Fas­ci­nu­júca his­tó­ria firmy Google na foto­gra­fiách

Marianna Mikešová / 10. október 2016 / Business

Niet pochýb o tom, že Google je glo­bál­nou super­veľ­mo­cou. Nie­len, že je jeho vyhľa­dá­vač tou naj­nav­šte­vo­va­nej­šou web­strán­kou, ale jeho Google Android je naj­po­pu­lár­nej­ším ope­rač­ným sys­té­mom všet­kých čias. Pozri sa, ako sa spo­loč­nosť k tomuto úspe­chu dopra­co­vala.

Trhová cena mater­skej spo­loč­nosti je dnes 543.3 miliárd dolá­rov. No nebolo tomu tak vždy. Neuve­ri­teľnú his­tó­riu Google zobra­zujú foto­gra­fie od jej začiat­kov na uni­ver­zite v Stan­forde až po ozná­me­nie, že z Google sa stáva spo­loč­nosť Alp­ha­bet.

Všetko sa začalo v roku 1996, keď dvaja uni­ver­zitní štu­denti Ser­gey Brin a Larry Page dostali nápad na revo­lučný vyhľa­dá­vač s náz­vom Back­Rub, ktorý pou­žíva tech­no­ló­giu Page­Rank. Tá podľa algo­ritmu zora­ďo­vala web­stránky podľa počtu strá­nok, ktoré na lin­kami odka­zujú. 

google-3

Prvou kan­ce­lá­riou týchto odhod­la­ných štu­den­tov bola ich inter­nátna izba. Pôvodné meno pre vyhľa­dá­vač Back­Rub nevy­dr­žal dlho a nahra­dil ho názov Googol, ktorý zná­zor­ňuje číslo 1 a stovku núl za ním. Pre svoj vyhľa­dá­vač napo­kon zvo­lili prí­ťaž­li­vej­šie meno Google.

google-1

Úplne prvý Google ser­ver vytvo­rili z kociek lega a umiest­nili v inter­nát­nej izbe na Stan­forde. Web najprv síd­lil na adrese google.stanford.edu, doména Google.com bola zare­gis­tro­vaná až 15. sep­tem­bra 1997.

google-4

Napo­kon v Stan­forde zis­tili, že Google čerpá prí­liš veľa dáto­vého objemu fakulty a chlap­cov vyho­dili. Page a Brin pre­sťa­ho­vali vzni­ka­júcu spo­loč­nosť do garáže Susan Woj­cicki, ktorá sa neskôr stala zamest­nan­ky­ňou Google a CEO spo­loč­nosti You­Tube.

google-5

Pri­bližne v rov­na­kom čase zís­kali Brin a Page kľú­čovú inves­tí­ciu 100.000 dolá­rov od zakla­da­teľa firmy Sun Mic­ro­sys­tems, Andyho Bech­tols­he­ima. S týmto spon­zor­stvom sa Google 4. sep­tem­bra 1998 ofi­ciálne zabý­val vo svo­jej gará­žo­vej cen­trále.

google-6

Prvá home­page Googlu nevy­ze­rala vábne. Ani Page, ani Brin totiž nemali prí­liš veľa skú­se­ností s prog­ra­mo­va­cím jazy­kom HTML , no roz­hodli sa zame­rať svoje úsi­lie na dôle­ži­tej­šie algo­ritmy.

google-7

V roku 1999 Google tak­mer kúpila spo­loč­nosť Excite, ktorá vtedy stála za vedú­cim vyhľa­dá­va­čom. CEO firmy George Bell neskôr pove­dal, že chcel Google kúpiť za 750.000 dolá­rov v hoto­vosti. Dote­raz nie je úplne jasné, prečo z dohody zišlo, no isté je, že Google vo svo­jej ceste pokra­čo­val sám.

google-8

Page a Brin sa konečne roz­hodli roz­be­hnúť svoj biz­nis a v marci 1999 sa s fir­mou pre­sťa­ho­vali do svo­jej prvej sku­toč­nej kan­ce­lá­rie na ulici Uni­ver­sity Ave­nue 165 v Palo Alto. Ide o rov­nakú budovu, v kto­rej síd­lili firmy ako Pay­Pal a Logi­tech.

google-9

Krátko na to Google zvý­šil svoj kapi­tál v podobe 25-mili­ó­no­vej inves­tí­cie od firiem Kle­i­ner Per­kins Cau­field and Byers a Sequ­oia Capi­tal.

google-10

V roku 2000 Google debu­to­val so svo­jím pro­duk­tom AdWords, ktorý umož­ňo­val spo­loč­nos­tiam kupo­vať si reklamy súvi­siace s ich pro­duk­tami. V tom čase už popu­la­rita vyhľa­dá­vača Google rástla, takže firma mala stály zdroj príj­mov.

google-11

Hviezda Google bola defi­ni­tívne na vzo­stupe a Brin s Pageom sa stá­vali roc­ko­vými hviez­dami tech komu­nity. Uspeli totiž tam, kde ostatní zly­hali.

google-12

Pri­bližne v čase, keď Google začal zará­bať, si osvo­jil známu firemnú filo­zo­fiu. Jej hlav­nou myš­lien­kou je, zará­bať peniaze aj bez pácha­nia zla a upred­nost­ne­nie dobra. Dokonca aj za cenu zriek­nu­tia sa rých­leho zisku.

google-13

Na nalie­ha­nie inves­tora z firmy Sequ­oia pri­viedli Brin a Page v roku 2001 do spo­loč­nosti Erica Sch­midta, ako prvého CEO. Cie­ľom bolo, aby sa oni mohli sústre­diť na zlep­šo­va­nie tech­no­ló­gie Google.

google-14

Google team sa veľmi rýchlo zväč­šo­val a v roku 2003 už kan­ce­lá­rie v Palo Alto pre­rás­tol. Vtedy vzni­kol dnes pre­slá­vený Goog­lep­lex, ktorý si pre­na­jali od tech­no­lo­gic­kého giganta Sili­con Grap­hics Inter­na­ti­onal. Do roku 2006 bol Google schopný Goog­lep­lex odkú­piť.

google-15

Goog­lep­lex sa čoskoro stal sym­bo­lom úspe­chu v Sili­con Val­ley. Google pra­co­val tvrdo, aby z kom­plexu vytvo­ril úžasný a inšpi­ra­tívny pries­tor. Ori­gi­nálny kom­plex je známy tým, že má šmyk­ľavku, ktorá spája prvé dve poscho­dia.

google-16

Tejto spo­loč­nosti môžeme pri­pí­sať mnoho prvens­tiev. Jed­ným z nich je, že ako prvá začala ponú­kať svo­jím zamest­nan­com jedlo zadarmo. Známa jedá­leň v Googli sa stala legen­dou.

google-17

V pries­to­roch kom­plexu náj­deš aj obrov­skú sochu dino­saura, pokrytú ružo­vými pla­me­niakmi. Medzi zamest­nan­cami koluje povesť, že toto dielo im má pri­po­mí­nať, aby nevy­hy­nuli tak ako dino­saury.

google-18

Dňa 19. augusta 2004 mala akcia Google hod­notu na akci­ovom trhu 85 dolá­rov. V súčas­nosti je to viac než 800 dolá­rov.

google-19

Prvého apríla 2004 spo­loč­nosť pred­sta­vila beta ver­ziu e-mai­lo­vej služby Gmail. Pre­tože to bolo v Deň bláz­nov, všetci si mys­leli, že ide o vtip. Krátko na to Google expan­do­val v ponuke svo­jich slu­žieb a pred­sta­vil Google Docs či Google Maps, ktoré dnes pou­ží­vame denne.

google-20

V roku 2005 spo­loč­nosť odkú­pila maličký star­tup, ktorý vyrá­bal ope­račné sys­témy pre digi­tálne foto­apa­ráty. Volal sa Android.

google-21

O rok neskôr Google odkú­pil aj spo­loč­nosť You­Tube, úplne nový por­tál pre zdie­ľa­nie videí. Stál ho 1,65 miliardy dolá­rov.

google-22

Spo­loč­nosť rástla a rástla. V roku 2006 otvo­rila prvé vlastné data cen­trum v meste The Dal­les v Ore­gone.

google-23

V tomto bode bol už Google tak popu­lárny, že výraz “goog­ling” sa stal rele­vant­nou náh­ra­dou za slovo vyhľa­dá­va­nie. V roku 2006 bolo preto slovo “google” zara­dené do slov­níka Meriam Web­ster Dic­ti­onary.

google-25

O dva roky neskôr ovlá­dol trh HTC Dream, prvý dostupný smart­fón s ope­rač­ným sys­té­mom Android. Dnes je Android naj­po­pu­lár­nej­ším ope­rač­ným sys­té­mom na svete.

google-24

V tom istom roku spo­loč­nosť pred­sta­vila webový pre­hlia­dač Google Chrome. Google sa totiž chcel uis­tiť, že pou­ží­va­teľ zostane na kaž­dom svo­jom zaria­dení verný pro­duk­tom Google.

google-26

V roku 2011 Sch­midt odstú­pil z pozí­cie CEO a nahra­dil ho Larry Page. Sch­midt však vo firme zotrval ako výkonný pred­seda.

google-27

Čoskoro sa Google zame­ral aj na ino­vá­cie z úplne iného súdka. V roku 2010 ozná­mil, že pra­cuje na aute, ktoré k ria­de­niu nepot­re­buje šoféra.

google-28

V roku 2012 firma pred­sta­vila Google Glass, počí­tač v podobe oku­lia­rov, ktoré pre­mie­tajú dáta na zorné pole nosi­teľa.

google-29

Nedávno Google šoko­val tým, že úplne pre­ko­pal svoju firemnú štruk­túru. Firmu teraz vlastní mater­ská spo­loč­nosť Alp­ha­bet a Larry Page je jej CEO.

google-30

Nie­kdajší líder Google Chrome Sun­dar Pichai dnes stojí na čele spo­loč­nosti Google, ktorá je kľú­čo­vým biz­ni­som novo­vznik­nu­tej spo­loč­nosti Alp­ha­bet. Pod vede­ním súčas­ného ria­di­teľa už Google robí pokroky v oblasti ume­lej inte­li­gen­cie. Kto vie, čo ďal­šie v budúc­nosti Google pri­ne­sie.

google-31

zdroj článku a fotiek: businessinsider.com, zdroj titul­nej fotky: businesspundit.com

Pridať komentár (0)