Emí­lia Pet­rí­ková — Slo­venka, ktorá patrí medzi elitu

Tatiana Blazseková / 26. september 2016 / Rozhovory

Emí­lia Pet­rí­ková je výskum­níčka telom i dušou. Veda pre ňu nie je povo­la­ním, ona ňou žije. 

Zau­jí­malo by ma, ako sa mladý člo­vek , ako ty, dostane k vede?

Veda ma vždy pri­ťa­ho­vala. S výsku­mom som začala už na základ­nej škole. Ten sku­točný výskum začal až v 7. roč­níku. Naj­skôr som začala na teore­tic­kých olym­piá­dach, bio­lo­gic­kej či mate­ma­tic­kej. Tam som zis­tila, že pre stre­doš­ko­lá­kov exis­tujú pro­jek­tové súťaže, kde môžu robiť rôzne expe­ri­menty a pokusy. Presne to som chcela robiť aj ja, tak som začala už skôr. Ako malá som bola veľmi zve­davá, bavili ma detek­tívky. A veda robí presne to isté: odha­ľuje pravdu.

prezident1

foto: archív Emí­lia Pet­rí­ková 

Cítila si pod­poru zo základ­nej alebo stred­nej školy? Ako môže žiak základ­nej školy začať robiť vedu sám?

Mala som indi­vi­du­álny štu­dijný plán, a tak som mala čas na tieto akti­vity. O mož­nos­tiach, ktoré som mala, teda o rôz­nych pro­jek­toch, gran­toch, metó­dach výskumu som si hľa­dala infor­má­cie sama. Raz som prišla za uči­teľ­kou bio­ló­gie s otáz­kou, ako sa píše abs­trakt štú­die, ale ani ona mi neve­dela pomôcť. V škole som sa cel­kom nudila, ak mi niečo napadlo, napí­sala som si to do mobilu a doma som si zis­ťo­vala viac. Veľmi som chcela robiť vedu, a tak som napí­sala rôz­nym inšti­tú­ciám, či by som u nich nemohla stá­žo­vať. Odpí­sali mi len povzbu­divé maily a že ma príjmu ako vyso­koš­ko­láčku. Tak dlho som však čakať nech­cela, a tak som začala sama.

O čom bol tvoj prvý výskum?

Vedela som, že v pod­mien­kach, aké som mala doma, bude naj­re­ál­nej­šia práca s rast­lin­kami. Vieme, že u detí fun­gujú lieky inak ako u dospe­lých. Roz­hodla som sa vyskú­šať podobný prin­cíp na fazuli. Najprv som pát­rala, či nie­kto už na podob­nom výskume pra­co­val a aké výsledky boli zis­tené. Táto téma nebola cel­kom pre­skú­maná, tak som sa do toho pus­tila. Bývam v pane­láku v Ban­skej Bys­trici a vďaka rodi­čom sa poda­rilo zabez­pe­čiť miest­nosť v spo­loč­ných pries­to­roch pane­láku. Ľudia našťas­tie súhla­sili s tým, aby som si tam zaria­dila vlastný labák.

CAM01491

foto: archív Emí­lia Pet­rí­ková 

Ako tento výskum pre­bie­hal?

Zis­tila som si, ako sa výskum má robiť, aké sú ide­álne pod­mienky, teda meto­diku výskumu. Tri-štyri mesiace som pes­to­vala rast­liny. Ocko mi pomá­hal s inšta­lo­va­ním osvet­le­nia, aby mali fazule presne 16 hodín svetla denne. Rast­liny som si pes­to­vala hyd­ro­po­nicky, čím som dostala väč­šiu kon­trolu nad kon­cen­trá­ciou látok, rov­nako ako v pro­fe­si­onál­nom labo­ra­tó­riu. Počas výskumu som sa sústre­dila na množ­stvo zinku a pomo­cou spek­tro­met­rie som prišla na zau­jí­mavé výsledky. V prí­pade, že zinok pri­dáme k malej fazuli, tak umrie. Ale ak ho pri­dáme pred kvit­nu­tím rast­liny, zaprí­činí to vyš­šiu odol­nosť rast­linky a zvýši výnosy a obsah zinku v plo­doch.

Čo sa dialo po fazuli?

Prišla som na gym­ná­zium. Z lekár­skej fakulty v Bra­ti­slave som dostala k výskumu e loco ignoto (bez zná­meho pri­már­neho ložiska) nádo­rov. Výskum som pre­zen­to­vala na kon­fe­ren­cii v Brne, kde si ma vši­mol doktor Uldri­jan. Pozval ma pra­co­vať do svojho labáku a z grantu urče­ného pre talenty som dostala mož­nosť vyces­to­vať do Brna. Bola to skvelá skú­se­nosť, kde som sa naučila rôzne tech­niky a metódy mole­kárno-bio­lo­gic­kého výskumu. Skú­mali sme vplyv aspi­rínu na mela­nóm. Zis­tili sme, že aspi­rín skom­bi­no­vaný s nie­kto­rými che­mo­te­ra­pe­uti­kami zni­žuje rast nádo­ro­vých buniek sig­ni­fi­kan­tne viac ako samotné che­mo­te­ra­pe­utiká. Tieto výsledky som pre­zen­to­vala na kon­fe­ren­cii a nie­koľ­kých celo­sve­to­vých súťa­žiach pre mla­dých ved­cov, kde som zís­kala oce­ne­nia, nové kon­takty a určite ma to posu­nulo míľo­vými krokmi vpred.

ttttttP10309211-e1456427417862

foto: archív Emí­lia Pet­rí­ková 

Vďaka tvo­jej práci si sa dostala aj na Mayo Cli­nic a to dokonca dva­krát. To je veľká vec. Čo si tam robila?

Mayo Cli­nic je jed­nou z naj­lep­ších kli­ník v Ame­rike. Výskum a kli­nika tu úzko súvi­sia, a to je presne to, čo robí túto kli­niku takou výni­moč­nou. Väč­šina dokto­rov robí pár dní výskum a pár dní na kli­nike. Zis­te­nia z výskumu sa teda môžu dostať do kli­nic­kej apli­ká­cie. Prvý­krát som pra­co­vala na výskume imu­no­te­ra­pie gli­ob­las­tó­mov, teda nádo­rov mozgu. Tam som si uve­do­mila, že by som rada pra­co­vala aj na kli­nike, čo pri štú­diu mole­ku­lár­nej bio­ló­gie nie je možné. Roz­hodla som sa odísť do Prahy a štu­do­vať medi­cínu. Dru­hý­krát som bola na Mayo Cli­nic toto leto a pra­co­vali sme na podob­nom pro­jekte, kde sme skú­mali pacien­tov s gli­ob­las­tó­mom pomo­cou zobra­zo­va­cej tech­niky MRI.

CAM01519

foto: archív Emí­lia Pet­rí­ková 

Zúčast­nila si sa mno­hých celo­sve­to­vých súťaží a zís­kala si za výskum rôzne medaily. Ako si sa cítila v takej veľ­kej kon­ku­ren­cii?

Začala som od men­ších súťaží, kde tá úro­veň bola veľmi podobná. Nemala som sa za čo han­biť. Keď som prišla na naj­lep­šiu sve­tovú súťaž, kde bolo pre­zen­to­va­ných oveľa viac pro­jek­tov, bola to úplne iná liga a vedela som, že je predo mnou dlhá cesta. Nie však čo sa týka vedec­kej kva­lity pro­jek­tov, kon­ku­ren­cia bola na zdra­vej úrovni. Išlo skôr o soft skills, komu­ni­ká­cia s poro­tou a či to vieš pre­dať, tam už zále­žalo na detai­loch.

Čo si si z týchto súťaží naj­viac odniesla?

Veľmi sa mi páčil sys­tém na Mayo Cli­nic. Mám pocit, že tu sa občas robí výskum pre výskum. Na Mayo Cli­nic sa výskum hneď apli­ko­val do praxe. Nikdy by som nepo­ve­dala, že sa dosta­nem na takú pre­stížnu kli­niku, že zís­kam také oce­ne­nia a že budem tam, kde som teraz. Malými krô­čikmi som sa dostala do súťaží a na kon­fe­ren­cie, ktoré ma doviedli až sem. Stačí malo, stačí si skú­siť, čo člo­veka sku­točne baví a uro­biť pre to maxi­mum.

Singapur

foto: archív Emí­lia Pet­rí­ková 

Aké by mali byť pod­mienky na to, aby si sa vrá­tila robiť výskum na Slo­ven­sko?

Určite to nie je len jedna pod­mienka. Je to skôr súbor pod­mie­nok. Vedec by nemal byť admi­ni­stra­tívna sila, mal by mať pries­tor na to, aby sa výskumu mohol veno­vať naplno. Pod­mienky by sa museli zme­niť aj po finanč­nej stránke. Člo­vek musí cítiť istotu. Na Slo­ven­sku je veľa šikov­ných ved­cov a veľa kva­lit­ných pro­jek­tov. Mojím vzo­rom sú dvaja Slo­váci- Peter Celec a Monika Gul­le­rová, ktorí sú vo svo­jich odbo­roch špič­kou. Možno sa raz vrá­tim, nevy­lu­ču­jem to.

Tvoj diár musí pras­kať. Má ved­kyňa ako ty čas veno­vať sa aj iným veciam?

Milu­jem šport a veľmi rada behá­vam. Mám pria­teľa, ktorý štu­duje ché­miu a tak­tiež sa venuje výskumu. Rada trá­vim čas s pria­teľmi, ale je toho veľa.

Pridať komentár (0)