Gény, ktoré pred­po­ve­dajú budúc­nosť!

Alexandra Dulaková / 11. august 2015 / Business

Gene­tika o nás vraj dokáže pre­zra­diť všetko – od farby pokožky, vla­sov, očí, až po psy­cho­lo­gické návyky a spô­sob sprá­va­nia. Naj­nov­šie sa spo­jila gene­tická a infor­ma­tická výskumná veda, aby nám doká­zala pre­zra­diť našu budúc­nosť a pokú­sila sa tak zachrá­niť ľud­ské životy. 

To, že geno­fond ľud­ského indi­ví­dua v sebe ukrýva neko­nečnú kapa­citu infor­má­cií a jedi­neč­ných mutá­cií, je už známe. Dokonca aj tá naj­men­šia odchylka môže byť zod­po­vedná za cha­rak­te­ris­tiky, ktoré nás odli­šujú od ostat­ných. Už dáv­nej­šie sa prišlo na to, že pre­d­is­po­zí­cie na zákerné cho­roby sa môžu ukrý­vať v génoch a pri nie­kto­rých ocho­re­niach sa metóda gene­tic­kej ana­lýzy už dnes pou­žíva pri pred­čas­nej diag­nos­tike a násled­nej pre­ven­tív­nej liečbe.

Zná­mym prí­kla­dom je gén BRCA1, ktorý zvy­šuje prav­de­po­dob­nosť výskytu rako­viny prs­níka a vaječ­ní­kov. Odkedy o ňom pre­ho­vo­rila Ange­lina Jolie, ženy sa začali viac infor­mo­vať a uve­do­mo­vať si dôle­ži­tosť gene­tic­kých tes­tov, ako aj násled­ných pre­ven­tív­nych kro­kov, ktoré môžu zachrá­niť život.

Vo väč­šine prí­pa­dov je ale iden­tita génu, ktorý je zod­po­vedný za gene­ticky dedičné cho­roby, neznáma. Ak sa ale gény veľ­kého množ­stva podob­ných jed­not­liv­cov, naprí­klad ľudí trpia­cich tou istou cho­ro­bou, porov­najú, je možné iden­ti­fi­ko­vať gény zod­po­vedné za kon­krétnu cho­robu, či pos­ti­hnu­tie. Na takúto ana­lýzu sú potrebné mili­óny gene­tic­kých mate­riá­lov, čo je veľmi zdĺhavý pro­ces. Na dru­hej strane ale dokáže táto metóda pri­niesť veľké výsledky. Teraz však sto­jíme pred revo­luč­ným zjed­no­du­še­ním.

Dr. Yuval Tabach z Heb­rej­skej uni­ver­zity vyvi­nul online metódu, ktorá podobnú ana­lýzu umožní dokto­rom a medi­kom vyko­ná­vať po celom svete. Svet IT tak dokáže náročné pro­cesy, ktoré by sa inak odo­hrá­vali len za dve­rami labo­ra­tó­ria, pre­niesť do celého sveta. Ak sa u pacienta nájde gén, ktorý sa v iných prí­pa­doch pre­uká­zal ako rizi­kový, doktor dokáže pacienta varo­vať. Spo­ločne môžu následne pod­stú­piť pre­ven­tívne kroky. 

Gene­tická diag­nos­tika je však len jedna z mno­hých fun­kcií zaria­de­nia. Plá­nujú sa iden­ti­fi­ká­cie sto­viek orga­niz­mov, čo by bol veľký pokrok v odbore gene­tic­kého výskumu. Čím viac o gene­tike vieme, tým ľah­šie vieme vypát­rať pôvod a dôvod rôz­nych adap­tá­cií, mutá­cií a zmien v našom pro­stredí.

Koniec kon­cov ide o spô­sob ako zis­tiť čo naj­viac o svete, v kto­rom žijeme. Ako infor­mo­va­ným sa nám bude budúc­nosť budo­vať oveľa ľah­šie, než keby sme mali tápať v tme. To už zažili naši pred­ko­via a z toho dôvodu veľa­krát nesprávne diag­nos­ti­ko­vali cho­roby. Často­krát si ich mýlili s posad­nu­tím, úchyl­kami, či čaro­dej­níc­tvom. Ľudia v dôsledku týchto chýb len zby­točne trpeli. Dúfajme, že pokroky v tech­no­ló­gii a medi­cíne nám pomôžu podobné chyby úplne vyma­zať z lekár­skeho reper­to­ára. 

zdroj: Busi­ness Insi­der

Pridať komentár (0)