Izrael: startupový vzor Slovenska

  • Tento článok je pravdivou reflexiou startupového ekosystému, bez hejtu, no prikorenený konštruktívnou kritikou. Tak teda poďme na to!
image_1443079494.png
  • Tento článok je pravdivou reflexiou startupového ekosystému, bez hejtu, no prikorenený konštruktívnou kritikou. Tak teda poďme na to!

 

Na začiatok by bolo dobre povedať, čo všetko má Izrael a Slovensko spoločné:

  • Približne rovnaký počet obyvateľov
  • Slovensko je rozlohou o trochu väčšou krajinou
  • Malý domáci trh so slabým spendingom so silne proexportne orientovanou ekonomikou.
  • Minimálne nerastné bohatstvo
  • Chuť podnikať

 

Posledný bod – chuť podnikať je práve tá vec, ktorá je najsilnejším spojítkom týchto dvoch veľmi podobných krajín a pritom tak odlišných. Čo robí Izrael lepšie, že dokáže ročne vyprodukovať po USA a Čine najviac firiem s IPO na Nasdaqu? Že dokáže každý rok zaregistrovať najviac patentov na svete v prepočte na obyvateľov krajiny. Že Izraelské univerzity patria medzi svetovú špičku? A v neposlednom rade, že je Izrael po USA 2. najdôležitejším startupovým ekosystémom na svete?

Izrael nie je zďaleka krajinou, ktorá dostáva veci zadarmo. Mám tým namysli – chabé nerastné bohatstvo krajiny, život v hostilnom prostredí sprevádzaný pravidelnými vojnami, atentáty, bojkoty výrobkov… Izrael si všetky veci ktoré dnes má vybojoval od nuly!

 

 

Čo je teda tým receptom, ktorý z Izraela robí 2. najinovatívnejšiu krajinu na svete? Čo má Slovensko spraviť aby sa situácia zlepšila rapídnym spôsobom?

 

  • Slovensko investuje ročne na R&D približne 0,8% HDP, jedná sa o podstatne lepšie číslo ako tomu bolo v roku 2010 (0,6%), no stále je to mizerná hodnota v porovnaní s Izraelom, ktorý ročne zo svojho rozpočtu prerozdelí na R&D až 4,2%. Práve ochota a uvedomelosť vlády voči investíciám do výskumu a vývoja je jedným z najpodstatnejších atribútov roztočenia tohto “kolesa inovácií“. Slovensko musí jednoznačne zvýšiť investície do R&D minimálne na úroveň 1,5% do konca roku 2016. Izrael mal do začiatku 90. rokov čisto agrárne založenú ekonomiku, ktorá bola podporená výdavkami do armády. Slovenskú ekonomiku v roku 2015 nemožno nazvať agrárne založenou, no smutné je, že ani inovatívnou. Prečo ešte na Slovensku neexistuje inkubátor Volkswagenu, Kie, Peugeotu? Veď sme najväčšou svetovou výrobnou linkou v prepočte na obyvateľov krajiny. Po celom svete majú tieto automobilky technologické centrá, akcelerátory, sponzorované workshopy a u nás sa ledva zmôžu čo i len na chabú investíciu do univerzitných projektov, ktoré im ročne vypľujú stovky zamestnancov. Prečo štát prostredníctvom extrémnych daňových úľav, nepodmieni ich uvolenie len v prípade preinvestovania xy Eur do slovenských škôl, projektov, založenia technologického automotive inkubátora a do množstva ďalších inovatívnych projektov. 

 

  • Zdravý patriotizmus, ktorý sa odzrkadľuje v spolupatričnosti a vzájomnej pomoci. V Izraeli je známe, že ak nejaký startup potrebuje radu, alebo nakontaktovať sa na potrebný network, tak do 24 hodín má vybavené stretko so zakladateľom ICQ, Wix, Waze, Checkpoint a u ďalších CEO’s miliardových firiem.  Čo tým chcem povedať, je že ľudia sú extrémne dostupný, nikto sa na nič nehrá, každý je sám sebou pripravený pomôcť druhým. Na Slovensku vieme, že dostať kvalitný mentoring nie je až tak ľahké, no čo je ešte ťažšie je získať kvalitný network na zahraničných ľudí a firmy s potenciálom clusteru, resp. získania smart money. Preto vyzývam Slovákov, neotáčajte sa druhým chrbtom, pomôžte každému z nich ako len viete, pomôžete tým aj Slovensku a hlavne budovaniu živelného tech ekosystému, o ktorý sa tak všetci snažíme.

 

 

  • One big exit a všetko sa zmení. V Izraeli sa nesmierne veľa vecí pohlo k lepšiemu, keď Google ohlásil záujem kúpiť izraelský Waze za sumu, ktorá prvý krát prevýšila $1 miliardu. Áno, Slovensko ešte ani len nemalo startupový exit prevyšujúci zopár miliónov dolárov, no verte mi, že je za dverami. Po ňom budú nasledovať ďalšie, častejšie a väčšie. Prečo je prvý big exit tak dôležitý pre celý slovenský ekosystém? Potrebujeme ho ako soľ, práve kvôli zvýšeniu sebavedomia, odhodlania a húževnastosti. Druhou vecou, kvôli čomu bude potrebný je práve osveta founderov voči startupovej komunite a mladým študentom. Budeme potrebovať aby cestovali po Slovensku a rozprávali príbeh a odovzdávali know how. Okrem toho budeme potrebovať aby sa títo founderi nestali len mediálnymi maskotmi, ale aby sa pustuli do ďalšieho startupu, ktorý bude exitovať s ešte väčšou valuáciou a ukážu tak smer ostatným. Na čo si musíme dávať extrémny pozor je Brain Drain – väčšie zahraničné firmy majú záujem kupovať malé startupy hlavne kvôli tomu aby získali talent=ľudí. Preto si treba dôsledne uvedomiť, čo ďalej so životom po odpredaji firmy, či sa stanete tisícim zamestnancom v obrovskej firme, alebo sa vrátite na Slovensko s novým nábojom podnikať.

 

  • Štipka správnej drzosti = Chutzpah. Už dlhé roky sa v zahraničných médiach skloňuje izraelské (yiddish) slovo Chutzpah, ako podstatná ingrediencia izraelského úspechu. Táto vlastnosť izraelčanov sa dá opísať výstižným príkladom: Ak izraelského sales managera vykopnete dverami, vráti sa oknom. Inak povedané, jedná sa o guráž, húževnatosť, nebojácnosť v jednom. Izraelčania nikdy neboli dobrí podriadení, vždy konštruktívne oponovali svojim nadriadeným a snažili sa veci meniť k lepšiemu. Slováci by si mali privlastniť túto vlastnosť (Chutzpah), ubrať z arogantnosti a pridať na priebojnosti. Verím, že po aplikovaní tejto rady sa množstvo vecí pohne k lepšiemu, možno to nebude z večera do rána, no výsledok bude stáť za to. 

 

 

  • “Prvý“ izraelský venture kapitál vznikol v roku 1992 a bol vytvorený izraelskou vládou pod názvom Yozma a mal za účel rozbehnúť aktivitu a vznik miestnych fondov. Recept bol jednoduchý – Izrael nalial desiatky miliónov dolárov do viacerých fondov, s tým že akonáhle sa rozbehli tak boli sprivatizované. Viacerí z vás si povedia, že sa jedná o neštandardný krok s ktorým by Hayekovci určite nesúhlasili, no fungovalo to. Tak ako som vyššie spomenul, na rozbehnutie veľkého kolesa treba pomoc veľkého hráča, a kto je väčší než samotný štát? Európske Jeremy peniaze, ktoré sa tu na Slovensku v súčasnosti točia a na ktorých vznikla väčšina slovenských venture kapitál fondov je šťastným a bohužiaľ aj nešťastným riešením. Z krátkodobého hľadiska budú mať startupy “lacné peniaze“ pre seed investíciu no v long run to bude jednoznačne deformovať celé venture kapitál prostredie a tzv. big money sa Slovensku ešte viac vzdialia. Čo z toho vyplýva? Štát má vytvoriť ideálne prostredie pre život startupov a malých podnikateľov, s minimálnou reguláciou, s maximálnym effortom pre podporu startupov no asi najpodstatnejšie bude pritiahnuť big money, zahraničných investorov, fondy, firmy a pripraviť tu pre nich ornú pôdu, ktorú budú investori pravidelne hnojiť.

 

 

  • Správne umiestnený a načasovaný Cluster. Izrael je v súčasnosti svetovou veľmocou v oblasti cybersecurity. Tel aviv je startupovým hlavným mestom  blízkeho východu a Ázie. No len málo z vás vie, že Haifa – malé izraelské mesto sa o pár rokov stane svetovou cybersecurity metropolou. Ako je to možné? Izrael sa inšpiroval Silicon Valley, ktoré sa nachádza v San Francisco bay area a jedným z kľúčových faktorov úspechu tohto mesta je práve Stanford University, ktorá s dobre nastaveným legislatívnym a investičným prostredím vytvorilo dnešné Silicon Valley. Nestačí mať len investorov, nestačí mať len kvalitnú školu, mať len dobré legislatívne prostredie s minimálnou reguláciou. Treba mať všetko a najlepšie na jednom mieste. Preto som presvedčený, že v okolí STU (mlynská dolina) by mali v budúcnosti vznikať coworkingy, sídla investorov (Neulogy tam už je – good job), štátne technologické agentúry a jednoznačne by sa tam mala presunúť NBÚ so svojim kybernetickým oddelením.

 

Precestoval som množstvo krajín a s istotou viem povedať, že Slovensko je výnimočná krajina s výnimočným množstvom talentovaných ľudí a čakajú nás časy, na ktoré sa môžeme všetci tešiť, no tak ako Izrael nedostal nič zadarmo, tak ani Slovensko na tom nebude inak. Vôľa ľudí, morálka, vzdelanie, prístup štátu k inováciám a technológiám budú základným atribútom ktorý rozhodne, či Slovensko bude nasledovať svoj vzor, alebo sa táto nádej rozplynie a skončíme len pri slovách a nie skutkoch ako to už na Slovensku všetci dobre poznáme.

 

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá