Fran­ti­šek Duchoň z Národ­ného cen­tra robo­tiky: Budú fun­go­vať továrne, kde nebude člo­vek potrebný

Martin Bohunický / 26. august 2016 / Rozhovory

Pred dvoma rokmi sa Fran­ti­šek Duchoň roz­ho­dol zalo­žiť Národné cen­trum robo­tiky. Podľa jeho slov to roz­hodne nebolo ľahké, napriek tomu však v cen­tre vyví­jajú nie­koľko sku­točné zau­jí­ma­vých pro­jek­tov a aj oni majú podiel na tom, že Slo­ven­sko začína byť čoraz sil­nej­šie vní­mané ako veľ­moc robo­tiky.

Ahoj Fero, Národné cen­trum robo­tiky v týchto dňoch oslávi dva roky. Boli tvoje oča­ká­va­nia odvtedy napl­nené?

Ahoj. Moje oča­ká­va­nia boli priam pre­ko­nané. Keď som pred dvoma rokmi stál na reb­ríku a vŕtal do stropu diery na svetlá, cho­dili si ma fotiť, v akom stave je naše škols­tvo. Mladý docent, ktorý namiesto výskumu neus­tále bojuje o infra­štruk­túru, dokonca si ju musí sám vytvá­rať. Vtedy by som nedal ani 5 cen­tov za to, že budeme tak úspešní. Veril som však nášmu kolek­tívu, sám sebe a postupne sme pre­sved­čili veľa ľudí, že to mys­líme úprimne a vážne.

No a v pod­state sme začí­nali s úpra­vou pries­to­rov a sta­rou OJ-10 (pozn. prie­my­selný robot slo­ven­skej výroby, určený na zvá­ra­nie). Teraz pra­cu­jeme s via­ce­rými robotmi od význam­ných robo­tic­kých firiem a naše pries­tory sú nám už tesné. Pôvodne sme zamýš­ľali mať v našej prvej sále spo­jenú mobilnú robo­tiku a prie­my­selnú robo­tiku. V súčas­nosti sa tam ledva vmes­tíme s tou prie­my­sel­nou a cez leto by sme chceli vytvo­riť podobný pries­tor pre mobilnú. Takže ma možno zas uvi­díte na reb­ríku ☺

Naj­väčší prob­lém podob­ných pro­jek­tov je pre­dov­šet­kým zohnať dosta­tok pros­tried­kov. Ako sa ti darí v tomto ohľade?

Áno, presne toto je naj­väčší prob­lém. Máme šikov­ných a nada­ných ľudí, a nie­lenže ich nevieme zapla­tiť, ale už sme boli aj v stave, že sme im neve­deli dať vyba­ve­nie, aby mali na čom robiť. Aj preto sme zakla­dali Národné cen­trum robo­tiky, aby sme nie­ktoré zdĺhavé pro­cesy, ktoré v škols­tve a štát­nej správe vše­obecne zby­točne zaťa­žujú, zrých­lili. Kaž­do­pádne sme sa naozaj sna­žili a vďaka spo­lu­prá­cam s rôz­nymi súkrom­nými spo­loč­nos­ťami ako je Mata­dor Indus­tries, Humu­soft, Mic­roS­tep alebo SCHUNK môžeme pove­dať, že sme sta­bi­li­zo­vaní.

Od ide­ál­neho stavu je ďaleko, ale sme­ro­va­nie je naozaj dobré. S fir­mami rie­šime nie­koľko zau­jí­ma­vých pro­jek­tov, zapá­jame do výskumu aj štu­den­tov, dá sa pove­dať, že všetci sú spo­kojní. Pomo­hol nám aj kon­cept národ­ného cen­tra, kde sa sna­žíme integ­ro­vať aj „cez­poľ­ných“ – Žilin­ča­nov, Koši­ča­nov. To sa nám ešte nie tak cel­kom poda­rilo, ale dúfam, že budúce pro­jekty roz­vinú aj toto. Vo vše­obec­nosti po finanč­nej stránke budem spo­kojný až vtedy, keď si budem môcť pove­dať, že máme finančne sta­bi­li­zo­vaný kolek­tív, roz­vi­nutú infra­štruk­túru a nie­koľko „európ­skych“ výsled­kov za sebou. Potom sa určite pozrieme aj do sveta. ☺

lus2012_02

foto: stuba.sk

V Národ­nom cen­tre robo­tiky je hneď nie­koľko zau­jí­ma­vých pro­jek­tov, ktorý je však tvo­jim osob­ným favo­ri­tom. Máte robota, o kto­rom si si mohol pove­dať, že “áno, toto je tech­no­ló­gia, ktorá môže zme­niť svet”?

Áno, tých robo­tov, ktoré by mohli zme­niť svet je u nás viac a aktu­álne sa zaobe­ráme tým, ako k nám dostať ďal­šie takéto roboty, napr. robot LBR IIWA od firmy Kuka. Je výborné, že môžeme u nás pra­co­vať s takými špič­ko­vými zaria­de­niami ako je naprí­klad rameno LWA 4P 6KG 6DOF od SCHUNKu. Toto rameno je špe­ci­fické veľ­kým pome­rom hmot­nosť – nos­nosť (12kg ku 6 kg), napá­ja­ním z 24 V a uni­kát­nymi „power­bal­lo­vými“ kĺbmi. A keď dáte do rúk takéto zaria­de­nia štu­den­tom, tak to sa nie­kedy nesta­číme čudo­vať, čo všetko s tým dokážu robiť.

V sku­toč­nosti však musím pove­dať, že sa u nás nešpe­cia­li­zu­jeme na kon­štru­ova­nie robo­tov, viac sa sústre­ďu­jeme na ria­de­nie samot­ných robo­tov. Nevi­díme zmy­sel kon­ku­ro­vať obrov­ským nad­ná­rod­ným fir­mám ako je Kuka, Fanuc alebo ABB. Rad­šej si ich roboty zapo­ži­čiame alebo v prí­pade priaz­ni­vých okol­ností aj kúpime a vymýš­ľame ako ich zlep­šiť, kde ich nasa­diť a pod. Často ich vylep­šíme aj len ďal­ším sní­ma­čom, ktorý danému robotu umožní rie­šiť úplne iné úlohy, než na ktoré ho výrobca pôvodne kon­štru­oval. Z prie­my­sel­nej robo­tiky nás aktu­álne naj­viac zau­jíma auto­ma­ti­zo­vaná mon­táž a spo­lu­práca s člo­ve­kom, zo ser­vis­nej sa naj­viac venu­jeme dro­nom a ich využi­tiu v rôz­nych oblas­tiach. Z oblasti mobil­nej robo­tiky sa sna­žíme vytvo­riť algo­ritmy pres­ného urče­nia polohy robota, algo­ritmy pre obchá­dza­nie pohyb­li­vých pre­ká­žok, alebo algo­ritmy pre efek­tívne plá­no­va­nie čin­nosti robota v zná­mom pries­tore. Všetko sú to v pod­state kľú­čové tech­no­ló­gie z budúc­nosti robo­tiky. Verím, že aj Slo­ven­sko má v tomto pries­tore čo pove­dať.

No a mojimi favo­ritmi u nás sú pod­mor­ské výskumy. Možno je fas­ci­nu­júce na tom to, že Slo­ven­sko nemá suse­diace more a napriek tomu sa na takomto výskume zúčast­ňu­jeme. Mimo­cho­dom vlast­níme tisícky kilo­met­rov štvor­co­vých mor­ského dna v Tichom oce­áne. Vedeli ste to? A exis­tuje zdru­že­nie via­ce­rých kra­jín, ktoré by z tohto dna chcelo ťažiť meta­lické kon­kré­cie pomo­cou robo­tov.

O Slo­ven­sku sa hovorí ako o auto­mo­bi­lo­vej veľ­moci možno práve preto, že je u nás robo­tika sil­ným odvet­vím, keďže auto­ma­ti­zá­cia práce je stále aktu­ál­nej­šia. Mys­líš si, že Slo­ven­sko má poten­ciál na to, aby raz bolo vní­mané ako veľ­moc robo­tiky? 

Ja si mys­lím, že Slo­ven­skou už veľ­mo­cou robo­tiky je. Z pohľadu šta­tis­tík IFR (Inter­na­ti­onal Fede­ra­tion of Robo­tics) jed­no­du­cho v tých gra­foch sme medzi kra­ji­nami ako Holand­sko, Veľká Bri­tá­nia alebo Švaj­čiar­sko. Aktu­álne vo svete na desať tisíc pra­cov­ní­kov v prie­mysle pri­padá 66 robo­tov. Slo­ven­sko je nad týmto prie­me­rom, blí­žime sa tak­mer k stovke. Z hľa­diska šta­tis­tík EÚ, sme kra­jina, kde majú ľudia naj­väč­šie skú­se­nosti s robo­tom. Samoz­rejme, naj­viac za to môže auto­mo­bi­lový prie­my­sel, kde sa ľudia s tými robotmi stre­tá­vajú kaž­do­denne. Ale sú aj iné oblasti prie­myslu, kde sa u nás roboty pou­ží­vajú. Vedeli ste, že naprí­klad v bra­ti­slav­skom Figare sú bon­bo­ni­éry plnené robotmi?

Tak­tiež elek­tro­tech­nický prie­my­sel na Slo­ven­sku využíva roboty. Alebo exis­tuje firma UAVO­NIC, ktorá ponúka rôzne služby s dronmi (napr. vo vinoh­rad­níc­tve kon­tro­lujú inten­zitu hno­je­nia alebo list­na­tosť viniča). UAVO­NIC dokonca licen­cuje pilo­tov dro­nov vo Veľ­kej Bri­tá­nií. Nemožno opo­me­núť ani firmy, ktoré vyrá­bajú svoje vlastné ser­visné roboty, napr. ZŤS VVÚ Košice. Tí zís­kali veľmi dobré meno so svo­jim robo­tom Scor­pio, ktorý bol pou­žitý aj v rámci sum­mitu Bush – Put­tin v roku 2004 v Bra­ti­slave. Je teda veľa dôvo­dov, prečo sa môžeme pova­žo­vať za robo­tickú veľ­moc. Kaž­do­pádne vo vede a výskume v tejto oblasti zaos­tá­vame.

Apli­ko­vaný výskum je jed­no­du­cho závislý od finan­cií. Ak ich nemám, nepat­rím k špičke. Je predsa iné, ak si môžem dovo­liť zakú­piť tech­no­ló­giu hneď na začiatku jej nasa­de­nia, veno­vať sa jej, skú­mať ju, vylep­šo­vať, prí­padne na základe výsled­kov navr­hnúť vlastnú.

Ďal­šou kapi­to­lou je ľud­ský poten­ciál v oblasti výskumu v robo­tike. Máme ho veľký, čo pod­po­rím nie­koľ­kými člán­kami z robo­tiky v data­báze Cur­rent Con­tents (aktu­álne je v tejto data­báze z oblasti robo­tiky asi len 20 časo­pi­sov). Avšak, ako udr­žať 25 až 30 roč­ného vedca-ino­vá­tora, keď mu štát dá základný plat 500 EUR? V súkrom­nej sfére takýto člo­vek môže mať 1800 a viac EUR, v zahra­ničí ešte viac. Tabuľ­kové platy nám robia veľmi zle. Vieme si síce pri­vy­ro­biť rôz­nymi pro­jektmi, ale to banku pri zís­ka­vaní hypo­te­kár­neho úveru nezau­jíma. Takže podľa môjho názoru sme síce veľ­moc, ale s abso­lútne nevy­uži­tým poten­ciá­lom.

IMG_7803

foto: nacero.sk

Si práve jeden z naj­väč­ších “akti­vis­tov” v oblasti popu­la­ri­zá­cie robo­tiky. Buďme trošku snílci. Ako si za ide­ál­nych okol­ností pred­sta­vu­ješ Slo­ven­sko o pove­dzme 20 rokov?

Bavíme sa o robo­tike alebo o men­ta­lite a stave spo­loč­nosti? ☺ Ja dúfam a stále verím, že to už bude len lep­šie. Tiež by som sa možno mohol zba­liť a odísť odtiaľto, ale to nie je rie­še­nie. Treba to tu vybu­do­vať a sta­bi­li­zo­vať. Nie­kedy je ale frus­tru­júce, keď si svoju snahu porov­nám s rôz­nymi poli­tic­kými kau­zami. Je to v nás Slo­vá­koch, vybe­rať si stále uľah­ču­júcu aj keď nesta­bilnú cestu. Poze­ráme sa na veci len krát­ko­dobo. Nás vôbec nezau­jí­majú dlho­dobé sta­bilné rie­še­nia. Ale späť k robo­tike.

V prie­mysle tu budú továrne, kde nebude člo­vek. Všade budú roboty, stroje, počí­tače. Už teraz sa jedna taká hala v Bra­ti­slave buduje (pozn. Volk­swa­gen). Má mať 1200 robo­tov. Člo­vek, ktorý sa nad tým hlb­šie neza­myslí tvrdí, že ľudia prídu o prácu. Áno, má pravdu. V dlho­do­bom hori­zonte sa však lep­šie uplat­nia, budú nútení pra­co­vať s novými tech­no­ló­giami a potom budú aj viac žia­daní na trhu práce.

Šta­tis­tiky jasne uka­zujú, že vyspelé kra­jiny s vyspe­lými auto­ma­ti­zo­va­nými výro­bami nemajú prob­lém s neza­mest­na­nos­ťou, skôr naopak. Tieto kra­jiny majú vysoko kva­li­fi­ko­va­ných ľudí, ktorí nemajú prob­lém s uplat­ne­ním sa na trhu práce. Preto si skôr mys­lím, že zvý­še­nou pro­duk­ti­vi­tou práce (ktorú robo­tika pri­náša) zís­kame viac pros­tried­kov, o ktoré sa bude deliť rov­naké množ­stvo ľudí. A ľudia budú môcť robiť pre nich typické veci – vymýš­ľať, byť kre­a­tívni. Nie otro­čiť vo výrobe za pásom. Otázne je, ako byť medzi kra­ji­nami, ktoré z tohto koláča čo naj­viac odkroja. Preto nesmieme v robo­tike zaspať. Ak bude vyrá­bať Čína, skon­čili sme, ak my, máme náskok, máme výhodu, ktorú nikto nepre­koná ani počtom oby­va­te­ľov. To by sme mali prie­my­sel ☺

A bežný život? Roboty budú všade tam, kde netreba veľkú kva­li­fi­ká­ciu, alebo tam, kde sa nám nechce robiť. Už teraz máme vysá­vače, kosačky, čis­tiče bazé­nov. Pri­budnú ďalší pomoc­níci v domác­nosti, auto­nómne autá, drony. Neviem však v akej miere. Európa a hlavne Slo­ven­sko je v tomto veľmi kon­zer­va­tívne. Nedávno som sa bavil s kama­rá­tom, či tu budú za 10 rokov roboty, ktoré sa budú sta­rať o sta­rých ľudí. Napriek tomu, že v Japon­sku takéto roboty už sú, u nás si mys­lím, že to len tak skoro nebude. Možno ani za 20 rokov.

Akcep­tu­jeme roboty vo výrobe, v prie­mysle, ale v bež­nom živote nie. V mest­skej časti kde žijem (pozn. 3 tisíc oby­va­te­ľov), poznám len jednu domác­nosť s robo­tic­kým vysá­va­čom. Nemys­lím si, že Slo­ven­sko je pri­pra­vené toto akcep­to­vať. V tomto sme v závese za vyspe­lými kra­ji­nami. Som však opti­mista a verím, že raz bude robot kaž­do­denný pomoc­ník, ako je dnes mobilný tele­fón. Či to bude na Slo­ven­sku za 10, 20 alebo koľko rokov, to si naozaj netrú­fam odhad­núť.

Sle­du­ješ súčasný vývoj ume­lej inte­li­gen­cie vo svete? Čo si mys­líš o rizi­kách, o kto­rých sa v súvis­losti s AI roz­práva?

Áno, sle­du­jem. Patrí to k mojej náplni práce. S ume­lou inte­li­gen­ciou je to ako s hoca­kou inou tech­no­ló­giou. Každá sa dá zne­užiť v pros­pech aj v nepros­pech ľud­stva. Väč­šina robo­tov nám v súčas­nosti pomáha, ale sú aj vojen­ské roboty, ktoré zabí­jajú. Šet­ria síce životy voja­kov štátu, ktorý ich vlastní, ale ten morálny roz­por tu stále je.

Súčasná umelá inte­li­gen­cia nie je až tak inte­li­gentná ako sa môže na prvý pohľad zdať. Vždy to je špe­ci­fický algo­rit­mus, ktorý vzhľa­dom na dostupné pros­triedky (data­báza zna­lostí, rých­losť výpoč­tov a pod.) vyrieši prob­lém lep­šie ako člo­vek. Posaďte ale takýto stroj alebo počí­tač, ktorý je špe­ci­fi­ko­vaný na hra­nie šachu, do auta. No skon­čil, nebude vedieť rie­šiť tento prob­lém.

V súčas­nosti sa hovorí o supe­ru­me­lej inte­li­gen­cii, ktorá bude vše­obecná a oča­káva sa jej pre­lo­me­nie v najb­liž­ších rokoch. Sám tomu ale moc neve­rím. Nevieme si ešte pora­diť aj s jed­no­duch­šími prob­lé­mami, nie ešte s uni­ver­zál­nym „rie­ši­te­ľom“. Jediné čoho sa v súčas­nosti naozaj obá­vam je zne­uži­tie tzv. prin­cípu IoT (Inter­net of Things). V súčas­nosti tak­mer všetko, čo sa dá ria­diť, čo zbiera údaje a pod., je napo­jené na verejnú sieť. Často s níz­kym zabez­pe­če­ním a tieto sys­témy sú napad­nu­teľné. Ale opäť len ľuďmi.

Nedávno som sa od kolegu dozve­del, že v USA boli kyber­ne­tické útoky na roz­vod pit­nej vody a 400 tisíc ľudí zostalo bez dodávky pit­nej vody. Toto je naozaj nebez­pečné. Nebez­peč­nej­šie než vybu­chu­júce bomby v európ­skych met­ro­po­lách.

Čo je podľa teba vlastne cie­ľom vývoja ume­lej inte­li­gen­cie? Ako by mal podľa teba vyze­rať svet, v kto­rom je umelá inte­li­gen­cia doko­nale začle­nená?

Ja stále tvr­dím, že nepot­re­bu­jem k svojmu životu robota, ktorý sa mračí. V istých oblas­tiach to je dôle­žité, ale vo väč­šine robo­tic­kých apli­ká­cií to bude pre mňa nežia­duce. Pred­stavme si, že mám doma robota, pomoc­níka v domác­nosti. Večer prí­dem neskoro domov, a chcem, aby mi pri­pra­vil večeru, donie­sol pivko. No potre­bu­jem ja k tomu, aby sa na mňa taký robot mra­čil, odvrá­val mi? Aby mal emó­cie? Podľa mňa nie, na to máme predsa ženy ☺ Od robota chcem, aby ma predsa bez­výh­radne poslú­chol a vyko­nal moje povely. Nech­cem aby pre­mýš­ľal, ale aby pomá­hal. V koneč­nom dôsledku by mi mohol odmiet­nuť posluš­nosť, a to predsa nikto nechce. Preto sa ja osobne týmto témam vo výskume vyhý­bam.

Takže z môjho pohľadu umelá inte­li­gen­cia len tam, kde robotu pomôže roz­poz­nať poma­ranč od raj­činy. Vše­obecne uva­žu­júci a pre­mýš­ľa­júci robot by nemal byť našim cie­ľom. Robot má byť náš pomoc­ník, nemá nás nahra­diť.

Štú­dium si absol­vo­val na FEI STU. Aké máš naň spo­mienky s ohľa­dom na to, ako mnohí tvr­dia, že na Slo­ven­sku sa nedá zís­kať adek­vátne vzde­la­nie?

Štú­dium u nás na fakulte je kva­litné. Ide o prí­stup štu­denta, ak chce, získa kva­litné vzde­la­nie. Ak nechce a nemá záu­jem, bude na fakultu nadá­vať. V robo­tike u nás štu­denti robia s tech­no­ló­giami, ktoré sú naozaj špič­kové. Nedávno sme zís­kali naprí­klad silovo-momen­tový sní­mač, ktorý vzni­kol v rámci jed­nej star­tu­po­vej maďar­skej firmy a zís­kal veľkú pod­poru v zahra­ničí. Boli sme asi medzi prvými, ktorý ho tes­to­vali.

Štu­denti u nás majú mož­nosť pra­co­vať s takouto tech­ni­kou. Je to len na nich, či sa chy­tia alebo nie. Alebo mám sku­pinu iných štu­den­tov, ktorí začali roz­ví­jať jeden náš robota v ROS (Robot Ope­ra­ting Sys­tem). Potom prišla ponuka z firmy, či im neoži­via aj ich robota v ROSe. Nemu­seli to robiť, nemali to v zadaní baka­lár­skej práce. Spra­vili to, a teraz im firma ponúka mož­nosť zaro­biť si nasa­de­ním tohto sys­tému priamo v praxi.

U nás tá syner­gia štu­dent, škola a firma začína fun­go­vať. Čo sa týka môjho štú­dia, musím to roz­pit­vá­vať? ☺ No dobre, úprimne, bol som laj­dák. Ja som bol práve z tých, ktorí tu prí­le­ži­tosť nevy­užili. Až som nara­zil na svojho men­tora – prof. Juri­šicu, ktorý ma nechal zopa­ko­vať roč­ník. Dokonca som opa­ko­val pred­met Robo­tika a teraz v tej oblasti pôso­bím ☺ Opa­ko­va­nie je matka múd­rosti ☺ A práve to bolo pre mňa memento, že takto to v živote ďalej nejde, a musím niečo so sebou robiť – využiť prí­le­ži­tosti, ktoré mi škola dáva. Tak som to na inži­nier­skom štú­diu vytia­hol až na čer­vený dip­lom a ostatné už poznáte ☺

IMG_5527_1

foto: cvtisr.sk

Čo by si pora­dil mla­dým ľuďom, kto­rých zau­jíma umelá inte­li­gen­cia, no možno si neve­ria na štú­dium a akti­vity v tejto oblasti?

Nech­cem sa tu hrať na neja­kého guru alebo génia. Ale stačí sa pozrieť na mňa. Keď už som to ja zvlá­dol, zvládne to hocikto ☺ Je to len o chcení. Ak chcem a baví ma to, zvlád­nem hocičo. Nevzdá­vajte sa pri prvých neús­pe­choch, tie vždy budú. Len to, ako sa doká­žete popa­so­vať s neús­pe­chom roz­hodne, či budete úspešní. Ak to vzdáte, úspech nikdy nepríde. Nie­komu to trvá dlh­šie, nie­komu krat­šie, ale ten vnú­torný pocit koneč­ného úspe­chu vám už nikdy nikto nezo­be­rie.

titulná foto: cvtisr.sk

Pridať komentár (0)