India znova doka­zuje, že na let do ves­míru jej stačí zlo­mok sumy kon­ku­ren­cie

Linda Cebrová / 26. máj 2016 / Business

V roku 2013 sa Indic­kej ves­mír­nej agen­túre sa poda­rilo usku­toč­niť misiu na obež­nej dráhe Marsu za 74 mili­ó­nov dolá­rov, čo je o 26 mili­ó­nov menej ako stál hol­ly­wo­od­sky film Gra­vity. India naozaj vie ako za málo peňazí vyle­tieť do ves­míru a doka­zuje to aj so svo­jim novým rake­to­plá­nom.

India úspešne vyskú­šala svoju prvú ver­ziu rake­to­plánu s náz­vom RLV-TD. Štart sa usku­toč­nil z koz­mod­rómu na juhu Indie. India sa takto zapo­jila do „súťaže“ o zho­to­ve­nie opä­tovne pou­ži­teľ­ného rake­to­plánu, za čo možno najp­ri­ja­teľ­nejší bud­get.

Ide o ďalší krok indic­kej ves­mír­nej agen­túry ISRO k vytvo­re­niu vlast­ného prog­ramu rake­to­plá­nov, ktorý by mal byť pri­naj­men­šom výhod­nejší, ako iné prog­ramy naprí­klad z dielne NASA. Vytvo­re­nie modelu trvalo spolu 5 rokov a Indiu to stálo okolo 14 mili­ó­nov dolá­rov. To pred­sta­vuje len zlo­mok z ceny, ktorú inves­to­vali do vývoja iné ves­mírne prog­ramy. Ich roz­po­čet sa zväčša pohy­bo­val na úrovni sto­viek mili­ó­nov dolá­rov.

a

RLV-TD má veľ­kosť pri­bližne ako mini­bus a ide zatiaľ o naj­menší vyro­bený model. V pon­de­lok o sied­mej ráno sa odpú­tal od zeme a dosia­hol výšku 70 kilo­met­rov. Následne podľa plánu dopa­dol priamo do Ben­gál­skeho zálivu, asi po 10 minú­tach.

Táto skú­šobná misia bola malým ale zato zásad­ným kro­kom k ďal­šiemu vývoju znovu pou­ži­teľ­ného rake­to­plánu v reál­nej veľ­kosti. Takýto rake­to­plán môže uľah­čiť koz­mické lety a uro­biť ich v budúc­nosti lac­nej­šími. Tento let mal byť niečo ako tech­no­lo­gická demon­štrá­cia toho, ako to v budúc­nosti môže fun­go­vať.

b

Pri tomto lete boli odskú­šané kľú­čové tech­no­ló­gie, ako sú sys­témy auto­nóm­nej navi­gá­cie, ria­de­nia, opä­tovne pou­ži­teľ­nej tepel­nej ochrany, či sys­tém ria­de­nia rake­to­plánu počas návratu do atmo­sféry,” - uvá­dza sa vo vyhlá­sení ISRO.

India dúfa, že sa uplatní na mul­ti­mi­liar­do­vom trhu s letmi do ves­míru. V posled­ných rokoch už ISRO vypus­tila na obežnú dráhu via­cero men­ších dru­žíc. Jej hlav­ným cie­ľom je však vyslať do ves­míru loď s ľud­skou posád­kou.

c

Jedi­nou kra­ji­nou sveta, ktorá aktu­álne vlastní pre­vádz­ky­schopný rake­to­plán je USA, prog­ram Space Shuttle však Was­hing­ton ukon­čil v roku 2011. Rusi a Číňa­nia pou­ží­vajú zase na dopra­vo­va­nie svo­jich koz­mo­nau­tov do ves­míru a späť guľo­vité moduly.

Vo ves­mír­nej súťaži je momen­tálne jed­ným z pri­már­nych cie­ľov okre­sa­nie nákla­dov na vypus­te­nie rake­to­plá­nov do ves­míru. Ves­mírny prie­my­sel totižto pri štarte rake­to­plá­nov stráca nie­koľko mili­ó­nov dolá­rov len na odde­li­teľ­ných apa­rá­toch po kaž­dom jed­nom štarte.

d

Aj Musk sa v apríli vyjad­ril, že cel­kové náklady na palivo sa pohy­bujú okolo 300 000 dolá­rov na raketu a jej zho­to­ve­nie stojí pri­bližne 60 mili­ó­nov.

Indic­kej ves­mír­nej agen­túre nie sú hviezdne níz­ko­roz­poč­tové víťazs­tvá vôbec cudzie. Ich ego poz­dvihlo aj to, že sa im poda­rilo v roku 2013 vypus­tiť na obežnú dráhu Marsu raketu bez posádky za 74 mili­ó­nov. Pri­tom NASA takúto misiu usku­toč­nila za ves­mír­nych 671 mili­ó­nov.

zdroj: finance.yahoo.com, zdroj foto­gra­fií: businessinsider.com,cdn.theatlantic.com

Pridať komentár (0)