Dvad­siat­nici, nešet­rite! Teraz si treba uží­vať!

Alexandra Dulaková / 21. september 2015 / Tools a produktivita

Ak máš na krku dvad­siatku, celý život pred sebou, a aj napriek tomu sa večne venu­ješ len myš­lienke, ako čo naj­viac zaro­biť a zabez­pe­čiť sa do budúc­nosti, niečo tu nie je v poriadku. Práve tieto roky sú totiž obdo­bie nevia­za­ného bez­sta­rostna, ktoré si treba pat­rične užiť. 

Kopa mla­dých ľudí sa hneď po ukon­čení škôl vrhne do práce a sústredí len na jediné — na rake­tový postup a zárobky, ktoré nás do budúc­nosti zabez­pe­čia. Máme pocit, že zrovna teraz si musíme budo­vať istoty a napĺňať ban­kové účty. Neskôr si ich chceme uží­vať. Sme predsa už dospelí a mali by sme byť zod­po­vední. Lenže opak je prav­dou — nemáme žiadne záväzky a väč­ši­nou zod­po­ve­dáme aku­rát tak sami za seba. Neskôr už nikdy nebu­deme takí vitálni a slo­bodní. Žiadne deti, hypo­téky, trvalí par­tneri. Aj napriek tomu sa cítime pre­vi­nilo, keď si niečo pre seba dopra­jeme, keď minieme značnú sumu našich úspor a keď skon­číme na nule. Oveľa viac ako na istoty by sme sa v tomto období mali sústre­diť na zážitky. 

To isté si uve­do­mila aj Luren z New Yorku. Aký to má zmy­sel, žiť v zau­jí­ma­vých mes­tách, v obklo­pení zná­mych kra­jín, a byť skúpy na vychý­renú reštau­rá­ciu, známy klub, alebo letenku na vysní­vané miesto? Ona sama sa cítila zle za každý “zby­točný” výda­vok, sna­žila sa ušet­riť tým, že menej jedla a ani poriadne neve­dela, ako zvnútra vyzerá newy­or­ský žltý taxík. Až keď ju jeden kama­rát s dob­rým úmys­lom do jed­ného nestr­čil a nepo­ra­dil: “Pre­staň šet­riť. Jed­no­du­cho viac zará­baj.” Inými slo­vami, ak aj všetko minieš na zážitky, ktoré ti zostanú na celý život, vôbec to nevadí. Zaro­bíš si znova a zaro­bíš si viac. 

Lau­ren sa zamýš­ľala, v čom spo­číva záhada tohto feno­ménu pre­vi­ni­losti a zrie­ka­nia sa slastí. Ako dvad­siat­nici žijeme s myš­lien­kami šty­rid­siat­ni­kov a zožie­rame sa pre veci, ktoré sa nás vôbec netý­kajú. Práve teraz predsa môžeme absol­vo­vať všetky naše nespú­tané pred­sav­za­tia a vieme to buď uro­biť za lacný peniaz, alebo sa následne uskrom­niť. Nekŕ­mime žiadne hladné krky a tak nás neza­bije, ak sa pár dní budeme stra­vo­vať ako chu­dáci. A okrem toho, aj to môže mať svoje čaro. Nako­niec Lau­ren prišla na to, že kameň úrazu zrejme bude v tom, ako sme boli vycho­vaní. 

Aj keď to s nami naši rodi­čia mys­leli dobre a chceli nám od srdca pora­diť, ich rady na danú tému sú dnes väč­ši­nou pre­žit­kom. To je jed­no­du­cho preto, že oni žili cel­kom iní život, ako žijeme my. V dvad­siatke sa brali, zatiaľ čo my sa rútime cez nevia­zané vzťahy a chceme si uží­vať, nie sa via­zať. V dvad­siatke si šet­rili aj na deti, zatiaľ čo nás podobné myš­lienky aku­rát tak rozo­smejú. My sami predsa ešte chceme byť deťmi. V dvad­siatke si kupo­vali a poži­čia­vali na nové byty a my sa o ne aku­rát tak delíme s ďal­šími ľuďmi, pop­rí­pade si ich aku­rát pre­na­jí­mame. Žia­den zhon, pre nás sú dvad­siate roky časmi zábavy a zážit­kov. Pre nich to boli časy váž­nych roz­hod­nutí a zásad­ných kro­kov. A v našej geo­gra­fic­kej oblasti je roz­diel ešte väčší — nie­ktorí z našich rodi­čov zažili aj svet pred pádom želez­nej opony, a tak mali presne určené, kam budú ich kroky sme­ro­vať. Svadba, výhod­nejší byt, rýchlo deti a na ces­to­va­nie mohli zabud­núť. Náš slo­bodný život bol pre nich vtedy aku­rát tak nere­ál­nou pred­sta­vou.

Keďže Lau­ren nech­cela, aby uži­točná rada jej kama­ráta pre­šla jed­ným uchom dnu a dru­hým von, roz­hodla sa, že si spíše akýsi manuál dvad­siat­nika dneš­nej doby a bude sa ním aj ria­diť. Takto vyzerá:

1. Ak sa sústre­díš na veľ­kosť svojho účtu, cel­kom určite tým trpí veľ­kosť tvo­jej osob­nosti

Každý predsa chceme v živote niečo doká­zať. Lenže na to musíme aj rásť. Taký rast si vyža­duje aj nejaké inves­tí­cie, nevy­ní­ma­júc ani tie do seba. A keď budeme pri­veľkí che­aps­teri a nebu­deme ochotní na seba míňať, tak tie peniaze zará­bame úplne zby­točne. Musíme si ich predsa aj vedieť užiť.

2. Keď na seba šet­ríš, stag­nu­ješ

Ak pat­ríš medzi tých ľudí, ktorí už takto skoro šet­ria na budúc­nosť, môžeš už ísť rovno do dôchodku, pre­tože si sa zrejme zmie­ril s tým, že nič sve­to­borné v živote nedo­siah­neš. V dvad­siatke nemáš šet­riť, máš s peniazmi hazar­do­vať. Ak ti to nevyjde, v hre toho stále nie je prí­liš veľa.

3. Istota z teba spraví pohodl­ného člo­veka

S plným účtom už člo­vek nemusí byť taký vyna­lie­zavý, pre­tože mu stačí stag­no­vať nie­kde medzi zvyš­kom šedého prie­meru. Na dru­hej strane, ak nemáš čo stra­tiť, môžeš toho veľa zís­kať. Preto sa práve tí ľudia s prázd­nym účtom budú vrhať do zau­jí­ma­vej­ších pro­jek­tov, ktoré ich niečo naučia, možno im niečo dajú — no hlavne, neos­tanú na mieste v ich zabez­pe­če­nej “com­fort zone”. Okrem toho, čo je pár tisí­cok v banke? Nie je to žia­den mai­land a na sku­točné úspory sa to ani nechytá. 

4. Ak sa necháš ria­diť čís­lami, prí­deš o všetko to ume­nie žiť 

A teraz úprimne, pokiaľ netr­píš neja­kou zvlášt­nou úchyl­kou, aký už len záži­tok a spo­mienky budeš mať z počí­ta­nia vlast­ných peňazí? Nebolo by lep­šie ich rad­šej na niečo sku­točne skvelé minúť? Na niečo také, čo si navždy zapa­mä­táš? Aj keby si mal potom začať odznovu. Kedy, ak nie teraz? Život si predsa treba užiť, nie­len ho pre­žiť. 

5. Do hrobu si so sebou peniaze nevez­meš

Práve ľudia, ktorí si uve­do­mujú svoju nená­vratnú smr­teľ­nosť, naj­lep­šie chápu prchavú hod­notu peňazí. A naj­lep­šie sa im aj míňa. Samé o sebe peniaze nič nezna­me­najú — hod­notu nabe­rajú až vtedy, keď ich za niečo hod­notné zame­níš. A spo­mienky na tre­ko­va­nie Islandu či na ten naj­lepší steak na svete si už do hrobu vez­meš. 

6. Pokiaľ si budeš veci len odo­pie­rať, zabud­neš sa o seba sta­rať

Samoz­rejme, v prí­pade neča­ka­ných uda­lostí je vždy fajn mať nejakú tu rezervu. Malinkú, keby dačo. Ešte viac fajn je, keď sa neučíme vedieť vecí vzdať a pre­stať sa nimi done­ko­nečna zožie­rať. Stra­til si prácu? Pokiaľ ti nechýba chuť a snaha, náj­deš si novú. Ty sám si svo­jou naj­dô­le­ži­tej­šou inves­tí­ciou, ostatné je ved­ľaj­šie. 

7. Peniaze sú prázdne!

Keď sa v šty­rid­siatke obzrieš sa živo­tom a zaspo­mí­naš na svoju mla­dosť, určite sa budeš rozp­lý­vať nad tým, ako si si ušet­ril tri tisícky a sedel sám na zadku vo svo­jom byte, no nie? No nie. Oveľa viac ťa budú tešiť spo­mienky na to, ako si s kama­rátmi za pár drob­ných s ruk­sa­kom pre­ces­to­val svet, následne pre peniaze drhol riad a spolu s ver­nými súput­níkmi sa rado­val aj zo suchého send­viču. Okrem toho, podobné zážitky z teba spra­via pokor­nej­šieho člo­veka, zatiaľ čo peniaze len povr­ch­ného. 

Isteže, Lau­re­nine rady nie sú pre kaž­dého. Nie­komu môže viac sedieť dre­nie a odo­pie­ra­nie si s vidi­nou svet­lej­šej budúc­nosti. Ale niečo na nich je. Mini­málne to, že si treba vedieť bez výči­tiek uží­vať prí­tom­nosť a pamä­tať, že v ide­ál­nom stave by si penia­zom mal vlád­nuť ty, nie oni tebe. 

Zdroj: Elite Daily 

Pridať komentár (0)