Gene­tic­kej modi­fi­ká­cii potra­vín sa dnes už nevyh­neme

Alexandra Dulaková / 19. apríl 2016 / Zaujímavosti

A nemusí to byť vždy na škodu. Aj keď sa takz­vané GMO potra­viny väč­ši­nou sklo­ňujú s čisto nega­tív­nymi prí­vlas­t­kami, v sku­toč­nosti im vďa­číme aj za modernú podobu základ­ných súčastí nášho jedál­nička, ako aj za to, že je jedla dosť pre celú pla­nétu. Tak kde je potom hra­nica medzi pri­ja­teľ­nou a nepri­ja­teľ­nou modi­fi­ká­ciou?

Hneď pre začia­tok: ak si po pre­čí­taní tvr­de­nia, že na pla­néte je dosť jedla pre všet­kých, ťukáš po čele, môžeš s tým pre­stať. Sku­točne ho je dosť, len je záro­veň pre­roz­de­lené tak, že zatiaľ čo sa ľudia vo vyspe­lých kra­ji­nách (väč­ši­nou) západ­ného sveta pre­žie­rajú a trpia obe­zi­tou, k tým z neroz­vi­nu­tých kra­jín sa ho dostáva len maličký zlo­mok. V nie­kto­rých kra­ji­nách sa vyha­dzuje až 40 per­cent z vypro­du­ko­va­ných potra­vín. Inde zase fun­gujú na 500 kaló­riach denne, v tom lep­šom prí­pade. Lenže aj keď je to prí­šerné, v tomto článku sa nej­dem sústre­diť na túto prob­le­ma­tiku, ale naopak na spô­sob, akým tieto potra­viny vzni­kajú a pre­chá­dzajú od semiačka až po náš tanier. 

food2_800x2500px_2

foto: fis­her con­nec­tors

Okrem bio, eco, fair-trade a podob­ných zdra­vie-indi­ku­jú­cich ozna­čení sa v obcho­doch s jed­lom už dáv­nej­šie etab­lo­valo aj jedno ďal­šie: non-GMO. Ide o jedlo, ktoré neprešlo gene­tic­kou modi­fi­ká­ciou. Vraj. Sku­točne len vraj, lebo keby sa dis­tri­bú­tori a kupu­júci, ktorí by si iné ako non-GMO jedlo ani nevlo­žili do úsť, roz­hodli prísť zále­ži­tosti až na kĺb, zis­tili by, že pod nálep­kou non-GMO sa môže pre­dá­vať len sku­točne málo potra­vín. A je pri­tom úplne jedno, či pochá­dzajú z domá­cej far­mičky, ktorá nikdy nevi­dela pes­ti­cídy, alebo che­mi­ká­liami pre­pl­ne­ného sklen­níka, ktorý naopak nikdy nevi­del slnečné lúče. Tu je pár spô­so­bov, v kto­rých je pri­ro­dzená škod­li­vosť gene­tic­kej modi­fi­ká­cie pri­naj­men­šom dis­ku­ta­bilná:

Pri­ro­dzená selek­cia

Vrámci evo­lú­cie pred­sta­vuje pri­ro­dzená selek­cia pro­ces, kto­rým sa schop­nejší jedinci (a najmä ich gene­tický mate­riál) pre­bijú medzi tými slab­šími a v koneč­nom dôsledku uro­bia dve veci: pre­žijú a roz­mno­žia sa, vďaka čomu ich silné a dobré gény pre­žijú v nových jedin­coch. Platí to pre ľudí, ako aj pre iné zvie­ratá a rast­liny.

V oblasti potra­vín sa za minu­lých pár sto­ročí tiež udiali zásadné zmeny, ktoré sme spô­so­bili my a nie prí­roda. Hlavné dôvody sú neprek­va­pivo zvý­še­nie veľ­kosti plo­dov a úrody — aby boli plody/rastliny čo naj­väč­šie a aby ich bolo čo naj­viac. Možno by si bol prek­va­pený, keby si videl, ako sa nie­ktoré potra­viny za posled­ných pár sto­ročí zme­nili. Bez našej pomoci by sa im to nepo­da­rilo, pre­tože tak výrazné zmeny sa vrámci pri­ro­dze­nej evo­lú­cie neraz ťahajú cez tisícky rokov.

V koneč­nom dôsledku nám však zmeny pomohli: máme viac jedla a vieme z neho vyťa­žiť viac živín. Zmeny by sa prav­de­po­dobne samy od seba neudiali, no sú aj napriek tomu “pri­ro­dzené”. Ide totiž len o mutá­ciu génov, ktorá sa deje cel­kom bežne vo všet­kých živých orga­niz­moch, no nie takou for­mou, akú by prav­de­po­dobne sama od seba nabrala.

stanchiseeds.0

Ako vyze­rali melóny pôvodne, foto: vox

Pre­sta­neš však teraz jesť melóny, banány, mrkvu, alebo kuku­ricu, len preto, lebo pôvodne vyze­rali inak? Sú zdravé, no nevy­ze­rajú tak, ako ich prí­roda bez ľud­ského pri­či­ne­nia navrhla. Napriek tomu ich dnes doká­žeme vypes­to­vať bez rizík na zdraví.

Náso­be­nie genó­mov

My, ľudia, máme dve sady chro­mo­zó­mov — od kaž­dého rodiča jednu. To z nás robí dip­lo­idy. (di = dva) Lenže, ako sme len pomerne nedávno zis­tili, toto neplatí pre všetky živé orga­nizmy. Nie­ktoré rast­liny môžu mať tri, štyri, či až osem plo­idov, čo z nich robí polyp­lo­idy. (poly = veľa) Väč­ši­nou niečo podobné zod­po­vedá za črty pre­hna­ných roz­me­rov, naprí­klad veľ­kosti. To sa nám v spo­jení s potra­vi­nami opäť hodí. K náso­be­niu plo­idov sme pri­tom pôvodne prišli cel­kom neúmy­selne — ide totiž o pro­ces, ktorý sa odo­hráva pri­ro­dzene. Preto v obcho­doch často vidíme veľké jahody, zemiaky, či kapusty, aké sami doma nevy­pes­tu­jeme. Samoz­rejme, zatiaľ čo samotná veľ­kosť nemusí byť prob­lé­mom, zele­nina a ovo­cie mohlo záro­veň byť vysta­vené mno­hým pes­ti­cí­dom, ktoré až také zdravé a pri­ro­dzené ako množ­stvo plo­idov nie sú…

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

foto: wordp­ress

Klo­no­va­nie

Ku klo­no­va­niu sa ľudia väč­ši­nou sta­vajú skep­ticky, no zatiaľ čo pri zvie­ra­tách (alebo ľudoch) sú obavy prav­de­po­dobne na mieste, v oblasti potra­vín sa už hojne využíva, a to bez váž­nych násled­kov. Keď sa naprí­klad podarí nájsť rast­linu s výni­močne dob­rým gene­tic­kým fon­dom, jed­no­du­cho ju repli­ku­jeme. Nič nepri­dáme, nič ani neube­rieme. Zase raz nám ide najmä o jej veľ­kosť, obsah živín a úrodu, alebo plod­nosť.

Pro­ces klo­no­va­nia sa dá robiť pri­ro­dzene, repli­ká­ciou génov, alebo pomo­cou rast­lin­ných hor­mó­nov, ktoré gény vylep­šia. Naprí­klad také banány, ktoré dnes náj­deme v obcho­doch a na stro­moch, sú v sku­toč­nosti všetko klony. Už dávno totiž prišli o svoje semiačka, vďaka kto­rým by sa vedeli samé roz­mno­žo­vať. A ich pôvodná podoba bola tiež cel­kom iná, než tá dnešná.

Banana_2670646a

foto: the sun

Mutá­cia

Vše­obecne mutá­ciu poču­jeme najmä v spo­jení so zlými vecami, no v sku­toč­nosti pred­sta­vuje každú zmenu gene­tic­kého mate­riálu, dobrú aj zlú. A deje sa pri­ro­dzene aj nepri­ro­dzene. No najmä pri­ro­dzene. Pokiaľ si to neve­del, aj ty si v pod­state len výsled­kom mno­hých mutá­cií, ktoré sa odo­hrá­vali po dobu mili­ó­nov rokov. Prvý člo­vek, ako sa dnes poznáme, pochá­dza z Afriky a teda cel­kom určite nemal svetlé vlasy, modré oči, alebo bledú pokožku. K týmto vlast­nos­tiam sme sa dostali až mig­rá­ciou, exter­nými vplyvmi a kopou času — ktoré vplý­vali na mutá­ciu našich génov do dneš­nej rôz­no­ro­dej podoby.

Čo však robiť, ak sa vlast­nosť alebo cha­rak­te­ris­tika sama od seba v génoch nikdy neob­javí? Nuž, vedci to vyrie­šili tak, že semiačka plo­dov vysta­vo­vali buď che­mi­ká­liam, alebo rovno radiá­cii, aby žia­dané formy predsa len nejako vytvo­rili. Väč­šina z vypro­du­ko­va­ných mutá­cii boli cel­kom zby­točné a nepou­ži­teľné (pre­tože to, ktoré sa obja­via, sa nedá kon­tro­lo­vať — dá sa len vytvá­rať nové a čakať, kým sa objaví nejaká sľubná), no tie úspešné sa posta­rali o cel­kom novú gene­rá­ciu obyl­nín a iných potra­vín. Ryža, ore­chy, bavlna, pše­nica, či dokonca čer­vený grep, sú všetko výsledky týchto kul­ti­vá­cií. A práve vďaka nim majú svoju dnešnú podobu a rast, ktorý dokáže zasý­tiť oveľa viac ľudí, než jeho gene­tickí pred­chod­co­via.

18lrme4yylk2xjpg

foto: gene­tic lite­racy pro­ject

Skrí­ning

Skrí­ning sám o sebe s gene­tic­kým mate­riá­lom plo­dín nič nerobí. Len nám umož­ňuje ho do detai­lov skú­mať a vďaka tomu naprí­klad určiť, ktorá sorta je labil­nej­šia, ktorá skôr pod­ľahne rôz­nym cho­ro­bám a bak­té­riam, ktorá ľah­šie pre­žije v roz­diel­nych pod­mien­kach. Na základe tohto výskumu vieme vyse­lek­to­vať tie naj­sil­nej­šie exem­pláre — akousi nepri­ro­dzene pri­ro­dze­nou selek­ciou — a vo veľ­kom ich pro­du­ko­vať. Takto naprí­klad vieme, ktorý strom ľah­šie odolá para­zi­tom, alebo vlast­nej dege­ne­rá­cii.

Pri­dané gény

Aj keď gene­tická modi­fi­ká­cia pred­sta­vuje obrov­ské množ­stvo rôz­nych akti­vít a mani­pu­lá­cií, ak ju nie­kto spo­mína, väč­ši­nou si pod ňou pred­sta­vuje toto: cudzie gény pri­dané do urči­tých rasl­tín, ktoré tak zvy­šujú ich pre­ži­tia­schop­nosť. Pri­dané gény môžu pochá­dzať buď z toho istého, alebo veľmi podob­ného druhu rast­liny (cis­ge­nické klo­no­va­nie), ako naprí­klad poma­ranč a grep, alebo z cel­kom iného druhu (trans­ge­nické klo­no­va­nie). Tieto mani­pu­lá­cie vedia zvý­šiť úrodu, vylep­šiť zná­ša­nie sucha, tepla, či dokonca pri­dať nové vita­míny. Vďaka nim sú nie­ktoré obyl­niny imúnne voči škod­com, čo záro­veň zna­mená, že nemu­sia byť ošet­ro­vané pes­ti­cídmi.

19g2zxk94pcz6jpg

foto: giz­modo

Prob­lé­mom je, keď sa do rast­lín pri­dá­vajú látky, o kto­rých my, bežní kon­zu­menti, nevieme a ktoré by sme v nich neča­kali. Môžu tak vyvo­lať prek­va­pivú aler­gickú reak­ciu u nie­koho, kto netu­šil, že si na danú potra­vinu má dať pozor. Posledný spo­mí­naný druh mutá­cie je tiež veľmi náročný a my nie vždy doká­žeme presne vyhod­no­tiť všetky jeho výsledky. Vo svo­jej pod­state však nie je zlý, pre­tože gény by sa mohli do danej podoby dostať aj samy, len by to, samoz­rejme, trvalo omnoho dlh­šie. (Iba v prí­pade trans­ge­nic­kej mutá­cie sa dajú vytvo­riť orga­nizmy, ktoré by samy od seba nikdy nevznikli.)

big-potato-1181af98982e14c3db199e3ecbf273b3756a2d56-s900-c85

foto: npr

Okrem toho sa obá­vame aj toho, že by resis­tentné gény mohli ovplyv­niť aj na iné orga­nizmy, ako naprí­klad bak­té­rie, mik­ro­or­ga­nizmy, či para­zity, s kto­rými by sme potom mali väč­šie prob­lémy a ktoré by vedeli napá­dať iné dôle­žité rast­liny a orga­nizmy. V prí­pade nehody sa tiež môže stať, že sa pomo­cou mutá­cie stane potra­vina pre člo­veka nestrá­vi­teľ­nou. Je to však málo prav­de­po­dobné a ako pri kaž­dej vedec­kej oblasti, nám rýchlo postu­pu­júci výskum pomáha podob­ným prí­pa­dom pred­chá­dzať. A rizi­kom je samoz­rejme aj to, ak sa v prí­pade škod­li­vých násled­kov pes­ti­cí­dov — aké naprí­klad badáme pri vymie­raní včiel — nebu­deme sústre­diť na váž­nosť a možné následky situ­ácie, ale skôr na zisky istých malých kru­hov ľudí, ktoré tento prie­my­sel ria­dia.

Takže, poin­tou je: Nie je GMO ako GMO. Pri počte ľudí, ktorí sa momen­tálne na pla­néte nachá­dza, a ktorý sa bude ešte zvy­šo­vať, sa bez gene­ticky modi­fi­ko­va­ných potra­vín nebu­deme vedieť zaobísť. Nemusí to však zna­me­nať, že ich pre­pl­níme toxic­kými a nepri­ro­dze­nými lát­kami či hor­mónmi. Nie­ktoré modi­fi­ká­cie sú do veľ­kej miery neškodné a dokážu nám výrazne zlep­šiť kva­litu života. Aj tie potra­viny, ktoré si vypes­tu­ješ na vlast­nej záh­radke, si pre­šli neja­kou for­mou modi­fi­ká­cie, no nezna­mená to, že sú zlé a škod­livé. Môže to dokonca zna­me­nať pravý opak. Pri­ro­dzený gene­tický vývoj je za nor­mál­nych okol­ností v pod­state len veľká spleť náhod.

 však vieme pomo­cou modo­fi­ká­cií pri­nú­tiť fun­go­vať podľa našich pred­stáv — a nie podľa náhod. Takže, aj keď by si sa mal pes­ti­cí­dom a che­mi­ká­liam na potra­vi­nách rad­šej vyhý­bať, výraz GMO nemusí vždy sym­bo­li­zo­vať úplné peklo. 

GMHero

foto: modern far­mer

Zdroj: IFLs­cience, cover foto: huff­post

Pridať komentár (0)