Dušan Plichta – začal od nuly, stal sa blo­ge­rom roka a roz­be­hol firmu s ino­va­tív­nymi potra­vi­nami

Ľudovít Nastišin / 2. jún 2016 / Rozhovory

Inšpi­ra­tívny roz­ho­vor s úspeš­ným Slo­vá­kom Duša­nom Plich­tom o jeho kari­ére, živote a mys­lení.

Meno Dušan Plichta je na Slo­ven­sku známe stále viac a viac. Pred troma rokmi začal ako jeden z pionie­rov vo svete výbe­ro­vej kávy a vytvo­ril slo­ven­skú značku Power­Cof­fee. Dnes sa však už zame­riava na oveľa širší sor­ti­ment „vylep­še­ných potra­vín” a na kom­plexnú osvetu pre pro­duk­tívny životný štýl Slo­vá­kov.

Okrem toho sa nedávno stal víťa­zom v súťaži Blo­ger Roka 2015 v kate­gó­rii Zdra­vie a životný štýl. Viac o jeho prin­cí­poch úspe­chu, život­ných skú­se­nos­tiach a nových výzvach nám pove­dal v tomto roz­ho­vore.

13255957_1044783698891929_2131769883448057694_n

Ahoj Dušan, už je to nejaká doba, čo sme sa s tebou roz­prá­vali a už dávno to nie je len o Power­Cof­fee. Povedz nám v skratke, kam si sa za ten čas posu­nul.

Zdra­vím ino­va­tív­nych čita­te­ľov Star­ti­tUp a rovno odpo­viem, že vďaka tomuto roz­ho­voru sa aspoň konečne tro­chu zasta­vím a zamys­lím nad tým, kam som sa posu­nul. Tí čo ma poznajú aj osobne vedia, že neus­tále rie­šim niečo nové, ino­vu­jem a zamýš­ľam sa nad tým, ako svo­jou troš­kou zme­niť zdra­votnú a pro­duk­tívnu rea­litu Slo­ven­ska. Proste či chcem, či nie, máme tu prob­lém a prob­lém treba rie­šiť. Tak som sa roz­ho­dol, že nemá zmy­sel naťa­ho­vať sa o to, kto má lep­šiu, ovoc­nej­šiu, zemi­tej­šiu, kys­lej­šiu či aci­dit­nej­šiu kávu…

Skôr si mys­lím, že nám treba rie­šiť kom­plexný prob­lém raňa­jok a snac­kov, ktoré si mnoho ľudí vyberá zle a potom sa čuduje, že sa im nič nechce, že nemajú dosta­tok ener­gie či veľmi pre­ce­ňo­va­nej pev­nej vôle. Tak som jed­no­du­cho zme­nil focus na celý kon­cept POWER­LOGY. Našim úmys­lom je uká­zať ľuďom, aký je roz­diel v sku­točne ener­gic­kých raňaj­kách pri zacho­vaní zážitku plnej chute. Takto sa mnoho našich fanú­ši­kov pre­sved­čilo, že na kva­lite záleží a našimi pro­duktmi si vylep­šujú aj bežné jedlá.

Ako pod­ni­ka­teľ, blo­ger a tré­ner živo­tosprávy si stále v jed­nom kole. Ako sa ti darí udr­žať pri tom všet­kom moti­vá­ciu a inšpi­rá­ciu na nové veci?

Fas­ci­nuje ma pozna­nie, hľa­da­nie kau­za­lity a jed­no­du­cho má baví jedlo a jeho vplyv na orga­niz­mus. Samoz­rejme, že mám aj ja svoje demo­ti­vačné chvíľky, ale tu mi pomá­hajú jasne sta­no­vené hod­noty, jasná vízia a orien­tá­cia na pro­ces uče­nia. Ciele a úspech sú len naše vykon­štru­ované fan­tá­zie, ale sku­točné napl­ne­nie poten­ciálu sa podľa mňa skrýva v pro­cese uče­nia sa a násled­ného rie­še­nia prob­lé­mov.

Kto to dokáže s úsme­vom, humo­rom a nad­hľa­dom, ten je podľa mňa fra­jer a tak ako vzor dokáže inšpi­ro­vať ľudí k lep­šej ver­zii samých seba. Ako nech­cem tu písať nejaké moti­vačné poučky, ale jed­no­du­cho mám svoje vzory, ktoré ma inšpi­rujú a sna­žím sa svo­jim spô­so­bom napl­niť svoj poten­ciál a pri­niesť ľuďom hod­notu.

Tvoja značka Power­logy je (mini­málne) v komu­nite vyzná­va­čov zdra­vého život­ného štýlu dobre známa. Čo všetko si to vyža­do­valo, aby sa z oby­čaj­ného mena firmy stal BRAND?

Podľa mňa až tak známi nie sme I keď poteší, keď nás už ľudia začí­najú roz­poz­ná­vať. Avšak musíme byť rea­listi, že nepra­cu­jeme s bud­ge­tom ako iné väč­šie firmy a nie­kedy mi to príde až ako hra Dávida s Goliá­šom.

Na dru­hej strane, som pre­sved­čený, alebo to skrátka necí­tim na mar­ke­tin­gový pus­hing a skôr sa sna­žíme orien­to­vať na hod­notný obsah a kon­takt s našimi fanú­šikmi. Verím, že keď pro­dukt a značka pri­náša ľuďom hod­notu, tak si to ľudia odpo­ru­čia. A tak sa možno po čase stane z oby­čaj­ného mena, značka.

Powerlogy veci (1)

Viem, že sa vždy sna­žíš svoje tvr­de­nia o výžive pod­kla­dať výsled­kami výsku­mov a nie len tak hovo­riť do vetra. Ale úprimne, na 100 výsku­mov, ktoré obha­jujú kávu náj­deme ďal­ších 100, ktoré tvr­dia opak. Čomu teda veriť alebo ako to rie­šiš, že sa nebo­jíš posta­viť za svoje tvr­de­nie?

Díky za skvelú otázku, ktorú podľa mňa nerie­šim v hlave len ja, ale mili­óny ľudí po celom svete. Prob­lém je totiž podľa mňa tzv. “infor­ma­tion over­load”, silné ego ved­cov, dokto­rov a ďal­ších vybra­ných auto­rít, ktorí namiesto hľa­da­nia kon­senzu a komu­ni­ká­cie aktu­ál­nych poznat­kov, skôr brá­nia svoju teóriu alebo súčasný stav sys­tému.

Sám som si pre­šiel cez xxx štú­dií a poviem rovno, že ma to už až nie­kedy nebaví. Prečo? Pre­tože veľa tých štú­dii má nesprávnu meto­diku, nerieši kau­za­litu, ale len kore­lá­ciu a často sa pri tom zaned­báva kom­plex­nosť cel­ko­vého život­ného štýlu. Neho­vo­riac o vplyve ďal­ších fak­to­rov ako gene­tika, pro­stre­die, v kto­rom člo­vek žije, aktu­álny stav meta­bo­lizmu, úro­veň stresu atď.

Navyše môžeš štu­do­vať aj milión štú­dii a aj tak bude každý robiť naj­viac to, čomu verí a ako veľmi povolí svojmu pro­stre­diu ovplyv­niť svoj úsu­dok. Tak som sa ja osobne dostal k tomu, že neexis­tuje jediná 100% pravda a vždy záleží od kon­krét­nej situ­ácie, úsudku člo­veka a pro­stre­dia. Na dru­hej strane však potre­bu­jeme nejakú štruk­túru, man­ti­nely alebo pra­vidlá, ktoré nám dávajú zmy­sel. Tak sa sna­žím k veciam pri­stu­po­vať s nad­hľa­dom a cez pra­vidlo 80/20, kde sa sna­žím iden­ti­fi­ko­vať kľú­čové kau­za­lity, ktoré pri­ná­šajú výsledky.

Preto mi v zmysle efek­ti­vity a apli­ko­va­teľ­nosti dáva väčší zmy­sel pris­pô­so­bené PALEO, ako vege­ta­rián­stvo či dokonca vegán­stvo. Avšak na dru­hej strane musím uznať, že ak člo­vek vie, ako na to, tak sa dá fun­go­vať aj vege­ta­rián­sky a nemá zmy­sel byť sa za nejaký vybraný štýl. V kon­krét­nom prí­pade kávy, celé je to jej kva­lite a správ­nej apli­ká­cii. Tak ti viem garan­to­vať, že ak si vybe­rieš naprí­klad Power Cof­fee a dáš si denne 2 – 3 espressa, tak si môžeš byť aj na 90 % istý, že zdravo sti­mu­lu­ješ svoj orga­niz­mus. Rov­nako je lep­šie dať do kávy maslo alebo koko­sový olej ako sladké sirupy, litre komerč­ného mlieka či kilá cukru.12768287_1070654156324945_4854603505592012916_o

Určite sa však nájde aj veľa nepraj­ní­kov, veď na Slo­ven­sku sa úspech nenosí… Aké máš v tomto skú­se­nosti?

Poviem pravdu, že ma to často mrzí! Nie preto, že by sa ma to nejako dot­klo, ale pre ľud­skú ješit­nosť, závisť alebo ja neviem aký prob­lém, čo ľudia majú. Dostať na Slo­ven­sku kon­štruk­tívnu kri­tiku je veľmi zried­kavé, schy­tať hate je priam samoz­rejmé. Žia­den hater však nie je ochotný prísť pode­ba­to­vať zoči voči, navr­hnúť zlep­še­nia, alebo vytvo­riť vlastný pro­dukt službu.

Prečo? Podľa mňa preto, že ľudia ktorý tvo­ria, vedia aké to je ťažké, koľko fak­to­rov vstu­puje do výsled­ného pro­duktu. Z tohto pohľadu u seri­óz­nej kon­ku­ren­cie fun­guje rešpekt. Ja si nedo­vo­lím „hate-ovať“ kon­krétne značky kávy a ich auto­rov. Skri­ti­zu­jem možno prin­cípy ktoré sa mi nepá­čia, napí­šem ako by to mohli robiť lep­šie a čo naj­viac sa sna­žím nebrať veci osobne a so zapo­je­ním svojho EGA. Pre­tože práve to naše EGO je asi naj­väč­šia prí­čina „hater­ského prob­lému“.

Ako vní­maš vplyv pro­stre­dia na moti­vá­ciu pod­ni­kať na Slo­ven­sku?

Ako som už spo­mí­nal, či rie­šime zlep­šo­va­nie živo­tosprávy, osob­nostný rast, alebo roz­voj a rast pod­ni­ka­nia, tak sa vždy dosta­neme k naj­sil­nej­šiemu fak­toru, kto­rým je naše pro­stre­die. To s akými ľuďmi sa stre­tá­vame, aké infor­má­cie spra­cú­vame a cel­kovo v čo vlastne veríme. Ja verím v slo­bodný trh, v to, že pod­ni­ka­nie je tvor­bou hod­noty a ces­tou seba­re­a­li­zá­cie. Takto však v rea­lite roz­mýšľa malé per­cento mla­dých Slo­vá­kov.

Väč­šina si kla­die otázky ako zaro­biť a byť v pohode alebo ako šikovne oba­brať sys­tém, zís­kať zamest­na­nie s bene­fitmi alebo žijú v ilú­zii, že v zahra­ničí je všetko lep­šie, pre­tože mzdy sú vyš­šie. Na dru­hej strane však verím, že situ­ácia sa postupne mení a tak ako je to pri­ro­dzené v celom svete, zmena pri­chá­dza cez hlavné mesto, prvé prí­klady úspe­chov mla­dých pod­ni­ka­te­ľov, ktorý tak defi­nujú správne vzory a moti­vujú ostat­ných, že ono sa to asi dá aj inak ako nás učili v škole.

Samoz­rejme, štát nám ešte vytvára stále viac pre­ká­žok ako pod­pory pre pod­ni­ka­nie, ale na to sa podľa mňa až tak netreba sťa­žo­vať, lebo pra­vidlá hry sú pre všet­kých rov­naké. A tak len začnime veriť, že práve aké­koľ­vek pod­ni­ka­nie a dokonca aj živ­nosť je práve tá cesta tvorby hod­noty pre našu kra­jinu aj bez neja­kej expan­zie do zahra­ni­čia. Zoberme zod­po­ved­nosť za svoj život do vlast­ných rúk.

58271_427414957330431_1361885803_n

Kto ti pri tvo­jom napre­do­vaní pomo­hol v živote naj­viac? Nemusí to byť len jedna osoba.

Samoz­rejme, že to nie je jediná osoba a hoci to znie obli­ga­tórne, tak je to v prvom rade rodina. Rodi­čia, brat a naj­viac určite man­želka, na ktorú som mal asi naj­väč­šie šťas­tie. Ona totiž myslí oveľa viac raci­onálne a vyva­žuje moju kre­a­tívnu a vizi­onár­sku povahu.

Potom by som určite zdô­raz­nil silu pro­stre­dia, v kto­rom člo­vek ras­tie. Kama­ráti, spo­lu­žiaci v triede, par­ťáci do života. Tak ako nie­kto robí šport a získa správne návyky a prin­cípy, tak som ja tan­co­val v Zem­plíne a Lúč­nici, ces­to­val po svete, tré­no­val a vystu­po­val v kolek­tíve super ľudí. Preto si mys­lím, že aj v pro­fe­si­onál­nom živote pod­ni­ka­teľa je dôle­žité mat svo­jich men­to­rov a vní­mať pozi­tívne a pro­ak­tívne pro­stre­die. Keď sa tak ale hlb­šie zamys­líme, tak práve toto je jeden z našich slo­ven­ských prob­lé­mov, kde slovo pod­ni­ka­teľ vní­mame skôr nega­tívne ako pozi­tívne.

400302_3244807717436_1801993907_n

Poďme trošku moti­vo­vať čita­te­ľov. Chcieť niečo dosiah­nuť a dosiah­nuť to sú dve odlišné veci. Ako sa ty dostá­vaš od chcem ku mám?

Ako som už spo­me­nul, tak to podľa mňa nemá byť mys­le­nie chcem a potom budem mať. Oveľa dôle­ži­tej­šie je orien­to­vať sa na kaž­do­denné návyky, myš­lienky, činy. Tak prí­deme na to, že oveľa viac potre­bu­jeme zapra­co­vať nad tým, čím chceme byť ako nad tým, čo chceme mať.

Ak budem zod­po­vedný ino­va­tívny pod­ni­ka­teľ, ktorý pri­náša hod­notu, inšpi­ruje a rea­li­zuje, tak som spo­kojný. Ja nie som až tak orien­to­vaný na čísla, ale chva­la­bohu z mojich skú­se­nosti tie v prí­pade, že člo­vek nájde to, čím chce byť, sadnú. Nie v zmysle, že z vás budú mili­onári, ale v zmysle pre­ží­va­nia kaž­dého dňa naplno. S jed­no­du­chou víziou postup­ného napĺňa­nia vlast­ného poten­ciálu, ktorý v sebe mnoho ľudí veľmi dusí, alebo mu neverí.

Pred­ne­dáv­nom si sa stal Blo­ge­rom roka 2015. Ako vní­maš toto oce­ne­nie? Čo ti to dalo a k čomu ťa to inšpi­ro­valo do budúcna?

Som za to veľmi vďačný, je to povzbu­dzu­júca spätná väzba a záro­veň aj veľký závä­zok voči fanú­ši­kom. Teší ma ich dôvera a tak nech­cem skla­mať, aby som nestag­no­val, ale stále pri­ná­šal nové poznatky a úvahy zo sveta chut­ného a funkč­ného jedla či vylep­šo­va­nia živo­tosprávy.

Záro­veň chcem spo­jiť via­cero poznat­kov pre eli­mi­ná­ciu vojny medzi rôz­nymi výži­vo­vými smermi a ponúk­nuť kri­tické zamys­le­nie sa nad štan­dar­dami, ktoré si každý z nás môže sám defi­no­vať. Ja som totiž pre­sved­čený, že platí “EAT SMART, THINK BET­TER, LIVE GREAT”.

BLOGERROKA-2015--730x1024

Vieme o tebe, že máš malú dcérku Lauru. Kto má malé dieťa vie, že je obrov­ský kon­zu­ment času. Ako sa ti darí zvlá­dať prácu a rodinu súčasne? 

Ťažko! :-) Momen­tálne sme vo fáze stor­mingu a teda ešte hľa­dáme nejaký sys­tém. Rovno pri­znám, že tro­chu trpím, lebo sa mi veľa focus času takto kús­kuje a to je naozaj jedna vec, ktorú ja nemám rád. Preto sa mi ťažko dovo­lať do 11.00 lebo mám vlastne vypnutý mobil. Cel­kovo si mys­lím, že práve schop­nosť eli­mi­no­vať nedô­le­žité veci, sys­tém a tré­ning sú ces­tou k slo­bode a aj schop­nosti nájsť adek­vátny čas pre rodinu. Tu však mám čo robiť a pri­znám sa, že tak ako mám pre seba spo­ľah­livý sys­tém vo výžive, tak ešte mám čo robiť.

blogerroka-2015-8394

Čo tvoje plány do budúcna? Nejaké nové ener­ge­tické chu­ťovky?

Plá­nov je veľmi veľa a naozaj mám nie­koľko pro­duk­tov, čo by som chcel rea­li­zo­vať čím skôr. Nie je to však také jed­no­du­ché, lebo pro­ces vývoja dob­rej recep­túry si vyža­duje svoj čas na degus­to­va­nie, tes­to­va­nie a cel­kové vyla­ďo­va­nie. Tento mesiac spúš­ťame nové Ghee maslo z mlieka spo­koj­ných kráv pase­ných na tráve v Alpách a to mys­lím, že ener­ge­ticky a chu­ťou naozaj stojí za to.

V rámci štú­dia ma čaká Bul­letp­roof semi­nár v Lon­dýne a nasle­dovná pol­ročná cer­ti­fi­ká­cia. Celé to však potre­bu­jem nejako šikovne skĺbiť s roč­ným kur­zom Nut­ri­tion Science na Har­varde, ktorý som dostal k mojím 30-tym naro­de­ni­nám. Verím, že takto budem môcť na Slo­ven­sko pri­niesť naj­nov­šie poznatky a to nie­len pre osobnú apli­ká­ciu, ale aj pre postupné zmeny v rámci zlep­še­nia vzde­lá­va­nia o živo­tospráve na základ­ných a stred­ných ško­lách.

V sep­tem­bri si však dopra­jem tro­cha “dovo­lenky”, keď orga­ni­zu­jem 18-dňový dob­ro­družný zájazd na Fili­píny, kde som osob­ným sprie­vod­com. Ak nie­kto roz­mýšľa nad ces­tou do Malaj­zie, Sin­ga­puru alebo na Fili­píny, tak rád pora­dím, pri­čom naše zážitky z minu­lého roka, náj­dete aj u mňa na blogu.

Keby si mal jed­ným odstav­com namo­ti­vo­vať začí­na­jú­ceho pod­ni­ka­teľa, čo by si mu pove­dal?

Pra­cuj na osob­nom roz­voji, snaž sa vidieť pre­kážku ako cestu, orien­tuj sa na pro­ces, nie až tak na želaný výsle­dok a roz­mýš­ľaj oveľa viac nad tým čím chceš byť ako nad tým čo chceš mať.

foto: archív Dušan Plichta, cover: Matúš Lago

Pridať komentár (0)