Izrael: star­tu­pový vzor Slo­ven­ska

Sandi / 24. september 2015 / Tools a produktivita

Tento člá­nok je prav­di­vou ref­le­xiou star­tu­po­vého eko­sys­tému, bez hejtu, no pri­ko­re­nený kon­štruk­tív­nou kri­ti­kou. Tak teda poďme na to! 

Na začia­tok by bolo dobre pove­dať, čo všetko má Izrael a Slo­ven­sko spo­ločné:

  • Pri­bližne rov­naký počet oby­va­te­ľov
  • Slo­ven­sko je roz­lo­hou o tro­chu väč­šou kra­ji­nou
  • Malý domáci trh so sla­bým spen­din­gom so silne pro­expor­tne orien­to­va­nou eko­no­mi­kou.
  • Mini­málne nerastné bohat­stvo
  • Chuť pod­ni­kať

Posledný bod — chuť pod­ni­kať je práve tá vec, ktorá je naj­sil­nej­ším spo­jít­kom týchto dvoch veľmi podob­ných kra­jín a pri­tom tak odliš­ných. Čo robí Izrael lep­šie, že dokáže ročne vypro­du­ko­vať po USA a Čine naj­viac firiem s IPO na Nasdaqu? Že dokáže každý rok zare­gis­tro­vať naj­viac paten­tov na svete v pre­počte na oby­va­te­ľov kra­jiny. Že Izra­el­ské uni­ver­zity pat­ria medzi sve­tovú špičku? A v nepo­sled­nom rade, že je Izrael po USA 2. naj­dô­le­ži­tej­ším star­tu­po­vým eko­sys­té­mom na svete?

Izrael nie je zďa­leka kra­ji­nou, ktorá dostáva veci zadarmo. Mám tým namysli — chabé nerastné bohat­stvo kra­jiny, život v hos­til­nom pro­stredí spre­vá­dzaný pra­vi­del­nými voj­nami, aten­táty, boj­koty výrob­kov… Izrael si všetky veci ktoré dnes má vybo­jo­val od nuly!

Čo je teda tým recep­tom, ktorý z Izra­ela robí 2. naji­no­va­tív­nej­šiu kra­jinu na svete? Čo má Slo­ven­sko spra­viť aby sa situ­ácia zlep­šila rapíd­nym spô­so­bom?

  • Slo­ven­sko inves­tuje ročne na R&D pri­bližne 0,8% HDP, jedná sa o pod­statne lep­šie číslo ako tomu bolo v roku 2010 (0,6%), no stále je to mizerná hod­nota v porov­naní s Izra­e­lom, ktorý ročne zo svojho roz­počtu pre­roz­delí na R&D až 4,2%. Práve ochota a uve­do­me­losť vlády voči inves­tí­ciám do výskumu a vývoja je jed­ným z naj­pod­stat­nej­ších atri­bú­tov roz­to­če­nia tohto ”kolesa ino­vá­cií”. Slo­ven­sko musí jed­no­značne zvý­šiť inves­tí­cie do R&D mini­málne na úro­veň 1,5% do konca roku 2016. Izrael mal do začiatku 90. rokov čisto agrárne zalo­ženú eko­no­miku, ktorá bola pod­po­rená výdav­kami do armády. Slo­ven­skú eko­no­miku v roku 2015 nemožno nazvať agrárne zalo­že­nou, no smutné je, že ani ino­va­tív­nou. Prečo ešte na Slo­ven­sku neexis­tuje inku­bá­tor Volk­swa­genu, Kie, Peuge­otu? Veď sme naj­väč­šou sve­to­vou výrob­nou lin­kou v pre­počte na oby­va­te­ľov kra­jiny. Po celom svete majú tieto auto­mo­bilky tech­no­lo­gické cen­trá, akce­le­rá­tory, spon­zo­ro­vané works­hopy a u nás sa ledva zmôžu čo i len na chabú inves­tí­ciu do uni­ver­zit­ných pro­jek­tov, ktoré im ročne vypľujú stovky zamest­nan­cov. Prečo štát pro­stred­níc­tvom extrém­nych daňo­vých úľav, nepod­mieni ich uvo­le­nie len v prí­pade pre­in­ves­to­va­nia xy Eur do slo­ven­ských škôl, pro­jek­tov, zalo­že­nia tech­no­lo­gic­kého auto­mo­tive inku­bá­tora a do množ­stva ďal­ších ino­va­tív­nych pro­jek­tov. 

  • Zdravý pat­ri­otiz­mus, ktorý sa odzr­kad­ľuje v spo­lu­pat­rič­nosti a vzá­jom­nej pomoci. V Izra­eli je známe, že ak nejaký star­tup potre­buje radu, alebo nakon­tak­to­vať sa na potrebný network, tak do 24 hodín má vyba­vené stretko so zakla­da­te­ľom ICQ, Wix, Waze, Check­po­int a u ďal­ších CEO’s miliar­do­vých firiem. Čo tým chcem pove­dať, je že ľudia sú extrémne dostupný, nikto sa na nič nehrá, každý je sám sebou pri­pra­vený pomôcť dru­hým. Na Slo­ven­sku vieme, že dostať kva­litný men­to­ring nie je až tak ľahké, no čo je ešte ťaž­šie je zís­kať kva­litný network na zahra­nič­ných ľudí a firmy s poten­ciá­lom clus­teru, resp. zís­ka­nia smart money. Preto vyzý­vam Slo­vá­kov, neotá­čajte sa dru­hým chrb­tom, pomôžte kaž­dému z nich ako len viete, pomô­žete tým aj Slo­ven­sku a hlavne budo­va­niu živel­ného tech eko­sys­tému, o ktorý sa tak všetci sna­žíme.

  • One big exit a všetko sa zmení. V Izra­eli sa nesmierne veľa vecí pohlo k lep­šiemu, keď Google ohlá­sil záu­jem kúpiť izra­el­ský Waze za sumu, ktorá prvý krát pre­vý­šila $1 miliardu. Áno, Slo­ven­sko ešte ani len nemalo star­tu­pový exit pre­vy­šu­júci zopár mili­ó­nov dolá­rov, no verte mi, že je za dve­rami. Po ňom budú nasle­do­vať ďal­šie, čas­tej­šie a väč­šie. Prečo je prvý big exit tak dôle­žitý pre celý slo­ven­ský eko­sys­tém? Potre­bu­jeme ho ako soľ, práve kvôli zvý­še­niu seba­ve­do­mia, odhod­la­nia a húžev­nas­tosti. Dru­hou vecou, kvôli čomu bude potrebný je práve osveta foun­de­rov voči star­tu­po­vej komu­nite a mla­dým štu­den­tom. Budeme potre­bo­vať aby ces­to­vali po Slo­ven­sku a roz­prá­vali prí­beh a odo­vzdá­vali know how. Okrem toho budeme potre­bo­vať aby sa títo foun­deri nestali len mediál­nymi mas­kotmi, ale aby sa pus­tuli do ďal­šieho star­tupu, ktorý bude exi­to­vať s ešte väč­šou valu­áciou a ukážu tak smer ostat­ným. Na čo si musíme dávať extrémny pozor je Brain Drain — väč­šie zahra­ničné firmy majú záu­jem kupo­vať malé star­tupy hlavne kvôli tomu aby zís­kali talent=ľudí. Preto si treba dôsledne uve­do­miť, čo ďalej so živo­tom po odpre­daji firmy, či sa sta­nete tisí­cim zamest­nan­com v obrov­skej firme, alebo sa vrá­tite na Slo­ven­sko s novým nábo­jom pod­ni­kať.

  • Štipka správ­nej drzosti = Chutz­pah. Už dlhé roky sa v zahra­nič­ných médiach sklo­ňuje izra­el­ské (yid­dish) slovo Chutz­pah, ako pod­statná ingre­dien­cia izra­el­ského úspe­chu. Táto vlast­nosť izra­el­ča­nov sa dá opí­sať výstiž­ným prí­kla­dom: Ak izra­el­ského sales mana­gera vykop­nete dve­rami, vráti sa oknom. Inak pove­dané, jedná sa o guráž, húžev­na­tosť, nebo­jác­nosť v jed­nom. Izra­el­ča­nia nikdy neboli dobrí pod­ria­dení, vždy kon­štruk­tívne opo­no­vali svo­jim nad­ria­de­ným a sna­žili sa veci meniť k lep­šiemu. Slo­váci by si mali pri­vlast­niť túto vlast­nosť (Chutz­pah), ubrať z aro­gan­tnosti a pri­dať na prie­boj­nosti. Verím, že po apli­ko­vaní tejto rady sa množ­stvo vecí pohne k lep­šiemu, možno to nebude z večera do rána, no výsle­dok bude stáť za to. 

  • ”Prvý” izra­el­ský ven­ture kapi­tál vzni­kol v roku 1992 a bol vytvo­rený izra­el­skou vlá­dou pod náz­vom Yozma a mal za účel roz­be­hnúť akti­vitu a vznik miest­nych fon­dov. Recept bol jed­no­du­chý — Izrael nalial desiatky mili­ó­nov dolá­rov do via­ce­rých fon­dov, s tým že ako­náhle sa roz­behli tak boli spri­va­ti­zo­vané. Via­cerí z vás si pove­dia, že sa jedná o neštan­dardný krok s kto­rým by Hay­ekovci určite nesú­hla­sili, no fun­go­valo to. Tak ako som vyš­šie spo­me­nul, na roz­be­hnu­tie veľ­kého kolesa treba pomoc veľ­kého hráča, a kto je väčší než samotný štát? Európ­ske Jeremy peniaze, ktoré sa tu na Slo­ven­sku v súčas­nosti točia a na kto­rých vznikla väč­šina slo­ven­ských ven­ture kapi­tál fon­dov je šťast­ným a bohu­žiaľ aj nešťast­ným rie­še­ním. Z krát­ko­do­bého hľa­diska budú mať star­tupy ”lacné peniaze” pre seed inves­tí­ciu no v long run to bude jed­no­značne defor­mo­vať celé ven­ture kapi­tál pro­stre­die a tzv. big money sa Slo­ven­sku ešte viac vzdia­lia. Čo z toho vyplýva? Štát má vytvo­riť ide­álne pro­stre­die pre život star­tu­pov a malých pod­ni­ka­te­ľov, s mini­mál­nou regu­lá­ciou, s maxi­mál­nym effor­tom pre pod­poru star­tu­pov no asi naj­pod­stat­nej­šie bude pri­tiah­nuť big money, zahra­nič­ných inves­to­rov, fondy, firmy a pri­pra­viť tu pre nich ornú pôdu, ktorú budú inves­tori pra­vi­delne hno­jiť.

  • Správne umiest­nený a nača­so­vaný Clus­ter. Izrael je v súčas­nosti sve­to­vou veľ­mo­cou v oblasti cyber­se­cu­rity. Tel aviv je star­tu­po­vým hlav­ným mes­tom blíz­keho východu a Ázie. No len málo z vás vie, že Haifa — malé izra­el­ské mesto sa o pár rokov stane sve­to­vou cyber­se­cu­rity met­ro­po­lou. Ako je to možné? Izrael sa inšpi­ro­val Sili­con Val­ley, ktoré sa nachá­dza v San Fran­cisco bay area a jed­ným z kľú­čo­vých fak­to­rov úspe­chu tohto mesta je práve Stan­ford Uni­ver­sity, ktorá s dobre nasta­ve­ným legis­la­tív­nym a inves­tič­ným pro­stre­dím vytvo­rilo dnešné Sili­con Val­ley. Nestačí mať len inves­to­rov, nestačí mať len kva­litnú školu, mať len dobré legis­la­tívne pro­stre­die s mini­mál­nou regu­lá­ciou. Treba mať všetko a naj­lep­šie na jed­nom mieste. Preto som pre­sved­čený, že v okolí STU (mlyn­ská dolina) by mali v budúc­nosti vzni­kať cowor­kingy, sídla inves­to­rov (Neulogy tam už je — good job), štátne tech­no­lo­gické agen­túry a jed­no­značne by sa tam mala pre­su­núť NBÚ so svo­jim kyber­ne­tic­kým odde­le­ním.

Pre­ces­to­val som množ­stvo kra­jín a s isto­tou viem pove­dať, že Slo­ven­sko je výni­močná kra­jina s výni­moč­ným množ­stvom talen­to­va­ných ľudí a čakajú nás časy, na ktoré sa môžeme všetci tešiť, no tak ako Izrael nedos­tal nič zadarmo, tak ani Slo­ven­sko na tom nebude inak. Vôľa ľudí, morálka, vzde­la­nie, prí­stup štátu k ino­vá­ciám a tech­no­ló­giám budú základ­ným atri­bú­tom ktorý roz­hodne, či Slo­ven­sko bude nasle­do­vať svoj vzor, alebo sa táto nádej rozp­ly­nie a skon­číme len pri slo­vách a nie skut­koch ako to už na Slo­ven­sku všetci dobre poznáme.

Pridať komentár (0)