Filmy, ktoré ti zme­nia pohľad na svet

Martina Ditrichová / 30. jún 2016 / Zaujímavosti

Filmy majú úžasnú moc, aspoň tie dobré. Síce nepod­po­rujú tvoju vlastnú pred­sta­vi­vosť, tak ako knihy, dobré filmy ťa ale vedia vtiah­nuť do deja a po skon­čení sa vytiah­neš tro­chu zme­nený. Vedia ti uká­zať nový pohľad na svet či na seba samého. Tu som vybrala pár takých, ktoré mali takúto moc nado mnou.

Orol Eddie — Eddie the eagle (2016)

Pozi­tívna snímka, ktorá ťa inšpi­ruje ísť za svo­jim snom, nech je to ako­koľ­vek nere­álne a nech si kľudne všet­kým na smiech. Tento Eddie si ešte v det­stve zau­mie­nil, že pôjde na olym­piádu a bolo mu jedno v akej dis­cip­líne. Keď sa roz­ho­dol pre skok na lyžiach, pre bež­ného člo­veka by už bolo dávno neskoro vôbec začať tré­no­vať túto dis­cip­línu, pre neho však nie. Prí­beh reál­neho člo­veka, kto­rému sa vďaka zhode šťast­ných uda­lostí a aj napriek nepriazni kopy ľudí, poda­rilo spl­niť si svoj sen. A naviac pred zrakmi celého sveta.

Spot­light (2015)

Kauzu zne­uží­va­nia malo­le­tých cir­ke­vými kňazmi, ktorá sa udiala v roku 2002 v Bos­tone, u nás čias­točne zatie­nil pád dvo­j­ičiek. Tím Spot­light svoj prí­beh zve­rej­nil pár mesia­cov potom a zís­kal zaňho aj Pul­lit­ze­rovu cenu. Film Spot­light zís­kal Oscara za naj­lep­šiu snímku. Je to výborne a decen­tne podaný ťažko-pre­hl­tnu­teľný prí­beh. Vidíme tu ako sa jed­not­livci z tímu Spot­light vyrov­ná­vajú s postup­ným odkrý­va­ním odpor­nej pravdy a ako sa cel­kovo ľudia sta­vajú k tomu, keď svätá cir­kev pácha zlo. Nie­ktorí rad­šej scho­vajú hlavu do piesku. Film uka­zuje silu inšti­tu­ci­ona­lizmu a možno až zasta­ra­losť urči­tých cir­kev­ných zvy­kov s neprí­jem­nými násled­kami.

Útek do divo­činy — Into the wild (2007)

Toto je jeden z mála fil­mov, pri kto­rých sa oplatí pole­mi­zo­vať, či nepred­čil svoju knižnú pred­lohu. Into the wild je prí­beh mla­díka, ktorý sa roz­ho­dol skon­čiť život v kon­zum­nej spo­loč­nosti, spá­lil všetky doklady a peniaze, a vydal sa do divo­činy. Na svo­jej púti zažíva dob­ro­druž­stvo, stre­táva kopu prí­jem­ných ľudí a užíva si slo­bodu. Až v cieli, v opus­te­nom auto­buse na Aljaške, si uve­domí krutú životnú pravdu, že šťas­tie je sku­točné, iba keď je zdie­ľané. Ale­xan­der Super­tramp, ako sa sám nazý­val, ti po vzhliad­nutí bude ešte dlho vŕtať v hlave.

Dva­násť roz­hne­va­ných mužov – 12 Angry Men (1957)

Od ori­gi­nálu z roku 1957 nasle­do­valo veľa fil­mo­vých a diva­del­ných spra­co­vaní. Ja roz­hodne odpo­rú­čam ame­rický ori­gi­nál s nesku­točne cha­riz­ma­tic­kým Hen­rym Fon­dom. 12 roz­hne­va­ných mužov je 12 porot­cov, ktorí sú náhodne vybraní, aby roz­hodli o osude mla­díka zo slamu, obvi­ne­ného z vraždy svojho otca. Prí­pad sa zdá byť jed­no­značný a tak zasad­nu­tie poroty začí­najú hla­so­va­ním – 11 je za trest smrti, 1 proti- kto iný ako Henry Fonda. Jed­ného porotcu si zahral aj Jiří Vos­ko­vec. Celý film sa odo­hráva v jed­nej miest­nosti a je posta­vený len na roz­ho­vo­roch postáv, ale nudiť sa roz­hodne nebu­deš. Na konci spolu so zimom­riav­kami príde pocit zod­po­ved­nosti a spra­vod­li­vosti a keby bol každý ako Henry Fonda v 12 roz­hne­va­ných mužoch, svet by bol o toľko lepší.

Inters­tel­lar (2014)

Toto veľ­ko­lepé sci fi Chris­top­hera Nolana s hud­bou Hansa Zim­mera ťa zave­die do iných dimen­zií a sve­tov. Našu Zem čaká zánik a jediný spô­sob, ako zachrá­niť ľud­stvo, je vyslať astro­nau­tov hľa­dať ľuďom novú pla­nétu. Tvor­co­via filmu sa sna­žili prí­liš si „neule­tieť“ a uda­losti vo filme kon­zul­to­vali s fyzikmi na základe reál­nych teórií. Hlavná postava, aus­tro­naut Cooper (Matt­hew McCo­naug­hey) sa so svo­jou posád­kou sa musí vyrov­nať s neúp­ros­nou časo­vou rela­ti­vi­tou, kedy u nich za jednu hodinu, uply­nie pár rokov na Zemi. Je to krásna ves­mírna “podí­vaná”, ktorá chytí za srdce a zaru­čene tro­chu zmení pohľad na svet. Myš­lienka, že sa kvôli nášmu život­nému štýlu, budeme raz musieť „odsťa­ho­vať“, totiž vôbec nie je až tak úto­pická.

A je tu zas — Er ist wie­der da (2015)

Pred­stav si, že by sa Hit­ler zobu­dil do súčas­nosti… Nemecký film, podľa kniž­nej pred­lohy Timura Ver­mesa, zabil kli­nec po hla­vičke. Člo­vek sa pri filme celý čas usmieva popod fúz. Pri komic­kých situ­áciách, v kto­rých sa reálny Hit­ler ocitá, zatiaľ čo ostatní si mys­lia, že je len her­com, ktorý nikdy „nes­kladá svoju masku.“ Na konci však zmrzne úsmev na tvári, pri komen­tári spo­koj­ného Hit­lera, ktorý sa zo zabá­vača v tele­ví­zii, dostal až k poli­tike. Opi­suje nespo­kojný nemecký ľud ako vhodný mate­riál, s kto­rým sa dá pra­co­vať. Po skon­čení filmu ostane visieť dôle­žitá otázka, mohla by sa his­tó­ria zopa­ko­vať?

Teória všet­kého – The The­ory of Eve­ryt­hing (2014)

Naj­viac inšpi­ra­tívne prí­behy sú tie, ktoré napíše sám život. Step­hen Hawking je jed­nou z naj­vý­raz­nej­ších osob­ností súčas­nej vedy, no tento film nie je pri­márne o ňom ako o ved­covi a popu­la­ri­zá­to­rovi vedy, je o štu­den­tovi fyziky, ktorý sa zami­lo­val. Krátko na to mu diag­nos­ti­ko­vali nevy­lie­či­teľnú cho­robu ALS a pred­po­ve­dali mu 2 roky života. Mimo­cho­dom — stále je nažive.:-)

Je to o sile, ktorú je člo­vek v sebe schopný nájsť, o tom, ako láska a moti­vá­cia pre­koná aj medi­cínu. “Nech je život ako­koľ­vek zlý, vždy jes­tvuje niečo, čo môžete robiť a dosiah­nuť v tom úspech. Kým je život, ostáva nádej.“ A Step­hen vie, o čom hovorí. Film má naviac pre­krásny soundt­rack a atmo­sféru.

Veľká ryba — Big Fish (2003)

Reži­sér Tim Bur­ton je známy svo­jim hra­vým, mies­tami tem­ným, kaž­do­pádne jedi­neč­ným štý­lom spra­co­va­nia. Už na prvý pohľad sa dá spoz­nať jeho tvorba a Veľká Ryba nie je výnim­kou. Je to hraná roz­právka o člo­veku, ktorý žil výni­močný život a veľmi rád o ňom roz­prá­val. My, spolu s jeho synom, počú­vame všetky tie neuve­ri­teľné prí­behy a neve­ríme vlast­ným ušiam. No na konci je nám všetko jasné. Film zane­chá v člo­veku taký ten prí­jemný pocit, že všetko je možné. A viete čo? Ono aj je!

Je to môj osobný reb­rí­ček, tak určite neula­hodí kaž­dému. Kaž­do­pádne dúfam, že si každý nájde to svoje, čo ho zaujme.

zdroj titul­nej foto­gra­fie: time.com

Pridať komentár (0)