Vedel si, že Slo­ven­sko má drži­teľa Nobe­lo­vej ceny? Toto je Daniel Car­le­ton Gaj­du­sek

Martin Bohunický / 10. október 2016 / Zaujímavosti

Keď dala 9.9. 1923 man­želka Karola Gaj­du­seka zo Smr­dá­kov život malému Danie­lovu, nikto neve­del, že práve na svet pri­šiel budúci drži­teľ Nobe­lo­vej ceny za medi­cínu a jedna z naj­kon­tro­verz­nej­ších postáv vedy vôbec. Toto je prí­beh Daniela Car­le­tona Gaj­du­seka.

Daniel sa naro­dil v New Yorku a už počas jeho vyso­koš­kol­ských rokov bolo zrejmé, že sa rodí nesmierny talent. Daniel postupne zís­kal titul na Uni­ver­sity of Roches­ter, na Har­varde, na Colum­bia Uni­ver­sity, Cali­for­nia Ins­ti­tute of Tech­no­logy a opäť na Har­varde. V roku 1954 sa pre­sťa­ho­val do Mel­bourne, kde začala jeho veľká cesta za naj­väč­ším oce­ne­ním, aké môže vedec zís­kať.

Daniel Gaj­du­sek zame­ral svoju pozor­nosť na ocho­re­nie Kuru. Toto ocho­re­nie pos­ti­ho­valo ľudí v Novej Guiney a bolo dôsled­kom kani­ba­lizmu. Je známe takz­va­ným “cho­rob­ným smie­chom”, čo je jed­ným z prí­zna­kov ocho­re­nia. O roz­ší­re­nie sa “zaslú­žil” kmeň Fore, ktorý zvy­čajne kon­zu­mo­val telá po smrti.

foto: ancient-origins.net

Daniel istú dobu v rámci tohoto kmeňa žil, štu­do­val ich kul­túru, učil sa jazyk a vyko­ná­val pitvy. Počas nich zis­til, že prí­či­nou ocho­rení je ritu­álna kon­zu­má­cia moz­gov. Svoje tvr­de­nia doká­zal pokusmi na šim­pan­zoch. Dnes zrejme neprí­pustné. Neskôr sa pries­ku­mom zis­tilo, že prí­či­nou tohoto ocho­re­nia sú pri­óny.

Gaj­du­sek si za svoju prácu vyslú­žil veľké uzna­nie, hoci je jeho pôso­be­nie v Novej Guinei opra­dené mno­hými tajom­stvami. Mnohí sa dodnes pýtajú, ako to s tým kani­ba­liz­mom naozaj bolo a či nebolo stále vyko­ná­vané aj počas jeho pôso­be­nia. Iní výskum­níci tvr­dia, že kani­ba­liz­mus v kra­jine skon­čil v roku 1948, teda dlho pred­tým, než vôbec Gaj­du­sek do kra­jiny pri­šiel. Mnohí tvr­dia, že za eli­mi­ná­ciu ocho­re­nia nemo­hol Gaj­du­sek, ale prí­chod Euró­pa­nov, ktorí kra­jinu zkul­túr­nili.

Napriek všet­kému si Daniel v roku 1976 pre­vzal Nobe­lovu cenu za medi­cínu.

Temná stránka Daniela Gaj­du­seka

Už pôso­be­nie Gaj­du­seka v oblasti medi­cíny vyvo­lá­valo mnoho otá­zok, svoju povesť si však pod­statne poško­dil oveľa neskôr. Počas svo­jich výskum­ných ciest po Paci­fiku pri­nie­sol Daniel do USA 56 detí, pre­važne chlap­cov a pre­vzal nad nimi sta­rost­li­vosť. Ofi­ciál­nou moti­vá­ciou bolo, že im chcel dopriať stre­doš­kol­ské a uni­ver­zitné vzde­la­nie. Ako sa však neskôr uká­zalo, chlapci slú­žili Danie­lovi na sexu­álne uspo­ko­jo­va­nie a v roku 1997 puto­val na rok do väze­nia. Daniel svoje sprá­va­nie pova­žo­val za pri­ro­dzené, vraj si vybe­ral chlap­cov z kul­túr, kde je incest a pedo­fí­lia bežná.

fig_8j_callon-gajdusek

foto: odermatol.com

Po pod­mie­neč­nom pre­pus­tení na 5 rokov sa už do USA nikdy nevrá­til a postupne žil v Amster­dame, Paríži a nór­skom Tromso, kde mu polárna noc pomá­hala lep­šie sústre­diť sa na písa­nie. Daniel zomrel 12.12.2008 v Nór­sku.

zdroj: en.wikipedia.org, titulná foto: alef.mx

Pridať komentár (0)