Exis­tuje vôbec roz­diel medzi Bra­ti­sla­vou a východ­niarmi?

Kristína Šuvadová / 17. február 2016 / Zo Slovenska

Done­ko­nečna sa omie­ľa­júca téma, ktorá asi nikdy nikoho neo­mrzí. Bra­ti­slava vs. východ. A čo je to vlastne ten východ? Nie­kto by možno pove­dal “všetko okrem Bra­ti­slavy”, no s počtom východ­nia­rov nachá­dza­jú­cich sa v Bra­ti­slave to nie­kedy vyzerá, ako keby sa východ a západ vyme­nil.

Nekon­čiaci kon­flikt, ktorý je navyše úplne bez­pred­metný a zby­točný sa tiahne naším malým Slo­ven­skom už zopár dlhých rokov. Na východe nadá­vajú na namys­le­ných Bra­ti­slav­ča­nov a na západe nadá­vajú na východ­nia­rov, ktorí sa všade pchajú.

Otázka teda znie, je medzi nami vôbec nejaký roz­diel? Veď obe strany sa sprá­vajú rov­nako — jeden nadáva na dru­hého. Keďže som z východu a štu­du­jem na západe, viem porov­nať obe strany. Možno je to na východ­niara nezvy­čajné, no ja som si západ spolu s Bra­ti­sla­vou veľmi obľú­bila. Bra­ti­slava mi príde krásna, je to “malé veľké” mesto a keby nebolo tej nená­visti voči východu, ktorá neus­tále visí vo vzdu­chu, úplne by som si to tu zami­lo­vala.

Košice_Hlavná

foto: wikipedia.org

Často sa mi stalo, že som sa cítila ako dis­kri­mi­no­vaná men­šina v neja­kom cudzom štáte. Ako­náhle som spo­me­nula, že som z východu (pop­ravde nie­kedy som to ani spo­me­núť nemu­sela — dosť to bolo počuť na mojom prí­zvuku), názor ostat­ných sa voči mne ihneď zme­nil. Na poznámky typu “prečo sa sem všetci pcháte a potom len nadá­vate”, alebo “ten tvoj prí­zvuk je ako maďar­čina zmie­šaná s róm­skym jazy­kom (nič proti obom)” som si už ako-tak zvykla. No nie­ktoré ešte stále zabo­lia. Naprí­klad keď nie­kto nepatrí zrovna medzi tých inte­li­gen­tnej­ších — auto­ma­ticky musí byť východ­niar. Dokonca sa mi stalo, že po pre­zra­dení mojej “iden­tity” sa so mnou istá pani na zastávke pre­stala roz­prá­vať. Zodvihla sa a odišla.

No na dru­hej strane musím uznať, že nie­kedy to aj chá­pem. Často sa sama stre­tá­vam s východ­niarmi, ktorí sa síce pre­sťa­ho­vali do Bra­ti­slavy, no ich každá druha veta je o tom, aké je to špi­navé mesto a ako je to tu všetko na prd. Takých je tu naozaj požeh­nane, neču­du­jem sa preto, že to ľudí zo západu hnevá. Veď komu by sa chcelo počú­vať, aké ška­redé je jeho rodné mesto? A najmä vtedy, ak je to Bra­ti­slava, ktorá vyzerá ako malá met­ro­pola (a som hrdá na to, že je to naše hlavné mesto). Nadá­vať vie predsa každý.

Košice

foto: wikipedia.org

To isté platí keď som doma (na východe). Ako­náhle má nie­kto pozná­va­ciu značku BA — je to blb. A ako­náhle ma nie­kto bra­ti­slav­ský prí­zvuk, “nedá sa to počú­vať”. Naozaj to musí byť? Naozaj na seba musíme vzá­jomne nadá­vať? Nikto predsa nemôže za to, kde sa naro­dil. Odpusťme si teda túto “slo­ven­skú náturu” a začnime sa sprá­vať, ako nor­málni ľudia.

Keď teda nabu­dúce stret­neš nie­koho z opač­ného konca repub­liky, skús si najprv vší­mať tie pozi­tívne vlast­nosti. Ber ho tak, ako­keby bol z tvojho mesta a zabudni na blbé poznámky. Veď v jed­note je predsa sila a Slo­ven­sko posu­nieme vpred jedine spolu.

Bratislava

foto: wikipedia.org

Zdroj: autor, zdroj titul­nej foto­gra­fie: wikipedia.org

Pridať komentár (0)