História spoločnosti Baťa – príbeh podnikateľského fenoménu

  • Baťa patrí medzi najznámejšie svetové značky pochádzajúce z Českej republiky. Príbeh spoločnosti však siaha oveľa ďalej ako len k topánkam, ktoré si ľudia radi obúvajú dodnes.
collagebata
  • Baťa patrí medzi najznámejšie svetové značky pochádzajúce z Českej republiky. Príbeh spoločnosti však siaha oveľa ďalej ako len k topánkam, ktoré si ľudia radi obúvajú dodnes.

Zakladateľ spoločnosti Tomáš Baťa, je mnohými dodnes považovaný za extrémne talentovaného podnikateľa, výborného kouča a motivátora, ktorého dedičtvo je zaujímavé a komplexné a mohol by byť inšpiráciou pre nás všetkých.

Prvé kroky globálnej značky

Rodina Baťovcov bola v topánkovom biznise ako doma už pár generácií. Rodinná reputácia pomohla mladému Baťovi, keď si ako 18-ročný v roku 1904 otvoril malú opravu obuvi. Založil ju spolu so svojim bratom a sestrou, pomocou skromného dedičstva, ktoré zdelil po mame. Aj napriek útlemu veku, Tomáš riadil spoločnosť od úplného začiatku. Zaviedol sám napríklad prvú automatizovanú výrobu v 1904 po tom, ako sa vrátil z výletu z USA. V roku 1908 sa, po smrti svojho brata Antonína, stal mladý Tomáš stal jediným majiteľom spoločnosti.

1670029-fo00027447

foto:ceskatelevize.cz

Už po pár rokoch sa spoločnosť rozrástla z pôvodných 50 zamestnancov na 1400. Toto číslo sa strojnásobilo po konci 1. svetovej vojny, keďže firma dostala obrovskú zákazku zásobovať botami rakúsko-maďarskú armádu.  Pôvodná objednávka bola celkovo 500 000 párov, na konci vojny to bolo 10 000 párov denne.

Pohroma a inovácie

Stav mieru spôsobil seriózny pokles v dopyte. Koniec vojny znamenal menej bôt potrebných pre vojakov a ešte navyše Baťa bola teraz súčasťou novovytvoreného Československa, ktoré malo neporovnateľne menšiu populáciu a armádu ako monarchia. Trh sa zmenšil a Európa a zvyšok sveta boli v ekonomickom poklese.

V dôsledku toho bol Baťov sklad preplnený nepredaným tovarom, čo spôsobilo pokles vo výrobe, čo zas znamenalo prepúšťanie zamestnancov. V roku 1923 pracovná sila klesla na 1800 ľudí, čo bolo menej ako polovica, keď bola spoločnosť na vrchole, v rokiu 1918. Tieto ťažké roky sa ale ukázali ako semienka pre budúce úspechy.

bata3

foto:ceskatelevize.cz

Baťovým riešením na obnovenie predaja, bolo redukovať ceny topánok v obchodoch na 50%. Sklad, ktorý predtým zapadal prachom, sa teraz vypredával ako čerstvé rožky. Hneď prvý týždeň predali 98,711 párov. Výroba sa konečne vyrovnala spotrebe a Baťa sa stal značkou obuvi pre širokú verejnosť. Hoci, aby zvládli také prudké zníženie cien, museli redukovať aj platy, a to poriadne, o 40%.

Spoločnosti sa darilo tiež udržiavať náklady na nízkej úrovni vďaka technologickým inováciám. V roku 1924, bola zavedená montážna linka s pásovým dopravníkom podľa vzoru Henryho Forda. Od 30-tych rokov sa stal Baťa dominantný výrobca v Československu. Tento úspech bol zvýraznený otvorením Baťa budovy na Václavskom námestí v 1929. Budova, považovaná za dominantu funkcionalizmu, stojí dodnes.

Vľúdny kapitalista 

Mnohí ľudia sa stali bohatými preto, že predávali to, čo iní chceli. To, čo spoločnosť Baťa robila, stále robí a naozaj stojí za zmienku, je starostlivosť o svojich zamestnancov. Prinajmenšom taká ako o svoje profity. Štedrosť Tomáša Baťu nebola len v tom, ako platil svojich zamestnancov. On im dával oveľa viac ako len prácu.

80t

foto:batastory.net

Podľa tabuliek zverejnených vo vlastných firemných novinách, Sdělení, zamestnanci Baťu boli platení 1,5-2 krát viac ako priemerný zamestnanec v Československu. K napriemerným výplatám dostávali zamestnanci aj rozpočet na jedlo a voľné vstupenky napríklad do kina. Mali k dispozícii vzdelávacie kurzy v technických smeroch, cudzích jazykoch a v osobnom rozvoji. Dostávali aj psychologickú poradňu po vojne. V roku 1928 Baťa zriadil poistný fond na sociálnu a zdravotnú pomoc pre všetkých zamestnancov. Dva roky potom spoločnosť predstavila 5-dňový pracovný týždeň. Celú tú dobu výroba prekvitala a z 21 784 000 párov bôt v 1930 vzrástla za rok až na 35 124 000.

Továrenské mesto v záhradách

Baťa aj tak nebol úplne spokojný s tým, ako sa stará o svojich pracovníkov. Trval na tom, že musia mať aj prijateľné životné podmienky mimo práce. Raz povedal: ,,Budovy sú len hromady tehál a betónu. Stroje – len železo a oceľ. Sú to ľudia, ktorí do nich vdýchnu život.“ Usiloval o dosiahnutie tohto humanistického pohľadu, tak ako v manažmente, tak aj v prostredí pre svojich zamestnancov.

1032172-592038

foto:ceskatelevize.cz

Myšlienka začala v roku 1912 konštrukciou domov pre „baťovcov“. Hoci, jeho nápad na syntézu práce a žitia, mohol byť plne realizovaný, až keď sa stal starostom Zlína v roku 1923. Hlavnou myšlienkou bolo, aby ľudia žili v príjemnom a usporiadanom prostredí s dostatočným pohodlím, vrátane záhrady a v čistom mestskom prostredí. Od základu to bolo o tom, udržať pracovnú silu šťastnú, a tým pádom produktívnu.

Ideálny podnikateľ?

Podľa súčasných predstáv o podnikateľovi, Baťa bol priam socialistický – zdravotná starostlivosť, bývanie a ostatné provízie pre pracovníkov. Avšak jeho súčasníci by to takto nevideli. Baťa bol tiež prekvapivo anti-úniový. Bol jediným majiteľom spoločnosti a dalo by sa tým pádom uvažovať o tom, že uprednostňoval autokratický štýl riadenia.

Ďalšou vlastnosťou, ktorú Baťovi ľudia zazlievajú, je jeho filozofia územného plánovania. Závadzal v mestách svojich fabrík určitú monokultúru, kde videl svoju fabriku ako centrum diania a mesto ako jej rozšírenie. Veril, že mesto by sa malo venovať iba jednému priemyslu, ktorému sa má prispôsobiť život v meste. Netreba však zabúdať, že tieto domy patrili spoločnosti. Strata zamestnania znamenala viac ako len stratiť prácu, ale jeho zamestnanci boli spokojní.

Zmeny vo vedení, rovnaké smerovanie

Veľká depresia, ktorá ničila konkurenciu, zanechala firmu Baťa takmer bez úhony. Bohužiaľ, Tomáš Baťa sa nedožil toho, aby videl, ako jeho spoločnosť zvládla najväčšiu ekonomickú katastrofu 20.storočia. 12.júla 1932 jeho lietadlo narazilo do továrenského komína, keď opúšťalo letisko v Otrokoviciach.

Chvalabohu, jeho osobitý štýl podnikania nezahynul spolu s ním. Riaditeľom sa stal jeho nevlastný brat Jan Antonín Baťa, a ten pokračoval v jeho šľapajách. Ešte k tomu sa rozhodol spoločnosť rozšíriť po svete. Začiatkom 30-tych rokov otvorili továrne v Holandsku, Anglicku, Francúzsku, Kanade a Indii. A nešlo iba o topánky. Mestá boli navrhnuté tak, aby sa podobali Zlínu, aj čo sa mestského rozdelenia týka. Jan Antonín tiež rozšíril Zlín novou bytovou výstavbou v 1935 a konštrukciou budovy č.21, ktorá bola v tej dobe najvyššou budovou v Európe.

mip5e2456_503

foto:olomouc.idnes.cz

Rovnako ako v Československu, Baťa zožal úspechy aj vo svete. Sám Jan Antonín dohliadal na pokračujúcu expanziu spoločnosti. Po nemeckej okupácii Československa, bol však nútený utiecť. Najprv utiekol do USA a krátko na to do Brazílie, kde dostal ochrannú známku spoločnosti a založil viac miest s menami ako Bataypora, Bataguassu a Batauba. Napriek úniku, bol označený ako nacistický kolaborant. Neskôr v roku 1947, bol odsúdený na 15 rokov neprítomnosti za údajnú spoluprácu s nacistami. Trvalo 60 rokov, kým bolo jeho meno zo zoznamu vymazané.

Československá časť spoločnosti bola znárodnená pod Benešom v roku 1945. Medzitým sa ostatné pobočky dostali pod kontrolu Tomáša Baťu Jr., syna Tomáša Baťu – zakladateľa. Ten pokračoval vo vedení spoločnosti až do roku 2001. Dnes vedie spoločnosť Baťov vnuk, Thomas Archer Baťa. Pôsobí najmä v Českej republike, kde je hlavou najväčšej pobočky európskeho reťazca.

Baťove dedičstvo

Nedá sa poprieť, že Baťa podstatne ovplyvnil spôsob, akým ľudia boli zvyknutí žiť a pracovať. Zdalo sa, že urobil nemožné. Vytvoril ziskovú spoločnosť, ktorá poskytovala cenovo dostupný tovar a naviac ešte usilovala o zlepšenie života svojich zamestnancov. Ako sa hovorí, aj vlk sa najedol, aj koza zostala celá. Vždycky však mal jediné a posledné slovo a to, či to bolo správne alebo nie, je na tvojom vlastnom politickom presvedčení.

jbs41dd74_profimedia_0118231975

 

foto:praha.idnes.cz

Možno viac na mieste je otázka – fungoval by tento biznis model aj dnes? Ľudia dnes, aspoň v moderných ekonomikách, sú zvyknutí pravidelne meniť zamestnanie a majú vyššiu mieru ekonomického sebazaradenia. Bol teda Baťov experiment „kapitalizmus s ľudskou tvárou“ iba niečo, čo sa vtedy mohlo stať a dnes už nie alebo sa ním môžeme stále nechať inšpirovať?

zdroj:expats.cz zdroj titulnej fotografie:bata.sk, batastory.net

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá