V Hru­bom Šúre sa nachá­dza sve­tový uni­kát, je ním samo­nosná sla­mená kupola

Linda Cebrová / 2. jún 2016 / Zo Slovenska

Tento sla­mený dom­ček, ako pre hobi­tov pôvodne vôbec nemal stáť na Slo­ven­sku. Mala to byť kavia­reň posta­vená v Por­tu­gal­sku. Tam však nezís­kala sta­vebné povo­le­nie a preto sa archi­tekt obrá­til na jeho slo­ven­ských pria­te­ľov Bjorna a Zuzanu Kie­rul­fo­vých, kto­rých pro­jekt nad­chol a pre­me­nili ho na sídlo ich archi­tek­to­nic­kého štú­dia Cre­a­terra.

Za týmto uni­ká­tom stojí nemecký eme­ritný pro­fe­sor Ger­not Minke. Je prie­kop­ní­kom eko­lo­gic­kej archi­tek­túry, pre­slá­vili ho kupo­lo­vité a klen­bové stavby zo slamy a hliny. Už 18. júna ho budete môcť stret­núť aj v Bra­ti­slave, kde bude mať pred­nášku o súčas­nej bio-archi­tek­túre.

Hrubý Šúr je malá dedinka pri Senci, ktorá sa môže pýšiť naozaj výni­moč­nou stav­bou. Ide o jedinú sla­menú kupolu na svete, ktorá je záro­veň samo­nosná.

001

Prečo však práve slama? Tá totižto veľmi dobre izo­luje a je zbyt­ko­vým mate­riá­lom z poľa, ktorý nemá u nás až tak širokú škálu využi­tia. Slama je tak­tiež jediný izo­lačný mate­riál, ktorý je záro­veň aj samo­nosný.

Keďže ide o pomerne malú stavbu s roz­lo­hou 64 m2, nepo­da­rilo sa ju dostať do pasív­neho štan­dardu. Mať okná do všet­kých sme­rov je síce krásne ale zlo­žité na presné vypo­čí­ta­nie ener­ge­tic­kých nákla­dov. Avšak pri­bližný vypo­čí­taný údaj, čo sa týka ener­ge­tic­kej nároč­nosti je 40kWh/m2.

009

Vyku­ro­va­nie v kupole je naozaj len mini­málne. Vo vnútri náj­deš nanaj­výš zopár elek­tric­kých rohoží, ktoré sú zabu­do­vané priamo v hli­ne­nej omietke . Tie dodá­vajú dosta­tok tepla, aby bolo v kupole prí­jemne aj v zime.

V prí­pade pod­lahy padla voľby logicky na hlinu. Tá leží na vrstve peno­vého skla, ktoré má nosnú ale aj izo­lačnú fun­kciu. Na ňom sú už priamo apli­ko­vané tri druhy hliny. Pekný lesk jej dodáva ole­jový vosk.

002

Sla­mená kupola momen­tálne slúži ako pra­covňa s otvo­re­ným pries­to­rom. Po obvode má osem výklen­kov. Archi­tekti tu pra­cujú na boso alebo len v ponož­kách. Keďže hli­nená pod­laha je pomerne cit­livý mate­riál na škra­bance, každí sa pred vstu­pom povinne vyzúva.

V stavbe sú pou­žité rôzne typy hli­ne­ných omie­tok, aby si náv­štev­níci vedeli pred­sta­viť rôz­no­ro­dosť hli­ne­ných povr­chov a ich využi­tia. Farby v tomto prí­pade nie sú vôbec treba, keďže steny zafar­buje samotný íl. Každý jeden výkle­nok má dokonca svoje vlastné využi­tie. Jeden je kuchyňa, druhý slúži ako oddy­chová zóna s pohodl­nou sedač­kou a zvyšné sú malé pra­covne.

005

Trvalo udr­ža­teľný dom­ček sa poda­rilo s pre­stáv­kami posta­viť pri­bližne za pol roka. Základy tvo­ria len pevne stla­čené balíky slamy pou­kla­dané a upev­nené do prs­ten­cov. Slama je pri­tom mate­riál, ktorý ohňu odo­láva asi rov­nako ako sne­hu­liak fénu.

Mohli by sme to však porov­nať k listu papiera, ktorý sám rýchlo zhorí, ale ako­náhle by sme chceli pod­pá­liť tele­fónny zoznam, išlo by to už o niečo ťaž­šie. Takto podobne to fun­guje aj s dobre stla­če­nými balíkmi slamy.

004

V Čechách boli nedávno vyko­nané skúšky kde hli­neno-sla­mená stena vydr­žala pôso­be­nie ohňa vyše 90 minút. To potvr­dilo, že takéto múry bez prob­lé­mov spĺňajú pro­ti­po­žiarne kri­té­ria. Ďal­ším bene­fi­tom takýchto stien je aj ich anti-aler­gén­nosť a skvelá regu­lá­cia vlh­kosti v objekte.

008

Táto stavba bola posta­vená vrámci medzi­ná­rod­ného works­hopu, kto­rého cie­ľom bolo zvý­šiť pove­do­mie o nízko ener­ge­tic­kých budo­vách z prí­rod­ných mate­riá­lov. Na výstavbe sa podie­ľalo viac ako 30 účast­ní­kov works­hopu z desia­tich kra­jín Európy a Kanady. Ak nemáte cestu okolo, kupolu si môžete pozrieť aj na 360 stup­ňo­vom videu tu.

Zdroj: createrra.sk zdroj foto­gra­fií: plus.google.com

Pridať komentár (0)