Fas­ci­nu­júci arche­olo­gický park v čes­kom Pav­love

Článok pripravil Štefan Moravčík, Archinfo.sk. Autori parku: Ing. arch. Radko Květ, Ing. arch. Pavel Pijáček / 2. júl 2016 / Zaujímavosti

Objekt ako kon­tex­tu­álny arte­fakt.

Pred mesia­com bol v Česku otvo­rený pro­jekt, ktorý ori­gi­nál­nym spô­so­bom sprí­stup­ňuje arche­olo­gické nále­zisko pri obci Pav­lov. Kom­plex osíd­le­nia z obdo­bia pale­olitu (doby lov­cov mamu­tov) posky­tol za dlhé desať­ro­čia výsku­mov obrov­ské množ­stvo nástro­jov, ume­lec­kých pred­me­tov, ale aj kos­tro­vých pozos­tat­kov člo­veka súčas­ného typu. Vďaka týmto nále­zom pat­ria obce Pav­lov a Dolní Věs­to­nice medzi pop­redné arche­olo­gické loka­lity v celo­sve­to­vom meradle.

Na začiatku stál ide­ový zámer, ktorý vzni­kol v roku 2002 z ini­cia­tívy Arche­olo­gic­kého ústavu AV ČR Brno, ktorý sa stal par­tne­rom a odbor­ným garan­tom pro­jektu. Ten pri­pra­vilo Regi­onálne múzeum v Miku­love v spo­lu­práci s archi­tek­to­nic­kou kan­ce­lá­riou Radka Květa.

Mapa lokalityMapa loka­lity

Krátke video pri­bli­žuje his­tó­riu arche­olo­gic­kej loka­lity:

Návrh múzea vychá­dza z daností loka­lity (pozri si 360 stup­ňovú pano­rámu). Pre­zen­to­vané nálezy sa nachá­dzajú v hĺbke 4 — 5 m pod zemou. Z tohto pred­po­kladu vzi­šiel kon­cept pod­zem­nej stavby. Dru­hým neme­nej dôle­ži­tým aspek­tom bola poloha v Chrá­ne­nej kra­jin­nej oblasti. Archi­tekti teda zvo­lili formu pod­zem­ného pries­toru s vystu­pu­jú­cimi hmo­tami z bie­leho betónu, evo­ku­jú­ceho oko­lité vápen­cové skaly. Tým bolo dosia­hnuté, že stavby neza­ťa­žujú svo­jou mier­kou a tva­rom sce­né­riu kra­jiny.

Od začiatku bolo počí­tané s expo­zí­ciou “in situ”. Arche­olo­gické nálezy zostá­vajú po svo­jom odkrytí na mieste. Expo­zí­cia náv­štev­níka zozna­muje s his­tó­riou výskumu, geolo­gic­kými a prí­rod­nými pod­mien­kami, kaž­do­den­ným živo­tom našich dáv­nych pred­kov, antro­po­ló­giou, lovom, ume­ním, mágiou, ritu­álmi a pocho­vá­va­ním.

Viac podob­ných člán­kov náj­deš na Archinfo.sk.

Vizualizácia

Vizu­ali­zá­cia

Priestorová schéma expozície

Pries­to­rová schéma expo­zí­cie

Atrak­tív­nym spô­so­bom poňatá expo­zí­cia kom­bi­nuje na plo­che viac ako 500 m2 súčasnú audi­ovi­zu­álnu tech­no­ló­giu aj kla­sickú muze­álnu pre­zen­tá­ciu. Expo­zí­cia sprí­stup­ňuje širo­kej verej­nosti to naj­dô­le­ži­tej­šie, čo vedecké výskumy pri­niesli. Pre­zen­to­vaná tak je nie­len his­tó­ria výsku­mov v podobe dobo­vých foto­gra­fií a doku­men­tov, ale pre­dov­šet­kým samotný mate­riálny a duchovný svet vte­daj­ších ľudí. Pozor­nosť je zame­raná na témy ako lov, kaž­do­denný život lov­cov, ume­nie a ritu­ály, pocho­vá­va­nie a ďal­šie.

Ori­gi­nálna stavba skrýva nálezy, ktoré arche­oló­go­via našli na rov­na­kom mieste, kde sú teraz vysta­vené. A čo viac — náv­štev­níci budú pri tom, keď vedci odkryjú ďal­šie nálezy. Srd­com Arche­oparku je totiž tak­mer trid­sať tisíc rokov stará “skládka” mamu­tích pozos­tat­kov. Náv­štev­níci tak môžu prácu arche­oló­gov pohodlne pozo­ro­vať zo stu­pienku za sklom.

V rovine motívu je stavba spo­jená s plas­ticky tva­ro­va­nými jas­kyn­nými pries­tormi. Prak­ticky celý výstavný pries­tor je skrytý v terén­nej vlne. Do výšky sa týčia iba veže, kto­rými sa do pod­ze­mia dostáva svetlo.

Vnútri sa tiež nachá­dzajú dva prie­hľady, ktoré odkrý­vajú prí­rodnú sce­né­riu. Na jed­nej strane je vidieť zrú­ca­ninu hradu a z dru­hého sa voľne pre­chá­dza na tráv­natú terasu s výhľa­dom na vodnú nádrž Nové Mlýny.

Od počátku bylo naším cílem zpří­stup­nit nálezy návš­těv­ní­kovi přímo v místě — in situ. Proto jsme museli “zako­pat” celé muzeum pod zem. Poklady lovců mamutů se dají obje­vo­vat totiž až v hloubce čtyři až pět metrů. Samotná stavba proto musela být velmi cit­livá, aby­chom nepoš­ko­dili žádný vzácný pozůs­ta­tek,” hovorí archi­tekt Radko Květ.

Vo von­kaj­ších pries­to­roch múzea sa budú orga­ni­zo­vať rôzne works­hopy a zážit­kové expe­ri­men­tálne prog­ramy.

Moderná expo­zí­cia navyše pri­bli­žuje život pra­ve­kých ľudí aj pomo­cou video­ma­pin­gov.

Súčas­ťou expo­zí­cie je aj hrob troch pale­oli­tic­kých ľudí, ktorí svo­jím uni­kát­nym ulo­že­ním umož­ňuje náv­štev­ní­kom nahliad­nuť do minu­losti.

Srd­com Arche­oparku je tak­mer trid­sať tisíc rokov stará “skládka” mamu­tích pozos­tat­kov. Náv­štev­níci tak môžu prácu arche­oló­gov pohodlne pozo­ro­vať zo stu­pienku za sklom.

Model

Model

zdroj: archinfo.sk, zdroj foto­gra­fií: Archi­tek­to­nická kan­ce­lář Radko Květ

Pridať komentár (0)