nuje tvorba pozi­tív­nych návy­kov, tak aby boli v súlade s našou víziou.

Tento prí­stup sa volá Lifes­tyle Design a zatiaľ je na Slo­ven­sku v plien­kach.

Veľmi dôle­žité si je ale celý osobný roz­voj uží­vať, mať z toho radosť, zapá­jať svo­jich pria­te­ľov, oko­lie, zdie­ľať know-how. Nerobte to ako robot, mecha­nicky. Kedysi som k tomu skĺzol. Dbajte jed­no­značne na vzťahy, rodinu, pria­teľ­stvo a lásku. Práve v tomto sú mojimi vzormi moji pria­te­lia a OCTAGO spo­loč­níci Marko s Maťom a moja úžasná polo­vička Simonka. Mám sa od nich ešte mno­hému čo učiť :)

Ďaku­jem ti za roz­ho­vor!

Pridať komentár (0)