Edu­ard Mercy: Ces­to­val po Ázii ako PAR­TY­zán, dnes zabáva ľudí ako DJ

Beatrix Rimarčíková / 4. november 2016 / Rozhovory

Edo spolu so svo­jimi kama­rátmi ces­to­val po juho­vý­chod­nej Ázii. Zápisky ciest a zážit­kov si zazna­me­ná­vali na face­book pod strán­kou PAR­TY­záni v Ázii. K zábave mal Edo stále blízko, od 8 rokov sa totiž venuje hip-hopu a dnes pôsobí ako DJ.

Thaj­sko, Kam­bo­dža, Istan­bul. Na tieto miesta ces­to­vali traja kama­ráti a ich mot­tom bola “zábava”, sami seba nazvali PAR­TY­zánmi. Na ces­tách ich napa­dol lady­boy, pre­spá­vali v kmeni Long­neck v Chiang Mai, puto­vali v horách Thaj­ska džun­glou či zabudli kama­ráta v Bang­koku. Edo s kama­rátmi si jed­no­du­cho z ces­to­va­nia spra­vili jednu veľkú párty. Čo všetko zažili, kam sa vybrali, čo videli a vyskú­šali mi Edu­ard poroz­prá­val v roz­ho­vore.

Edo, ty so svo­jimi dvomi kama­rátmi Jánom a Ada­mom ste sa vybrali na trip do Istan­bulu, Thaj­ska a Kam­bo­dže. Ako tento nápad vzni­kol a čo vás viedlo pre­skú­mať práve tieto kra­jiny?

Tento nápad vzni­kol úplne spon­tánne, tak že som si dal sta­tus na face­book, či sa nie­kto nepridá ces­to­vať. Ozval sa Adam a zavo­lali sme nášho spo­loč­ného kama­ráta — bláz­ni­vého Zachyho. Ako prvé nás napadlo Thaj­sko a oko­lie, pre úvod do sveta ces­to­va­nia. Po prvom roku som sa do juho­vý­chod­nej Ázie zami­lo­val a musel som tam ísť aj ďalší rok, lebo odkedy som odtiaľ pri­šiel, na nič iné som nemys­lel.10455832_464043440414604_7169408293208696211_n-copy

Ako dlho ste ces­to­vali a čo neza­bud­nu­teľné vás počas ciest stretlo?

Ces­to­vali sme 24 dní. Okrem toho, že nás napa­dol lady­boy v Bang­koku, pre­spá­vali sme v kmeni Long­neck v Chiang Mai, puto­vali v horách Thaj­ska džun­glou, jaz­dili na slo­noch a kúpali sa vo vodo­pá­doch. Boli sme si pozrieť rôzne krásne neko­merčné pláže a pamiatky ako Ankhor Wat. Po ťaž­kej žúrke sme zabudli nášho Zachyho v Bang­koku a dokonca nás uniesli v Kam­bo­dži na hra­ni­ciach. Každý deň sme zaží­vali niečo výni­močné a uve­do­mili si, aké super je ces­to­vať, využí­vať čas naplno a spoz­ná­vať pri kaž­dej ceste niečo nové. Som rád, že som na takúto cestu išiel prvý­krát už keď som mal 22 rokov.

10928820_460464764105805_477023806790064503_n

O svo­jich ces­tách a zážit­koch ste infor­mo­vali na fb pro­stred­níc­tvom sku­piny PAR­TY­záni v Ázii. Čo ste chceli týmto kro­kom dosiah­nuť?

Áno, pred­tým ako sme sa vybrali na našu cestu, zalo­žili sme si na fb stránku s náz­vom Par­ty­záni v Ázii. Bola určená hlavne pre našich zná­mych. Zo začiatku sme písali náš ces­to­va­teľ­ský den­ník do sta­tu­sov a pri­dá­vali fotky. Nech­celi sme to dávať na osobné pro­fily, tak sme si zalo­žili stránku, o ktorú sa v posled­nej dobe ani jeden z nás nestará. Ak by sa našiel nie­kto, kto práve číta tento člá­nok a mal by záu­jem ju spra­vo­vať, boli by sme radi. Od našej prvej cesty toho na stránke pri­budlo veľa, keďže ďalší rok som bol ešte raz v Thaj­sku a Viet­name a Zachy bol v Indii a Nepále. One­dlho ideme opäť spolu do Indie, kde Zachy zostáva na nejakú dobu žiť.

Ako hod­no­tíš tamoj­ších ľudí a kul­túru v porov­naní s našimi slo­ven­skými zvykmi?

Ono je to úplne iný svet. Ľudia sú tam večne usmiaty a pozi­tívni. Nedá sa to veľmi porov­ná­vať so slo­ven­skou men­ta­li­tou. Všade po Thaj­sku sú sošky Bud­hov, pod kto­rými je vždy čerstvé jedlo a plné čer­vené drinky so slam­kou. Naj­čas­tej­šie je to jaho­dová Fanta. Čer­vený drink nosia Bud­hovi tehotné ženy, lebo veria, že to pri­ne­sie blaho a zdra­vie ich novo­ro­den­com.

Ktoré miesto alebo oka­mih ti naj­viac utk­vel v pamäti a prečo? 

Naj­viac to bude asi Chiang Mai, kde sme puto­vali iba my traja a náš super sprie­vodca Som­chai džun­glou a nepot­re­bo­vali sme tam 3 dni ani cent. Po ceste džun­glou sme si odtrhli papáju, banány, natr­hali tabak a bývali v kmeni Long­neck. Spr­cho­vali sme sa vo vodo­pá­doch, jaz­dili na slo­noch a boli sme odre­zaní od elek­triny a cel­ko­vého turizmu. A, samoz­rejme, Ang­kor Wat a krásne neko­merčné pláže na juhu Thaj­ska.

10501937_469803829838565_1191677549389893435_n

Aké miesta ste pre­ces­to­vali?

Náš trip sme začali v Istan­bule, kde Zachy vyba­vil sto­po­ver letenku na dva dni. Odtiaľ sme šli do Bang­koku, kde sme zho­dou náhod stretli našu kamošku Kat­rin, ktorá pra­cuje v ces­tov­nej kan­ce­lá­rii, a pozvala nás s ich zájaz­dom na Krabi. Tam sme absol­vo­vali výlety zadarmo a uká­zala nám špe­ciálne miesta v okolí. Z Krabi sme leteli do Chiang Mai, o kto­rom som hovo­ril v minu­lej otázke a z Chiang Mai sme šli sle­e­ping busom späť do Bang­koku. Tam sme po párty stra­tili Zachyho a bez neho, iba ja s Ada­mom sme šli vla­kom do Kam­bo­dže. Na hra­ni­ciach nás uniesli a museli sme pla­tiť výkupné pri­bližne 50€ na osobu. Z Kam­bo­dže sme ces­to­vali otras­ným nek­li­ma­ti­zo­va­ným mini­bu­som asi 14 hodín na Pat­tayu, kde sme sa nezdr­žali a išli si užiť posledné dni na ostrov Koh Samet.

Ako ste trá­vili čas v daných kra­ji­nách? Mali ste plán, kto­rého ste sa držali?

Na začiatku cesty sme si nasta­vili iti­ne­rár, ktorý sa nám pre­ho­dil hneď prvý deň v Thaj­sku, ale nako­niec sme stihli všetko čo sme sti­hnúť chceli. Každý deň bol nie­čím výni­močný a robili sme stále niečo iné. Spá­vali sme bežne 4 – 5 hodín a veľmi sme nežú­ro­vali, skôr sme pozreli zau­jí­ma­vej­šie miesta. Boli sme ako na baterky.

Čo hovo­ríš na gas­tro­nó­miu na jed­not­li­vých mies­tach, ktoré si nav­ští­vil? Čím je špe­ci­fická?

Milu­jem ázij­skú gas­tro­nó­miu, aj keď v Thaj­sku mi po 2 týžd­ňoch začne vždy liezť krkom a nemô­žem ju cítit. Viet­nam­skú gas­tro­nó­miu by som však doká­zal jesť non-stop. Naj­rad­šej mám Bun Cha, Bun bo Nam bo a polievku Pho Bo, ktorá sa tam zvykne jesť hlavne na raňajky. Ach, tečú mi sliny.

12804155_1242399582440122_1171574231_n

Čo sa týka finan­cií, koľko ste minuli, na čo naj­viac a aká cenová relá­cia vládne v jed­not­li­vých kra­ji­nách?

Keďže sme sa pohy­bo­vali väč­ši­nou mimo turis­tické trasy, bolo tam pomerne lacno. Člo­vek sa tam doká­zal najesť aj do 2 eur. Keď však išiel do dob­rej reštau­rá­cie, tak ho to vyšlo pri­bližne na 10€. Prvý rok sme minuli asi 1 200 eur na osobu (za 24 dní) a naj­vyš­šou polož­kou boli letenky, keďže sme mali pri­bližne 6 pre­le­tov. Druhý rok sme minuli 1 700€ na osobu a najd­rah­šou polož­kou boli asi pivá.

Okrem ces­to­va­nia milu­ješ hip-hop, kto­rému si sa začal veno­vať už ako osem­ročný. Pri­blíž nám svoju cestu hip-hopom až po súčas­nosť.

Áno, prvý rap sa ku mne dostal ešte v dru­žine na základ­nej škole. Tam ma naho­vo­rili spo­lu­žiaci na bre­ak­dance ako 8-roč­ného a začal som tan­co­vať pod Pro­dukt Crew v Petr­žalke. V 12-tich som pre­stú­pil do SDA, kde ma Laci Strike, ktorý ma veľmi moti­vo­val, začal anga­žo­vať v kli­poch pre umel­cov ako Dara Rolins či Drvivá Men­šina. Keďže sme sa o hip-hop už odma­lička zau­jí­mali full time, čítali maga­zín Bba­rák, maľo­vali graf­fiti, písali rapové texty, beat­bo­xo­vali a tan­co­vali, či sme boli doma, alebo vonku, tak sme si k nemu našli lásku, ktorá horí dodnes. A stále sil­nej­šie. Ako 12-ročný som si prvý­krát zasc­rat­cho­val na gra­mo­fó­noch DJ-a Faza a začal som sa o DJ-ing zau­jí­mať, robiť si prvé mix­ta­pes, cez vir­tual DJ a podobne. Keď som mal pri­bližne 15 rokov, začal som nahrá­vať rap a išiel som kon­certy so živou kape­lou, ktorá v tej dobe hrá­vala s AMO. Pop­ri­tom som tak­mer každú noc aktívne maľo­val graf­fiti s teraj­ším Pol­mom.

Už som mal doma gra­mo­fóny, ale v tej dobe som hrá­val iba cez vinyly a moju prvú párty som odo­hral ako 16-ročný na fes­ti­vale „Toto je Hip-Hop“, a to úpl­nou náho­dou. Spý­tal som sa DJ-a, ktorý tam hral, či si môžem zasc­rat­cho­vať. Zahral som prvých pár trac­kov, keď mi pove­dal, že on je techno DJ a nemá hip-hopový pla­y­list, či to nedám za neho. Len som si do jeho note­bo­oku stia­hol tracky z mobilu a hral tam hodiny počas fes­ti­valu. Nikdy pred­tým som neza­žil také uzna­nie od ľudí, kto­rých som spra­vil na chvíľu šťast­nými. Vtedy som si pove­dal, že tento ele­ment hip hopu ma veľmi napĺňa a začal som sa mu veno­vať naplno.

12074541_1155112474502167_2628842510160676510_n

Za tých 7 rokov, čo sa aktívne DJ-ingu venu­jem, som si zahral v desiat­kach miest na Slo­ven­sku ako párty DJ, aj popri turné, na ktoré som bol s rap­pe­rom Momom ako kon­certný DJ, alebo na masív­nom turné Kon­ra­fakt Navždy tour. Stí­hal som aj spo­lu­pra­co­vať s rôz­nymi inými umel­cami. Hral som v mes­tách ako Bang­kok, Lon­dýn či Vie­deň a to v rôz­nych klu­boch. Naj­čas­tej­šie však hrá­vam v Bra­ti­slave, kde som rezi­dent v tých naj­lep­ších alter­na­tív­nych aj komerč­ných klu­boch. Začal som sa aktívne veno­vať aj pro­duk­cii, ale to sa nechajte prek­va­piť!

Robil si graf­fiti, rap, tanec a ostal si aj pri DJ-ingu. Prečo? Čo pre teba zna­mená?

Milu­jem všetky hip-hopové ele­menty. Dote­raz si píšem texty a fre­es­ty­lu­jem s kamošmi. Máme tanečnú crew, s kto­rou cho­die­vame jamo­vať vždy, keď si náj­deme čas. Zvy­nem si tan­co­vať vo voľ­nom čase aj sám. Graf­fiti si cho­die­vam maľo­vať dote­raz, ale už iba legálne a DJ-ing sa stal mojou pri­már­nou prá­cou. Možno sa to nezdá, ale je to v pod­state full time job. Cez deň musí DJ komu­ni­ko­vať s mana­žérmi a doha­do­vať bookingy, vytvá­rať eventy a všetko okolo toho, a po nociach sťa­ho­vať novú hudbu, tré­no­vať scratch a tech­niky, robiť mix­ta­pes, mas­hups, beats, alebo hrať v klu­boch. Člo­vek sa pri tomto život­nom štýle nenudí a je ťažké si nájsť čas na kla­sický život, ale takto mi to vyho­vuje.

Za tých pár rokov, čo sa venu­ješ DJ-ingu, si hral v cca 70 klu­boch po celom svete. Nav­ští­vil si ako DJ Bang­kok, Lon­dýn, Vie­deň. Málo­komu sa podarí skĺbiť hobby s prá­cou a ešte aj s ces­to­va­ním. Čo si na tom naj­viac ceníš? 

Naj­viac si cením, že robím to, čo milu­jem, a môžem to kom­bi­no­vať s ces­to­va­ním. Ume­nie mi umož­ňuje žiť slo­bodne a podľa seba. Nedo­ká­žem si pred­sta­viť, že by som sa mal nie­kým ria­diť alebo pra­co­vať na nie­kom inom ako na sebe. V zahra­ničí nado­bú­dam inšpi­rá­ciu a ešte väč­šiu slo­bodu v umení, keďže na Slo­ven­sku je to dosť obme­dzené a na to aby som vyho­vel ľudom, som sa musel veľa­krát pris­pô­so­biť.

12963672_988528051185086_315349956214153251_n

Ako ťa ako DJ-a vní­majú v zahra­ničí? Je to roz­diel mixo­vať pred slo­ven­ským pub­li­kom a tým zahra­nič­ným?

Zahra­ničný DJ-i, s kto­rými som sa stre­tol, mi dali rôzne uži­točné rady a boli nápo­moc­nejší ako tí slo­ven­skí. Pub­li­kum závisí od typu ľudí. Párty pre hip-hopo­vých taneč­ní­kov, ktorí môžu byť z aké­ho­koľ­vek kúta sveta, bude vždy kva­lit­nej­šia a roz­diel­nej­šia ako párty pre komerč­ných ľudí, ktorí sa prišli zaba­viť a spl­niť si svoje sexu­álne túžby daného večera. Celé je to o jedin­coch, ktorí prídu na párty. Bra­ti­slav­ské kluby sú vždy plné turis­tov, takže sa to veľmi nedá porov­ná­vať.

Chys­táš sa v blíz­kej budúc­nosti na ďal­šie cesty, pop­rí­pade na turné? Máš nejaký ces­to­va­teľ­ský sen?

Moje cesty sú väč­ši­nou dosť spon­tánne. Pred mesia­com si bookol letenku a šiel na 10 dní do Bar­ce­lony. Išiel som sám a neplá­no­vane. Vzal som so sebou DJskú apa­ra­túru, býval cez Airbnb a všetko sa tam neoča­ká­vane pozi­tívne vyví­jalo. Plá­no­val som ísť ešte tento rok hrať do New Yorku, kde mám kamošku, ktorá mi doho­dila kon­takt na pár mana­žé­rov. Roz­ho­dol som sa však, že rad­šej zama­kám na promo mate­riá­loch a vydám sa na cesty až začiat­kom roka. Zva­žu­jem New York a New Jer­sey alebo Shan­ghai, Tokio, Hong Kong, alebo Indiu, Thaj­sko, Fili­píny. Môj ces­to­va­tel­ský sen je ces­to­vať DJin­gom, zaží­vať dob­ro­druž­stvo a spoz­ná­vať v daných kra­ji­nách hip-hopové komu­nity.

13533139_1326541440692602_5764243671511147808_n

Ďaku­jem za roz­ho­vor.

Foto: archív Edu­ard Mercy

Pridať komentár (0)