Iba 2 týždne v horách dokážu zme­niť tvoju krv

Martina Ditrichová / 28. október 2016 / Tools a produktivita

Ľud­ské telo sa začne meniť v momente, ako sa dostane na miesto s vyso­ko­vou nad­mor­skou výš­kou. Tieto bio­lo­gické zmeny prídu prak­ticky cez noc a následky môžu pre­tr­vať až nie­koľko mesia­cov, aj potom, čo sa člo­vek vráti na niž­šie polo­žené miesto.

Po prvý raz vedci tes­to­vali, ako vplýva prudká zmena nad­mor­skej výšky na ľud­ský orga­niz­mus. Zis­tili, že čer­vené krvinky zacho­vá­vajú odchýlky kys­líka v rôz­nych nad­mor­ských výš­kach a adap­to­va­nie sa na zmenu pod­mie­nok trvá iba nie­koľko hodín.

Až dote­raz sa vše­obecne dom­nie­vali, že v tele sa vo vyso­ko­hor­ských pod­mien­kach začnú pro­du­ko­vať nové čer­vené krvinky. Mali by byť schop­nej­šie dodá­vať kys­lík do sva­lov a orgá­nov ako tie u bež­ných jedin­cov. To by zna­me­nalo, že ľudia postupne nahrá­dzajú svoje čer­vené krvinky novými, vysoko funkč­nými, ktoré sú schopné rie­šiť pre­nos kys­líka a celú jeho logis­tiku v obehu.

2-anemie-z-nedostatku-zeleza

zdroj: cs.medixa.org

Toto sme si mys­leli 50 rokov,” vyjad­ril sa Robert Roach, vedúci výskumu a ria­di­teľ výskumu nad­mor­skej výšky na Uni­ver­zite v Colo­rade, pre Richarda A. Lovetta zo Science. S týmto pred­po­kla­dom je však jeden veľký prob­lém. Aj keď by to dávalo zmy­sel pre ľudí, ktorí trá­via v pro­stredí s níz­kou hla­di­nou kys­líka celý život, ako naprí­klad Tibe­ťa­nia alebo and­skí horali, nesedí to so skú­se­nos­ťami horo­lez­cov a lyžia­rov.

Vzhľa­dom k tomu, že tvoje telo pro­du­kuje asi 2 mili­óny nových čer­ve­ných buniek každú sekundu, trvalo by celé týždne, kým by sa všetky nahra­dili. Ako by teda pre­žili turisti, keby boli potrebné týždne na adap­tá­ciu?

Dokonca aj bežní ľudia sa vedia adap­to­vať do nie­koľ­kých dní. Nepot­re­bu­ješ žiadne špe­ciálne návyky ani vro­denú odol­nosť.

hiking-mountains

zdroj: emotionaddict.com

Aby zis­tili, čo sa deje v ľud­skom tele, Roach a jeho kole­go­via pra­co­vali s dob­ro­voľ­níkmi na pro­jekte Alti­tu­te­Omics v rámci výskum­ného cen­tra v Colo­rade. Poslali 21 zdra­vých jedin­cov (12 mužov a 9 žien vo veku od 19 do 23) do kempu blízko vrcholu Mount Cha­cal­taya v Bolí­vii, do výšky 5260 met­rov. Moni­to­ro­vali ich krv pred tým než vyra­zili hore, pár­krát počas pobytu vo vyso­ko­hor­skom pro­stredí, vrá­tane 3-kilo­met­ro­vej túry a potom, čo zostú­pili na 1525 met­rov. Celé to trvalo 7 dní. Potom dostali týž­deň na odpo­či­nok a boli vyslaní zas.

Zau­jí­ma­vým zis­te­ním bolo, že druhý výlet do hôr bol pre nich pod­statne jed­no­duchší ako prvý a celé sa im to pre­ko­ná­valo oveľa ľah­šie. To zna­mená, že dob­ro­voľ­níci sa už počas prvej cesty adap­to­vali a potom sa im poda­rilo zacho­vať zmeny, aj keď sa vrá­tili do niž­ších nad­mor­ských výšok.

tibet-vk-709_520_feature

zdroj: himalayan-foundation.org

Keď potom ana­ly­zo­vali výsledky krv­ných tes­tov, uve­do­mili si, že čer­vené krvinky neboli nahra­dzo­vané, ale začali sa meniť, a to veľmi rapídne už prvý deň. Tím tiež zis­til, že množ­stvo zmien spo­je­ných so schop­nos­ťou čer­ve­ných buniek pre­pra­vo­vať a dodá­vať kys­lík do sva­lov a životne dôle­ži­tých orgá­nov, bolo kom­plex­nej­šie ako čakali.

Toto je vôbec prvý dôkaz (mimo labo­ra­tó­ria), že čer­vené bunky pre­chá­dzajú zme­nami v závis­losti na výš­ko­vých zme­nách. Lovett pozna­čil, že kedže čer­vené krvinky žijú asi 120 dní, oča­káva sa, že zmeny pre­bie­hajú po celý čas.

Je to vzru­šu­júce zis­te­nie, pre­tože to zna­mená, že aj napriek tomu, že si sa nena­ro­dil s gene­tic­kou pre­d­is­po­zí­ciou, ktorá zais­ťuje pre­ži­tie asi 140 mili­ó­nom ľudí, ktorí celý život žijú vo vyso­kej nad­mor­skej výške(viac ako 2 500m), tvoje telo prejde zme­nami, takže si na redší kys­lík prak­ticky okam­žite zvyk­neš.

Výsledky štú­die tiež môžu inšpi­ro­vať ako zachá­dzať so zra­ne­niami v dôsledku váž­nej straty krvi.

Nízky obsah kys­líka je tiež prob­lé­mom po trau­ma­tic­kom zážitku, od doprav­ných nehôd až po strelné pora­ne­nia,” tvrdí Lovett. „Nájsť cestu ako nakop­núť kys­lí­kovú kapa­citu na plné obrátky v prí­pade núdze… môže zachrá­niť životy ako v civil­nom sek­tore, tak aj na bojisku.”

zdroj: sciencealert.com zdroj titul­nej foto­gra­fie: cs.medixa.org/phonearena.com

Pridať komentár (0)