His­tó­ria spo­loč­nosti Baťa — prí­beh pod­ni­ka­teľ­ského feno­ménu

Martina Ditrichová / 26. september 2016 / Business

Baťa patrí medzi naj­zná­mej­šie sve­tové značky pochá­dza­júce z Čes­kej repub­liky. Prí­beh spo­loč­nosti však siaha oveľa ďalej ako len k topán­kam, ktoré si ľudia radi obú­vajú dodnes.

Zakla­da­teľ spo­loč­nosti Tomáš Baťa, je mno­hými dodnes pova­žo­vaný za extrémne talen­to­va­ného pod­ni­ka­teľa, výbor­ného kouča a moti­vá­tora, kto­rého dedičtvo je zau­jí­mavé a kom­plexné a mohol by byť inšpi­rá­ciou pre nás všet­kých.

Prvé kroky glo­bál­nej značky

Rodina Baťov­cov bola v topán­ko­vom biz­nise ako doma už pár gene­rá­cií. Rodinná repu­tá­cia pomohla mla­dému Baťovi, keď si ako 18-ročný v roku 1904 otvo­ril malú opravu obuvi. Zalo­žil ju spolu so svo­jim bra­tom a ses­trou, pomo­cou skrom­ného dedič­stva, ktoré zde­lil po mame. Aj napriek útlemu veku, Tomáš ria­dil spo­loč­nosť od úpl­ného začiatku. Zavie­dol sám naprí­klad prvú auto­ma­ti­zo­vanú výrobu v 1904 po tom, ako sa vrá­til z výletu z USA. V roku 1908 sa, po smrti svojho brata Anto­nína, stal mladý Tomáš stal jedi­ným maji­te­ľom spo­loč­nosti.

1670029-fo00027447

foto:ceskatelevize.cz

Už po pár rokoch sa spo­loč­nosť roz­rá­stla z pôvod­ných 50 zamest­nan­cov na 1400. Toto číslo sa stroj­ná­so­bilo po konci 1. sve­to­vej vojny, keďže firma dostala obrov­skú zákazku záso­bo­vať botami rakúsko-maďar­skú armádu. Pôvodná objed­návka bola cel­kovo 500 000 párov, na konci vojny to bolo 10 000 párov denne.

Pohroma a ino­vá­cie

Stav mieru spô­so­bil seri­ózny pokles v dopyte. Koniec vojny zna­me­nal menej bôt potreb­ných pre voja­kov a ešte navyše Baťa bola teraz súčas­ťou novo­vyt­vo­re­ného Čes­ko­slo­ven­ska, ktoré malo nepo­rov­na­teľne men­šiu popu­lá­ciu a armádu ako monar­chia. Trh sa zmen­šil a Európa a zvy­šok sveta boli v eko­no­mic­kom poklese.

V dôsledku toho bol Baťov sklad pre­pl­nený nepre­da­ným tova­rom, čo spô­so­bilo pokles vo výrobe, čo zas zna­me­nalo pre­púš­ťa­nie zamest­nan­cov. V roku 1923 pra­covná sila klesla na 1800 ľudí, čo bolo menej ako polo­vica, keď bola spo­loč­nosť na vrchole, v rokiu 1918. Tieto ťažké roky sa ale uká­zali ako semienka pre budúce úspe­chy.

bata3

foto:ceskatelevize.cz

Baťo­vým rie­še­ním na obno­ve­nie pre­daja, bolo redu­ko­vať ceny topá­nok v obcho­doch na 50%. Sklad, ktorý pred­tým zapa­dal pra­chom, sa teraz vypre­dá­val ako čerstvé rožky. Hneď prvý týž­deň pre­dali 98,711 párov. Výroba sa konečne vyrov­nala spot­rebe a Baťa sa stal znač­kou obuvi pre širokú verej­nosť. Hoci, aby zvládli také prudké zní­že­nie cien, museli redu­ko­vať aj platy, a to poriadne, o 40%.

Spo­loč­nosti sa darilo tiež udr­žia­vať náklady na níz­kej úrovni vďaka tech­no­lo­gic­kým ino­vá­ciám. V roku 1924, bola zave­dená mon­tážna linka s páso­vým doprav­ní­kom podľa vzoru Hen­ryho Forda. Od 30-tych rokov sa stal Baťa domi­nantný výrobca v Čes­ko­slo­ven­sku. Tento úspech bol zvý­raz­nený otvo­re­ním Baťa budovy na Vác­lav­skom námestí v 1929. Budova, pova­žo­vaná za domi­nantu fun­kci­ona­lizmu, stojí dodnes.

Vľúdny kapi­ta­lista 

Mnohí ľudia sa stali boha­tými preto, že pre­dá­vali to, čo iní chceli. To, čo spo­loč­nosť Baťa robila, stále robí a naozaj stojí za zmienku, je sta­rost­li­vosť o svo­jich zamest­nan­cov. Pri­naj­men­šom taká ako o svoje pro­fity. Šted­rosť Tomáša Baťu nebola len v tom, ako pla­til svo­jich zamest­nan­cov. On im dával oveľa viac ako len prácu.

80t

foto:batastory.net

Podľa tabu­liek zve­rej­ne­ných vo vlast­ných firem­ných novi­nách, Sdělení, zamest­nanci Baťu boli pla­tení 1,5 – 2 krát viac ako prie­merný zamest­na­nec v Čes­ko­slo­ven­sku. K naprie­mer­ným výpla­tám dostá­vali zamest­nanci aj roz­po­čet na jedlo a voľné vstu­penky naprí­klad do kina. Mali k dis­po­zí­cii vzde­lá­va­cie kurzy v tech­nic­kých sme­roch, cudzích jazy­koch a v osob­nom roz­voji. Dostá­vali aj psy­cho­lo­gickú poradňu po vojne. V roku 1928 Baťa zria­dil poistný fond na sociálnu a zdra­votnú pomoc pre všet­kých zamest­nan­cov. Dva roky potom spo­loč­nosť pred­sta­vila 5-dňový pra­covný týž­deň. Celú tú dobu výroba pre­kvi­tala a z 21 784 000 párov bôt v 1930 vzrá­stla za rok až na 35 124 000.

Tová­ren­ské mesto v záh­ra­dách

Baťa aj tak nebol úplne spo­kojný s tým, ako sa stará o svo­jich pra­cov­ní­kov. Trval na tom, že musia mať aj pri­ja­teľné životné pod­mienky mimo práce. Raz pove­dal: „Budovy sú len hro­mady tehál a betónu. Stroje — len železo a oceľ. Sú to ľudia, ktorí do nich vdýchnu život.” Usi­lo­val o dosia­hnu­tie tohto huma­nis­tic­kého pohľadu, tak ako v manaž­mente, tak aj v pro­stredí pre svo­jich zamest­nan­cov.

1032172-592038

foto:ceskatelevize.cz

Myš­lienka začala v roku 1912 kon­štruk­ciou domov pre “baťov­cov”. Hoci, jeho nápad na syn­tézu práce a žitia, mohol byť plne rea­li­zo­vaný, až keď sa stal sta­ros­tom Zlína v roku 1923. Hlav­nou myš­lien­kou bolo, aby ľudia žili v prí­jem­nom a uspo­ria­da­nom pro­stredí s dosta­toč­ným pohod­lím, vrá­tane záh­rady a v čis­tom mest­skom pro­stredí. Od základu to bolo o tom, udr­žať pra­covnú silu šťastnú, a tým pádom pro­duk­tívnu.

Ide­álny pod­ni­ka­teľ?

Podľa súčas­ných pred­stáv o pod­ni­ka­te­ľovi, Baťa bol priam socia­lis­tický — zdra­votná sta­rost­li­vosť, býva­nie a ostatné pro­ví­zie pre pra­cov­ní­kov. Avšak jeho súčas­níci by to takto nevi­deli. Baťa bol tiež prek­va­pivo anti-úni­ový. Bol jedi­ným maji­te­ľom spo­loč­nosti a dalo by sa tým pádom uva­žo­vať o tom, že upred­nost­ňo­val auto­k­ra­tický štýl ria­de­nia.

Ďal­šou vlast­nos­ťou, ktorú Baťovi ľudia zazlie­vajú, je jeho filo­zo­fia územ­ného plá­no­va­nia. Záva­dzal v mes­tách svo­jich fab­rík určitú mono­kul­túru, kde videl svoju fab­riku ako cen­trum dia­nia a mesto ako jej roz­ší­re­nie. Veril, že mesto by sa malo veno­vať iba jed­nému prie­myslu, kto­rému sa má pris­pô­so­biť život v meste. Netreba však zabú­dať, že tieto domy pat­rili spo­loč­nosti. Strata zamest­na­nia zna­me­nala viac ako len stra­tiť prácu, ale jeho zamest­nanci boli spo­kojní.

Zmeny vo vedení, rov­naké sme­ro­va­nie

Veľká dep­re­sia, ktorá ničila kon­ku­ren­ciu, zane­chala firmu Baťa tak­mer bez úhony. Bohu­žiaľ, Tomáš Baťa sa nedo­žil toho, aby videl, ako jeho spo­loč­nosť zvládla naj­väč­šiu eko­no­mickú kata­strofu 20.storočia. 12.júla 1932 jeho lie­tadlo nara­zilo do tová­ren­ského komína, keď opúš­ťalo letisko v Otro­ko­vi­ciach.

Chva­la­bohu, jeho oso­bitý štýl pod­ni­ka­nia neza­hy­nul spolu s ním. Ria­di­te­ľom sa stal jeho nevlastný brat Jan Anto­nín Baťa, a ten pokra­čo­val v jeho šľa­pa­jách. Ešte k tomu sa roz­ho­dol spo­loč­nosť roz­ší­riť po svete. Začiat­kom 30-tych rokov otvo­rili továrne v Holand­sku, Anglicku, Fran­cúz­sku, Kanade a Indii. A nešlo iba o topánky. Mestá boli navr­hnuté tak, aby sa podo­bali Zlínu, aj čo sa mest­ského roz­de­le­nia týka. Jan Anto­nín tiež roz­ší­ril Zlín novou byto­vou výstav­bou v 1935 a kon­štruk­ciou budovy č.21, ktorá bola v tej dobe naj­vyš­šou budo­vou v Európe.

mip5e2456_503

foto:olomouc.idnes.cz

Rov­nako ako v Čes­ko­slo­ven­sku, Baťa zožal úspe­chy aj vo svete. Sám Jan Anto­nín dohlia­dal na pokra­ču­júcu expan­ziu spo­loč­nosti. Po nemec­kej oku­pá­cii Čes­ko­slo­ven­ska, bol však nútený utiecť. Najprv utie­kol do USA a krátko na to do Bra­zí­lie, kde dostal ochrannú známku spo­loč­nosti a zalo­žil viac miest s menami ako Bata­y­pora, Bata­gu­assu a Batauba. Napriek úniku, bol ozna­čený ako nacis­tický kola­bo­rant. Neskôr v roku 1947, bol odsú­dený na 15 rokov neprí­tom­nosti za údajnú spo­lu­prácu s nacis­tami. Trvalo 60 rokov, kým bolo jeho meno zo zoznamu vyma­zané.

Čes­ko­slo­ven­ská časť spo­loč­nosti bola zná­rod­nená pod Bene­šom v roku 1945. Medzi­tým sa ostatné pobočky dostali pod kon­trolu Tomáša Baťu Jr., syna Tomáša Baťu — zakla­da­teľa. Ten pokra­čo­val vo vedení spo­loč­nosti až do roku 2001. Dnes vedie spo­loč­nosť Baťov vnuk, Tho­mas Archer Baťa. Pôsobí najmä v Čes­kej repub­like, kde je hla­vou naj­väč­šej pobočky európ­skeho reťazca.

Baťove dedič­stvo

Nedá sa pop­rieť, že Baťa pod­statne ovplyv­nil spô­sob, akým ľudia boli zvyk­nutí žiť a pra­co­vať. Zdalo sa, že uro­bil nemožné. Vytvo­ril zis­kovú spo­loč­nosť, ktorá posky­to­vala cenovo dostupný tovar a naviac ešte usi­lo­vala o zlep­še­nie života svo­jich zamest­nan­cov. Ako sa hovorí, aj vlk sa naje­dol, aj koza zostala celá. Vždycky však mal jediné a posledné slovo a to, či to bolo správne alebo nie, je na tvo­jom vlast­nom poli­tic­kom pre­sved­čení.

jbs41dd74_profimedia_0118231975

foto:praha.idnes.cz

Možno viac na mieste je otázka — fun­go­val by tento biz­nis model aj dnes? Ľudia dnes, aspoň v moder­ných eko­no­mi­kách, sú zvyk­nutí pra­vi­delne meniť zamest­na­nie a majú vyš­šiu mieru eko­no­mic­kého seba­za­ra­de­nia. Bol teda Baťov expe­ri­ment “kapi­ta­liz­mus s ľud­skou tvá­rou” iba niečo, čo sa vtedy mohlo stať a dnes už nie alebo sa ním môžeme stále nechať inšpi­ro­vať?

zdroj:expats.cz zdroj titul­nej fotografie:bata.sk, batastory.net

Pridať komentár (0)